CHIDOLUEOVÁ, DAGMAR
LADY PUNK
(Lady Punk)
Mladé letá, Bratislava, 1994
preklad Mária Smoláriková
obálka Dávid Popovič
1. vydanie
ISBN 80-06-00487-0
beletria, román, mládež,
176 s., slovenčina
hmotnosť: 308 g
tvrdá väzba
stav: dobrý
1,50 €
*kolha* dets
Jediné, čo pätnásťročná Terry naozaj má, sú peniaze. Môže si objednať menu u McDonalda, môže si obliecť najmódnejšie hity z butikov alebo si prenajať byt. Môže byť vždy niečo extra. Potom má ešte matku, ktorú zaujíma len to, či Terry nechýbajú peniaze. Matka má zasa rôznych strýkov. Terry ich neznáša a zakaždým im to poriadne osladí. Jediná, kto Terry chápe, je Lízočka - stará mama. No aj ona radšej trávi svoj voľný čas v kaviarni. Jediný, koho Terry naozaj ľúbi, je C.W. Burger - jej otec. Ľúbi ho iba z fotografie. Matka zmazala po ňom všetky stopy, ale Terry nezabudla. S nádejou mu píše list podľa piesne Beatles. Verí, že raz bude Terry na nebi plnom diamantov, naveky šťastná pri otcovi v Amerike. Na Terry čaká leto storočia. Terry bude ako vždy, lady Punk. Výstredná a svetaskúsená, akoby už mala sedemnásť a trištvrte. Všetko však dopadne inak, než si predsavzala. Kniha bola odmenená Nemeckou cenou za literatúru pre mládež.
agmar Chidolueová sa narodila roku 1944 vo Východnom Prusku a vyrastala v Güterlohu vo Westfálsku. Zmaturovala z hospodárstva a daňového poradenstva a začala študovať právo a politické vedy. Dnes žije so svojím manželom a dvoma dcérami v Neu-Anspachu. Vo vydavateľstve Beltz und Gelberg jej okrem viacerých detských kníh dosiaľ vyšli romány pre mládež: Aber ich werde alles anders machen (Ale budem robiť všetko inak), Ein Jahr und immer (Jeden rok a navždy), Fieber oder Der Abschied der Gabriele Kupinski (Horúčka alebo Rozlúčka Gabriely Kupinskej — kniha získala Hans-im-Glück-Preis) a London, Liebe und all das (Londýn, láska a to všetko). Román Lady Punk bol v roku 1986 vyznamenaný Cenou za nemeckú literatúru pre mládež.V roku 1993 vyšlo vo vydavateľstve Beltz und Gelberg jeho 10. vydanie.
Držala Marcela za ruku vyše hodiny. Svetlo bolo teraz jasnejšie, iba na horizonte už nebolo možné rozoznať hranicu medzi morom a oblohou. Vzduch bol presýtený horúčavou a páchol benzínom z motorových člnov. Voňali prázdniny. V diaľke, kde bolo Stredozemné more hladké a pokojné, sa trblietavý vzduch pohrával s člnmi. Plachetnice viseli na horizonte, vznášali sa medzi nebom a zemou, malé biele plachetnice, ktoré už dávno stratili so všetkým kontakt a miestami akoby sa rozplývali. Občas sa premenili na biele čajky.
Hoci sa zdalo, že sa svet zastavil, museli sa vrátiť. Marcel musel pripraviť reštauráciu na predvečerný nával.
Na ceste sa bozkávali pod každým stromom, ktorý vrhal dostatok tieňa. Terry bola rada, že si vzala čelenku proti potu. Vlasy mala takmer úplne premočené. Aspoň jej kvapky nestekali po tvári.
V malom bare bol trošku potuchnutý vzduch. Bolo tu dusno, pretože sa tu niekoľko hodín nevetralo. Marcel dopoly vytiahol žalúzie a otvoril vonkajšie dvere. Odsunul aj posuvné dvere do kuchyne. Vzduch v miestnosti previeval len veľmi slabo.
Terry sa posadila na jediný veľký stôl, ktorý stál v rohu miestnosti. Pozorovala Marcela. Mala pocit, že by to mohla robiť donekonečna.
Marcel jej ponúkol minerálku. Keď odmietla, napil sa priamo z fľaše. Strčil ju pod pult a podišiel k nej. Zase sa bozkávali. Mohlo by to trvať celé hodiny. Terry sa cítila dobre, aj keď medzitým zabudla na zmysel celého tohto cvičenia. Nebola to neviemaká zábava, ale asi to patrilo k veci. K tomu, aby mal človek priateľa.
Marcel zavrel vonkajšie dvere. Potom pritisol Terry naspäť na stôl. Keď si ešte na ňu aj ľahol, že takmer nemohla dýchať, myslela iba na to, že stôl to možno nevydrží. Tak či tak musel byť na nich komický pohľad. Trochu sa usmiala a odstrčila ho. Zdalo sa, že ho pochytila zlosť, lebo ramená jej pritisol ešte pevnejšie na stôl.
Niečo také Terry neznášala. Ako keby jej niečo prikazovala matka. Zaujala obvyklý postoj odporu — a teraz práve nie. Niečo sa v nej vzpriečilo. Ak to bola hra, tak jej už mala dosť. Teraz by to malo skončiť, a ak to Marcel nechápe, nezostáva jej iná možnosť. Zdvihla ruky nad hlavu a pokúsila sa ich zopnúť ako pri volejbale. Radšej by ich zopla vo výške brucha, ale tam ležal Marcel.
Terrin volejbalový úder, keď smeroval zdola nahor, bol ako úder kladivom. Bola najlepšia volejbalistka v škole. Naozaj. Vedela, že dokáže udrieť aj opačným smerom. Zasiahla Marcela zboku do chrbta, pravdepodobne do ľadvín.
Marcel spočiatku nereagoval. Jednoducho ju pustil. Muselo ho to bolieť, ale ovládal sa.
Terry bola vo švungu. Ak sa jej ešte raz dotkne, kopne ho do rozkroku. Ešte to nikdy neskúšala, ale urobila by to a trafila by.
Marcel padol na stoličku. Inak sa nestalo nič. Formuloval len otázku, ktorú položil v dokonalej angličtine s francúzskym prízvukom, ktorý sa vlastne Terry veľmi páčil. Chvíľu trvalo, kým si otázku v hlave správne preložila. „Kto si myslíš, že si?“ spýtal sa Marcel.
Bolo to celkom jednoduché.
„Terry,“ odvetila. „Som Terry.“
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
... posledná veta ...
Bolo by ich škoda.
