Doktor James Saracen pracuje na pohotovosti Všeobecné nemocnice v provinčním městě Skelmoru. Poklidný chod nemocnice je však narušen zvláštními událostmi. Nejprve se někdo vloupá do márnice a při tom napadne doktora Saracena a navíc za záhadných okolností zemřou v té době dva pacienti, jejichž těla zmizí. To už je doktor Saracen, který musí překonávat intriky rozmáhající se ve vedení, rozhodnut zahájit pátrání na vlastní pěst. Fakta, která objeví, jsou naprosto zdrcující. Obyvatelům města hrozí zkáza a doktor Saracen podstupuje smrtelné riziko, aby je zachránil.
Spisovatel Ken McClure píše thrillery z lékařského prostředí, které má podrobně zmapované. Tento román je jeho velmi úspěšnou prvotinou, po níž následoval další skvělý román s názvem Rekviem. Autor žije a pracuje v Edinburghu.
Čitateľská obľúbenosť Croninových diel, ktorá je už celé desaťročia neodškriepiteľnou skutočnosťou, zrejme neslabne. To neplatí o jeho románoch iba v jeho rodnej krajine, v Anglicku, platí to v rovnakej miere aj tam, kde sa jeho diela dostávajú v prekladoch. Román Labutí kaštieľ nepatrí medzi jeho najzávažnejšie diela, no dokonale sa osvedčil ako čitateľsky veľmi atraktívne dielo, lebo iba v Anglicku sa od roku 1933, kedy vyšiel po prvý raz, zjavoval v novom vydaní takmer každoročne.
Labutí kaštieľ v kontexte u nás známej Croninovej tvorby tvorí výnimku. Je komornejší, uzavretejší, sústredenejší na tému, nerozbíja sa na pasáže zabiehajúce do podrobností odborného charakteru, ani priveľmi nelipne na realite, ktorej kritické videnie sme u Cronina veľmi oceňovali. Pri autorovom vecnom štýle prekvapí v tomto románe využívanie fantázie, stavanie deja na fantastických zhodách náhod, istá osudovosť, s akou sa díva na lásku, aj vzrušujúci lyrizmus, s akým opisuje krásy rozprávkového ostrova. Toto dielo patrí typove k dielam Croninovho neskoršieho tvorivého obdobia, v ktorých opustil realistický a sociálne analyzujúci román a pokúsil sa o akúsi modernú adaptáciu anglickej romantickej tradície, o obnovu románu vášní a citov. Vyrozprával v ňom svoju verziu starého príbehu o liečivej moci opravdivého ľudského citu vo vypätých krajných polohách. A práve touto absolutizáciou dodal hre o láske a smrti novú pôsobivosť.
Vyšetrovateľ britského ministerstva vnútra Dewar ide po stope samovraždy arabského študenta medicíny, ku ktorej došlo v Škótsku, a podozrivého ochorenia irackého vojaka na iracko-kuvajtských hraniciach. K vojakovi privolajú špecialistov, ktorí pri podrobnejších vyšetreniach zistia, že jeho smrť nastala v dôsledku reakcie na očkovanie proti čiernym kiahňam. Prípad sa dostane do sídla Svetovej zdravotníckej organizácie v Ženeve, pretože ide o chorobu, ktorá sa už vo svete nevyskytuje a ani sa proti nej neočkuje Vzniká podozrenie, že vírus čiernych kiahní chcel ktosi použiť ako biologickú zbraň. Skúmanie týchto dvoch zdanlivo nesúvisiacich udalostí privedie vyšetrovateľa Dewara k prekvapujúcim zisteniam odhaľujúcim pokus o zneužitie medicínskeho výskumu.
Britská pouštní hlídka pozoruje, jak z iráckého území prchá přes hranici do Saúdské Arábie vozidlo pronásledované vojáky. V havarovaném vozidle Britové najdou zohyzděného umírajícího muže. Ukáže se, že uprchlík zemřel vinou bouřlivé reakce na očkovací látku proti pravým neštovicím. Proč ale Iráčané očkují obyvatelstvo proti chorobě, která byla už před dvaceti lety zcela vyhlazena ze světa?
V Edinburghu spáchá z neznámého důvodu sebevraždu irácký student tamějšího Ústavu molekulární biologie. Souvislost mezi oběma událostmi odhalí teprve Adam Dewar - během vyšetřování na britských vědeckých pracovištích, která při výzkumu užívají fragmentů DNA viru pravých neštovic, připadne na hrozivou možnost, že na studenta, který si vzal život, naléhala tajná služba jeho vlasti, aby virus zákeřné choroby laboratorně rekonstruoval. A jelikož ve městě prodlévají agenti irácké tajné služby, nemůže Dewar dojít k jinému názoru, než že tu čekají, až pro ně tu práci dokončí někdo jiný.
