MLYNČEK

MLYNČEK
Bieloruská národná rozprávka

Junactva, Minsk, 1988
preklad Helena Križanová-Brindzová
ilustrácie T. Berazenskaja

knihy pre deti, rozprávky, literatúra bieloruská,
16 s., slovenčina

mäkká väzba, veľký formát
stav: dobrý

PREDANÉ

*gopal7*dets*


 

JURIJEV, ZINOVIJ - HLAS V SÚDNEJ SIENI

JURIJEV, ZINOVIJ

HLAS V SÚDNEJ SIENI
(Polnaja peredelka)

Smena, Bratislava, 1978
edícia Labyrint (72)
preklad Michal Čabala
ilustrácie a prebal Vladislav Rostoka
11.000 výtlačkov
73-032-78

beletria, román, literatúra bieloruská, detektívky
278 s., slovenčina

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, neautorské venovanie

0,50 €

*barpe*belx-blr-detekt*

V románe Zinovija Jurieva Hlas v súdnej sieni sa prenášame do sveta bližšie nešpecifikovanej, ale pravdepodobne nie veľmi vzdialenej budúcnosti, keď po uliciach jazdia elektromobily, v súdnych sieňach znie cvakanie sudcovských a prokurátorských počítačov a najťažší zločinci si môžu vybrať medzi trestom smrti a takzvanou „úplnou premenou“ osobnosti čiže psychokorekciou, ktorá z nich robí krotkých, pokorných ľudí. Inak sa ale svet veľmi nezmenil. Ešte stále sa kradne a vraždí, strieľa sa z pištolí a existujú zločinecké syndikáty. Azda ani netreba dodávať, že sme v Amerike. Hoci je to Amerika budúcnosti, takmer v ničom sa nelíši od dnešnej. Hrdinom príbehu je chudobný, prakticky nezamestnaný advokát: advokátske povolanie totiž vymiera, neschopné obstáť v konkurencii s komputermi. Jason Rondol, jeden z posledných mohykánov, pripomínajúci svojimi duelmi so štátnym zástupcom Perryho Masona a zmyslom pre humor Phila Marlowa, má po dlhom čase možnosť obhajovať klienta obvineného z vraždy, o ktorom si sám nie je nacistom, čí je vinný, alebo nie.

Keď sa usiluje na vlastnú päsť vypátrať pravdu, podarí sa mu zapliesť do nebezpečnej hry s gangstermi a hrozí mu smrť, pred ktorou ho zachráni za cenu veľkých obetí priateľ. Na záver, keď. je Rondol sám súdený pre vraždu, znova dokáže v súdnej sieni notoricky známu vec, a to, že technický pokrok nemusí vždy iba slúžiť ľudstvu: ak sa dostane do nesprávnych rúk, znamená hrozbu pre mnohých nič netušiacich ľudí.

 

ČAROVNÁ PÍŠŤALA

ČAROVNÁ PÍŠŤALA
Bieloruské ľudové rozprávky
(Biloruski narodni kazky)

Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1983
edícia Otvor sa, rozprávka
preklad Juraj Andričík
ilustrácie Daniela Leukaničová
1. vydanie, 20.000 výtlačkov
83-009-83

literatúra bieloruská, knihy pre deti, rozprávky, beletria,
112 s., slovenčina

tvrdá väzba, veľký formát
stav: dobrý, neautorské krátke venovanie

PREDANÉ

*juran*det*

 

VLČEV, GEORGI - KOCÚRIK ZLATÁ LABKA

VLČEV, GEORGI

KOCÚRIK ZLATÁ LABKA
Bieloruské rozprávky

Mladé letá, Bratislava, 1977
edícia Z rozprávky do rozprávky
preklad Milan Odran
ilustrácie Viera Gergeľová
2. vydanie, 15.000 výtlačkov
66-143-77

beletria, knihy pre deti, rozprávky, literatúra bieloruská
168 s., slovenčina

tvrdá väzba s prebalom, veľký formát
stav: dobrý, pre bal ošúchaný

PREDANÉ

*morer*roz*

„Bol jeden zvedavý chlapec Andrej. Chcel všetko vedieť. Kde len pozrie, čo len vidí, o všetkom sa ľudí vypytuje, všetko chce vedieť. Plávajú po nebi oblaky... Kde sa vzali? Kam letia? Šumí za dedinou rieka... Kam tečie jej voda? Rastie les... Kto ho zasadil? Prečo vtáčky majú krídla a všade voľne lietajú a človek ich nemá?

Ľudia mu odpovedali, odpovedali, napokon vidia, že i sami nevedia, čo odpovedať.

— Ty, Andrej, chceš byť múdrejším od všetkých, — smiali sa mu. — Vari je možné všetko vedieť?

Ale Andrej neverí, že sa nedá všetko vedieť.

— Pôjdem, — hovorí, — až k samému slnku: ono všade svieti, všetko vidí, všetko vie. Ono mi povie, čo sám neviem. “

Takto sa začína jedna z krásnych bieloruských rozprávok, ktoré si v tejto knižke, mladí čitatelia, prečítate. A možno, keď ich budete čítať, podobne ako malý Andrej, ktorý chcel byť múdrejší od všetkých, aj vy sa opýtate: kde sa vlastne vzali tieto rozprávky, kto ich vymyslel?

Vymyslel ich ľud. Prenášali sa z pokolenia na pokolenie až do dnešných čias. V nich si rozprával o odvahe a smelosti, to sú rozprávky o bohatieroch, ktorí jednou rukou vytrhli dub, zachraňovali od drakov princezné a premohli nepriateľa, v nich sa tešil, keď sa chudobnému človeku podarilo prekabátiť hlúpeho pána alebo čerta, v nich nechal víťaziť dobro nad zlom.

Keď budete čítať tieto bieloruské rozprávky, niektoré z nich budú sa vám zdať v čomsi podobné našim rozprávkam. Beznohý bohatier vytrhuje stromy ako prútiky, podobne ako náš Valibuk, cap a baran utečú do hory ako naše zvieratká a hlúpy pán alebo čert takisto naletí múdremu mužíkovi, aj zázračný koberec prenesie hrdinu do ďalekej krajiny ako sedemmíľové čižmy v našej rozprávke.

Vidieť z toho nielen úzku príbuznosť našich národov, ale i to, že sny o odvahe, smelosti, spravodlivosti a víťazstve dobra nad zlom i o víťazstve nad silami prírody sú všeľudské.

Ale i keď miestami sú tieto bieloruské rozprávky podobné našim rozprávkam, sú predsa celkom iné. Majú svoju zvláštnu krásu a poéziu, tak ako ju má kraj, v ktorom vznikli, a ako ju má reč, ktorou ich rozprávali. A pre túto ich zvláštnu krásu a poéziu sme ich pretlmočili do našej reči, aby sme ňou obohatili naše vlastné sny o odvahe a spravodlivosti na svete.