PRODÖHL, GÜNTER
VRAŽDA V HOLLYWOODE
Kriminálne príbehy
(Kriminalfälle ohne Beispiel)
Obzor, Bratislava, 1966
preklad Vladimír Žabkay, František Chorvát, Viera Millerová
obálka Ivan Horyna
1. vydanie, 40.000 výtlačkov
65-007-66
kriminálka, detektívky, próza krátka, poviedky,
348 s., slovenčina
hmotnosť: 446 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, prebal po krajoch ošúchaný
0,80 € DAROVANÉ EGJAK
*zukol2*
Nejeden zločin v posledných tridsiatich rokoch vzrušil svetovú verejnosť a na dlhý čas zaplnil stránky novín, aby neraz nerozriešený zapadol prachom v súdnych archívoch. Po mnohých rokoch sa známy nemecký spisovateľ, obľúbený autor napínavých kníh a rozhlasových relácií, Gunther Prodohl, vracia k tým najzaujímavejším prípadom z dejín kriminalistiky, ktoré by nám v jeho podaní mohli pripadať ako výplod fantázie, keby ich autor nedokladal množstvom faktického materiálu. A tak so zatajeným dychom čítame príbeh Červeného diabla - bol nim Caryl Chessman, ktorého deväťkrát priviedli do plynovej komory a až na deviaty raz popravili? Kto zavraždil Máriu Rozáliu Nittribittovú? Bol slabomyseľný Bruno Ludke masovým vrahom, ako by to rada dokázala fašistická nemecká polícia? Prečo uniesli profesora Jesusa de Galindeza? Kto spáchal atentát na rýchlik RD-10? Zavraždila milenca hollywoodskej filmovej hviezdy Lany Turnerovej jej dcéra? Gunther Prodohl neobišiel vo svojich kriminálnych príbehoch ani jeden z najslávnejších prípadov falšovania päťstoescudových bankoviek, ktoré boli falošné a predsa pravé, ani dvojnásobnú vraždu na Starnbergskom jazere a mnoho iných, rovnako zaujímavých i napínavých príbehov, ktoré sú o to zaujímavejšie a napínavejšie, že sa naozaj stali.
Brilianty cisárovnej
Berlín, apríl 1947. Človek potrebuje veľa fantázie, aby si dnes znova vyvolal v pamäti obraz tohto mesta v oných dňoch.
Trosky, zrúcaniny, vychudnuté postavy s ručnými vozíkmi fronty ľudí pred obchodmi, vracajúci sa zajatci, zhrbené ženy medzi troskami, čierny obchod. Tieto predstavy človeka hneď napadnú, ak sa rozpamätáva na Berlín z roku 1947. Tam, kde dnes stoja novostavby na aleji Karla Marxa, vŕšili sa z oboch strán hory zrúcanín bývalej Frankfurtskej aleje. Alexandrovo námestie, dnešné centrum demokratického Berlína, ktoré sa hemží ponáhľajúcimi sa ľuďmi, bolo vtedy neutešené miesto, obklopené prázdnymi, vyhorenými fasádami domov. Červená radnica, premenila sa na čudesnú hromadu trosiek, a Brandenburská brána na pomník beznádeje.
Medzi týmto rumoviskom prekvital na každom voľnom miestečku ulice pokútny obchod s kadejakým tovarom a každého s každým. Na Alexandrovom námestí, na Potsdamskom námestí, na Rosenthalerskom námestí, pred Brandenburskou bránou, všade sa človek stretol s čiernym obchodom. Balíček amerických cigariet stál 120 mariek, peceň chleba 80 mariek, fľaša pálenky z melasy 300 mariek, libra masla 400 mariek, tabuľka čokolády 120 mariek. Cena topánok sa pohybovala medzi 500 a 2000 markami. Obleky stáli 1000 až 5000 mariek, gram zlata 1000 mariek. S briliantmi sa obchodovalo podľa veľkosti a kvality kameňa v cene 50 000 mariek za karát.
Všetko, čo bolo drahé a čoho bolo málo, sa predávalo a kupovalo. Zápalky, čokoládový sirup, aj brilianty patriace bývalému cisárskemu domu Hohenzollernovcov.
Bol 14. apríl 1947. Neskoro popoludní predieral sa cez zástupy priekupníkov pri zrúcaninách Potsdamského nádražia asi štyridsaťročný muž. Mal na sebe oblek, ktorý bol síce obnosený, ale očividne šitý na mieru. Hľadal americké uniformy. Konečne objavil dôstojnícky kabát olivovej farby, s lesklými gombíkmi a zlatými písmenami ,,US-Forces“, a pretisol sa k nemu cez dohadujúce sa skupinky obchodujúcich. Zastrel si ústa rukou a takmer bezchybnou angličtinou zašepkal:
— Nechceli by ste kúpiť briliantový náhrdelník? Celkom čisté kamene, ani jeden pod dva karáty. Sú z majetku poslednej nemeckej cisárovnej. Samozrejme, môžete platiť aj cigaretami.
Muž však už nestihol siahnuť do vrecka a vytiahnuť briliantový šperk, zabalený do prachovky. Ozvali sa policajné píšťalky, a dav kupcov a kupujúcich sa rozpŕchol ako vyplašená horda mexických Indiánov.
Takéto razie sa robili skoro každé dve hodiny. Tu na „pupku sveta“, kde sa stretali tri zo štyroch sektorov Berlína, robila razie striedavo vojenská polícia jednotlivých okupačných mocností spolu s nemeckou políciou.
V tomto prípade bola na rade americká vojenská polícia. Dvanásť jeepov obkľúčilo námestie. Chlapi vysokí ako stromy, v khaki uniformách, bielych oceľových prilbách a s modrými páskami na rukávoch, na ktorých boli zďaleka viditeľné písmená MP, vyskočili z áut a vtrhli, divoko mávajúc rukami, do davu. Bez výberu schytili hociktorého z návštevníkov čierneho trhu za golier, triasli ním, pohrozili mu, že ho zaistia, a nakoniec väčšinu z nich zasa pustili.
Bola to vyskúšaná taktika MP! Ustrašení čierni obchodníci poodhadzovali svoj tovar a sväto-sväte tvrdili, že sa sem len náhodou zatúlali. V takom prípade vojenský policajt už nemal príčinu zatknúť takéhoto človeka, nuž ho nechal bežať. Rýchlo však pozbieral poodhazované predmety.
Takto mali úžitok z razií obe strany. Nikto nebol veľmi poškodený, lebo čierni obchodníci mali pri sebe vždy iba časť tovaru, s ktorým obchodovali. S väčšou časťou tovaru čakali