A pak náhle propukne v nejchudší a nej lidnatější edinburské čtvrti epidemie neštovic. Přední starostí je teď zabránit šíření viru. Počet obětí stoupá, v chudinské čtvrti dochází k divokým nepokojům a Iráčané ve městě stále setrvávají. Dewar se pouští do závodu s časem. Musí odhalit zdroj nákazy a zabránit tomu, aby zákeřný virus padl do rukou nepřátelského státu, jenž by pomocí této hrozivé zbraně s chutí držel v šachu celý svět...
Keď roku 1978 vyšla Gibbonova Škótska sága v slovenčine prvý raz, vzbudila taký čitateľský záujem, že v priebehu troch týždňov zmizla z kníhkupeckých pultov, hoci šlo o dielo autora dosiaľ na Slovensku neznámeho. Nečudo, veď diela presýtené ľudovým humorom i tragikou, napísané sviežim šťavnatým jazykom a nadovšetko prekypujúce robustným rozprávačským majstrovstvom sú skvostami národných literatúr. A medzi ne jednoznačne patrí trilógia škótskeho autora Lewisa Grassica Gibbona (1901—1935), rodáka z Aberdeenshiru v severozápadnom Škótsku.
L. G. Gibbon prežil svoje detstvo pri Drumlithie v Mearnse a do tohto kraja umiestnil aj dej prvých dvoch dielov ságy. Odohráva sa v rozpätí rokov 1912 až 1918, odvtedy, ako sa sem spolu s rodičmi, nájomnými roľníkmi, prisťahovala šestnásťročná Chris Guthrieová. Chris je vidiečanka, bytostne spätá s drsnou prírodou okolitého kraja a z tejto prírody čerpá sily vždy, keď musí znášať kruté rany osudu i keď prežíva vzrušujúce chvíle hlbokého citového vzplanutia. Búrlivé roky prvej svetovej vojny poznačia životy všetkých obyvateľov samôt, roztrúsených v doline okolo kinnradijského hradu. Keď sa Chris dozvie, že jej manžel Ewan padol, netuší ešte, že zomrel pre lásku k nej...
Najťažšie chvíle ľudského utrpenia jej pomôže prežiť rýdze priateľstvo. Chris napokon nájde znovu zmysel života v novom ľúbostnom vzťahu.
Pieseň zapadajúceho slnka sa číta jedným dychom a iste bude patriť medzi nezabudnuteľné čitateľské zážitky.
II.
V druhom diele škótskej sógy sledujeme osudy Chris Colquohounovej v malom mestečku Segget, do ktorého sa presťahovala spolu s manželom a synom Ewanom. Spôsob jej života sa od základu mení — zo ženy roľníka sa stáva predstaviteľkou malomestskej smotánky, ktorej každučký krok sleduje verejnosť. A to je, pravda, príležitosť, aby autor uplatnil svoju prenikavú iróniu a šťavnatý humor. Nezabudnuteľné postavy z prvého dielu Chaeho Strachana, Dlhého Roba a iných vystriedajú noví hrdinovia, ľudia z mäsa a kostí, čo oplývajú necnosťami, ale v ktorých sa vždy v kritickej chvíli nájde šľachetné jadro.
Chrisin druhý manžel Robert je rojko, ktorý sa usiluje prispieť k pozdvihnutiu mestečka. Chýli sa k veľkej svetovej kríze, Robert nedokáže stáť bokom a rovnako nestojí bokom ani Chris. Ich vzájomný vzťah sa však pod vplyvom vonkajších udalostí čoraz väčšmi ochladzuje, Robert, bezradný pred krutou tvárou skutočnosti, sa uchyľuje k mysticizmu. Nasledujú tragické udalosti a Chris sa znovu ocitá sama.
III.
Po manželovej smrti sa Chris Colquohounová presťahuje spolu so synom Ewanom do priemyselného mesta Duncairn. Stane sa spolumajiteľkou penziónu. Ewan preruší štúdium a nastúpi ako učeň do huty Gowans a Gloag. Chris so synom si musia privykať na cudzie prostredie, Ewan sa po počiatočných konfliktoch s okolím prispôsobí. Stretnutie s učiteľkou Elien Johnsovou preňho znamená nielen zážitok z prvej lásky, ale aj otvorenie cesty k robotníckemu hnutiu. Chris celkom nepreruší spojenie so Seggetom, v ktorom predtým bývala — do penziónu sa nasťahuje policajt Si m Leslie, prezývaný Laba a neskôr aj stolár Ake Ogilvie. Keď Ewana zatknú pre účasť na štrajku, mučia ho a súdia, Ake, ktorý sa o Chris uchádza, ho pomôže dostať z väzenia.
