MLYNČEK

MLYNČEK
Bieloruská národná rozprávka

Junactva, Minsk, 1988
preklad Helena Križanová-Brindzová
ilustrácie T. Berazenskaja

knihy pre deti, rozprávky, literatúra bieloruská,
16 s., slovenčina

mäkká väzba, veľký formát
stav: dobrý

PREDANÉ

*gopal7*dets*


 

ČAROVNÁ PÍŠŤALA

ČAROVNÁ PÍŠŤALA
Bieloruské ľudové rozprávky
(Biloruski narodni kazky)

Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1983
edícia Otvor sa, rozprávka
preklad Juraj Andričík
ilustrácie Daniela Leukaničová
1. vydanie, 20.000 výtlačkov
83-009-83

literatúra bieloruská, knihy pre deti, rozprávky, beletria,
112 s., slovenčina

tvrdá väzba, veľký formát
stav: dobrý, neautorské krátke venovanie

PREDANÉ

*juran*det*

 

VLČEV, GEORGI - KOCÚRIK ZLATÁ LABKA

VLČEV, GEORGI

KOCÚRIK ZLATÁ LABKA
Bieloruské rozprávky

Mladé letá, Bratislava, 1977
edícia Z rozprávky do rozprávky
preklad Milan Odran
ilustrácie Viera Gergeľová
2. vydanie, 15.000 výtlačkov
66-143-77

beletria, knihy pre deti, rozprávky, literatúra bieloruská
168 s., slovenčina

tvrdá väzba s prebalom, veľký formát

2,50 € stav: veľmi dobrý

PREDANÉ stav: dobrý, pre bal ošúchaný

*morer*roz*

„Bol jeden zvedavý chlapec Andrej. Chcel všetko vedieť. Kde len pozrie, čo len vidí, o všetkom sa ľudí vypytuje, všetko chce vedieť. Plávajú po nebi oblaky... Kde sa vzali? Kam letia? Šumí za dedinou rieka... Kam tečie jej voda? Rastie les... Kto ho zasadil? Prečo vtáčky majú krídla a všade voľne lietajú a človek ich nemá?

Ľudia mu odpovedali, odpovedali, napokon vidia, že i sami nevedia, čo odpovedať.

— Ty, Andrej, chceš byť múdrejším od všetkých, — smiali sa mu. — Vari je možné všetko vedieť?

Ale Andrej neverí, že sa nedá všetko vedieť.

— Pôjdem, — hovorí, — až k samému slnku: ono všade svieti, všetko vidí, všetko vie. Ono mi povie, čo sám neviem. “

Takto sa začína jedna z krásnych bieloruských rozprávok, ktoré si v tejto knižke, mladí čitatelia, prečítate. A možno, keď ich budete čítať, podobne ako malý Andrej, ktorý chcel byť múdrejší od všetkých, aj vy sa opýtate: kde sa vlastne vzali tieto rozprávky, kto ich vymyslel?

Vymyslel ich ľud. Prenášali sa z pokolenia na pokolenie až do dnešných čias. V nich si rozprával o odvahe a smelosti, to sú rozprávky o bohatieroch, ktorí jednou rukou vytrhli dub, zachraňovali od drakov princezné a premohli nepriateľa, v nich sa tešil, keď sa chudobnému človeku podarilo prekabátiť hlúpeho pána alebo čerta, v nich nechal víťaziť dobro nad zlom.

Keď budete čítať tieto bieloruské rozprávky, niektoré z nich budú sa vám zdať v čomsi podobné našim rozprávkam. Beznohý bohatier vytrhuje stromy ako prútiky, podobne ako náš Valibuk, cap a baran utečú do hory ako naše zvieratká a hlúpy pán alebo čert takisto naletí múdremu mužíkovi, aj zázračný koberec prenesie hrdinu do ďalekej krajiny ako sedemmíľové čižmy v našej rozprávke.

Vidieť z toho nielen úzku príbuznosť našich národov, ale i to, že sny o odvahe, smelosti, spravodlivosti a víťazstve dobra nad zlom i o víťazstve nad silami prírody sú všeľudské.

Ale i keď miestami sú tieto bieloruské rozprávky podobné našim rozprávkam, sú predsa celkom iné. Majú svoju zvláštnu krásu a poéziu, tak ako ju má kraj, v ktorom vznikli, a ako ju má reč, ktorou ich rozprávali. A pre túto ich zvláštnu krásu a poéziu sme ich pretlmočili do našej reči, aby sme ňou obohatili naše vlastné sny o odvahe a spravodlivosti na svete.