SADOVEANU, MIHAILHORALKA
(Baltagul)
Spoločnosť priateľov klasických kníh, Bratislava, 1943
edícia SPKK (54)
preklad Zuzka Dovalová
prebal Štefan Bednár
beletria, román,
200 s., slovenčina
hmotnosť: 281 g
tvrdá väzba
stav: dobrý, bez prebalu
0,10 €
*cesvo*
Okolo vianočných sviatkov prišiel Gheorghica od rieky Jijiei, kde zanechal ovce v ovčíncoch na opateru starého baču Alexa. Nechifor Lipan sa tam dosiaľ neukázal, ako to robieval každoročne podľa pravidla, ktoré si sám určil. Chlapec poslúchol matkin rozkaz, ako bolo napísané v liste, čo sostavil pán farár Danila.
Vitoria ho privítala s veľkou radosťou a vybozkávala ho na obidve líca. Potom odišla do druhej izby, zamkla sa zvnútra, aby sa mohla osamote vyplakať. Náhle si však spomenula, že chlapec prišiel z dlhej cesty, že je unavený a najmä hladný. Vrátila sa k nemu s čerstvým chlebom a s údenými pstruhami na drevennom vahančeku. Mitreu poslala k domnu Jordanovi, aby priniesol trochu z tej najlepšej pálenky a potom poprosila Gheorghicu, aby jej o všetkom porozprával.
„A choď zadnými dverami!” zavolala ešte za paholkom.
Sadla si zasa na okraj lavice a chystala sa ho počúvať.
Gheorghica bol mladý, urastený a mal oči po matke. Nebol príliš shovorčivý, ale vedel dosť dobre rozprávať, čo všetko skúsil a videl. Mal nový opasok a preto si so záľubou rozopínal medzi rečou vyšívanú koženú vestu a strkal ruky za opasok. Na lícach mu prekvital pekný, sta by dievčenský úsmev a začaly mu už slabo šibať fúziky. Vitoria sedela oproti nemu za stolom a s úľubou sa mu prizerala. Minodora si sadla na nízky stolček, hotová hneď skočiť, keby bolo treba. Vonku bolo vidieť slabo zasnežený les pod modrou slnečnou oblohou, vyjasnenou po daždi.
„Je tam všetko v poriadku?”
„Všetko. Našiel som vysoké a mocné tŕstie. Vystavali sme ovčince ako na tri zimy. Aj priekopy sme okolo vykopali. Čo sa týka peňazí, všetkých som uspokojil. Tam ešte nenastala zima a ovce si ešte nájdu dosť trávy okolo močarísk. Niektorí majitelia pozemkov začali šomrať, ale bača Alexa im vie odpovedať. Je to skúsený človek a už je po päťdesiatypiaty raz v Jijie pri Prute. Potom sme spočítali ovce a bača Alexa zaznačil ich počet na hradu. Ja som si ich tiež zapísal do notesa. Tomu sa moš Alexa smial. Vraj, čo je na svete, ešte nevidel ovce zapísané do notesa.
Dievča na nízkej stoličke sa osmelilo povedať: „A akí sú tam ľudia?”
„Ľudia ako inde,” smial sa chlapec.
„A hóru tam tancujú?”
..........................................................................................................................................................
... posledná veta ...
"Ale tvojej sestre,
aby si vedel, vonkoncom nedovolím, aby sa vydala za toho vysokého, nosatého
syna učiteľky Toporovej!"