Chris sa zaňho z vďačnosti vydá. Ich cesty sa však zakrátko rozchádzajú. Ake odchádza do Kanady, lebo pochopil, že Chris si nedokáže získať, Ewan žije vlastným životom a Chris sa rozhodne pre návrat do kraja, v ktorom sa narodila a ktorý nikdy neprestala ľúbiť — do Cairndhu.
Literárna história označuje Waltera Scotta (1771-1832) za tvorcu moderného historického románu, lebo prvý vedel spojiť historickú tradíciu a množstvo kultúrnohistorických faktov s lyrikou náladových scenérií a epickým napätím. Svoju tvorivú fantáziu uplatnil na postavách zo všetkých spoločenských vrstiev. Jeho najúspešnejšími dielami sú bezpochyby tie, čo nadväzujú na škótsku národnú minulosť a na zrážku historických záujmov, tradícií a predsudkov so skutočným životom. Scottove romány opisujú práve túto tragickú a zároveň aj veľmi modernú tému. Typickým Scottovým románom z tejto oblasti je jeho Nevesta z Lammermooru (1819), ktorá mala veľký úspech nielen u čitateľstva, ale prešla aj do vedomia hudbymilovného obecenstva, keď jej dej zhudobnil Gaetano Donizetti (premiéra opery Lucia di Lammermoor v Neapole r. 1835). Román dodnes vychádza v cudzích rečiach vo veľkých nákladoch. Tragické následky prežitkov feudalizmu v živote ľúbostnej dvojice z dvoch rozvadených rodov sú nielen ústrednou témou tohto románu, ale zároveň aj výstižnou ilustráciou doby, jej atmosféry, spoločenských protikladov a konfliktov. Pritom je zjavné, že autorove umelecké sympatie jednoznačne patria silám, ktoré oživujú pestrú, bohatiersku národnú minulosť. Walter Scott je dodnes obľúbeným spisovateľom najširších vrstiev. Eleanor Marxová spomína, že Marx obdivoval Scotta a poznal ho takmer tak dobre ako Balzaca a Fieldinga.
Život Štěpána Desmonda, hrdiny této Croninovy rozsáhlé románové fresky, je osudem muže, který cítí, že je povolán být umělcem. Jeho niterné a hluboké přesvědčení, jež nakonec kulminuje v posedlost, má své základní oprávnění v Štěpánově mimořádném malířském nadání, v jeho novém pohledu na svět, v jeho názoru, který odporuje požadavkům uznávaného tradičního umění. A v tom právě tkví jádro rozporu mezi jeho pojetím poslání umělce a požadavkem konformních estétů, kteří udávají tón v anglickém uměleckém světě dvacátých let. A nejen to. Štěpánův nekompromisní umělecký postoj se odráží i v jeho soukromém a společenském životě, z mladíka, až dosud pevně zakotveného v rodině anglikánského duchovního, se stává černá ovce a vyděděnec, který — když poznal barvitý a povrchní život pařížské bohémy — si musí vydělávat na živobytí jako příležitostný malíř v cirkuse. Oběti, které je ochoten přinést na oltář své umělecké posedlosti, se neustále stupňují a vytvářejí nepřeklenutelnou propast mezi ním a pruderní maloměšťáckou společností, z níž vyšel.
Cronin v tomto bohatě členěném a poutavém románu vytvořil portrét opravdového umělce, který je ochoten pro své dílo obětovat zdraví i život a který — jako tolik velkých malířů v historii — došel uznání až po smrti.
literatúra škótska, beletria, román, história
240 s., čeština
mäkká väzba
stav: zachovalá
PREDANÉ
*bib22*belx*
Děj románu se odehrává v Sýrii a Palestině za třetí křížové výpravy (1189-1192), kterou vedl anglický král Richard Lví Srdce. Historické události jsou autorovi podkladem k romantickému vylíčení příběhu skotského prince,který se tajně účastní této výpravy a do jehož osudů několikrát zasáhne šlechetný a čestný nepřítel, sultán Saladin.
SCOTT, WALTER
CRONIN, A. J.
GIBBON, LEWIS GRASSIC
GIBBON, LEWIS GRASSIC
GIBBON, LEWIS GRASSIC
SCOTT, WALTER
CRONIN, A. J.
