GIBBON, LEWIS GRASSIC
ŠKÓTSKA SÁGA 3 - SIVÁ ŽULA
(A Scots Quair - Grey Granite)
Pravda, Bratislava, 1978
preklad a doslov Miroslava Majerčíková
prebásnil Ján Turan
prebal Emil Bačík
1. vydanie, 15.000 výtlačkov
75-067-78
beletria, román
224 s., slovenčina
hmotnosť: 312 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý
0,10 € darované THCK
*cesvo*
V treťom diele Škótskej ságy sledujeme pohnutý osud ovdovenej Chris Colquohounovej, ktorá sa po manželovej smrti ocitne spolu so synom takmer bez prostriedkov. Mladý Ewan chápe matkino neľahké položenie a rozhodne sa, že zanechá sny o archeológii a stane sa učňom v hutách Gowans a Gloag v neďalekom meste Duncairne. Chris sa presťahuje za ním, a aby oboch uživila, stane sa spolumajiteľkou neveľkého penziónu.
Mladá pekná žena priťahuje všeobecnú pozornosť mužov, ale trpké životné sklamania — smrť dvoch manželov — spôsobili, že Chris netúži vydať sa znovu, hoci zavše zatúži po láskavom slove a chlapskej nehe.
Ewan, doteraz uzavretý, vážny chlapec, pohrúžený do vlastného sveta, sa ocitá v prostredí, jemu neznámom. Spočiatku so mu protiví drsná spoločnosť výrastkov z periférie. Pod vplyvom Elien Johnsovej, mladej učiteľky, si začína všímať sociálne problémy, ktoré mu boli dovtedy cudzie. Postupne sa mu otvárajú oči, a keď na vlastnej koži spozná pravú tvár spoločnosti rozdelenej na tých, čo majú právo na všetko, a no tých, čo sú odsúdení na bezprávie, vzbúri sa. Stráca však svoju lásku Elien.
Jeho matka Chris sa z vďačnosti za synovu záchranu vydá za človeka, ktorý jej nezištne pomohol. Manželia sa však po čase rozchádzajú a Chris sa navracia do rodného kraja, k prírode, ktorá jej po celý život bola priateľom najbližším.
Dôstojný pán MacShilluck si trocha odkašlal a zaváhal: „Nie celkom tak, tomu by ste vy nerozumeli. Ach, čože, vojna je v nejednom ohľade užitočná. Rozprával som vám už ten príbeh o ošetrovateľke a vojakovi, ktorého poranilo na isté miesto, holubička moja?“
A gazdiná, ktorá to počula len sto ráz, postojačky, posediačky, poležiačky, na poschodí aj v prízemí, v kuchyni a raz i v kúpeľni, pokrútila hlavou a tvárila sa, že nevníma, musí sa starať o svoje živobytie a už dávno si zvykla na ten pohľad, ktorý sa zjavoval v MacSchiliuckových očiach; kedysi si raz v takej bláznivej chvíli pomyslela, že ten pohľad páchne tým najodpornejším zo všetkých zápachov...
Sudca Brown vyhlásil, že na vine bol ten hlupák policajný náčelník, prečo nemal poruke dosť policajtov? Robotníci nie sú zlí, aj keď ich zviedli červení; keby boli dôverovali svojim prirodzeným vodcom, ako napríklad jemu, neboli by v takej kaši - utopili majstra, ktorý bol vždy dobrým labouristom, a hádzali policajtom do očí čierne korenie! Mali čakať, kým sa dostane k moci ďalšia labouristická vláda...
Policajný náčelník povedal, že na vine bol ten mizerný inšpektor, vravel mu, aby si dal pozor na nepríjemnosti u Gowansa. Hádzať korenie chlapom do očí - panebože, nabudúce budú strieľať z revolverov. Povie mestskej rade, že ak nebude mať plnú moc...
Starosta zašiel autom na svoju pílu, aby ušiel tomu rozruchu a napätiu, a prechádzal sa hore-dolu, na dlhej bezvýraznej tvári kyslý výraz, kým nenatrafil na Aka, ako skúša sústruh. „Čítal si dnešného Bežca?“ A Ake sa spýtal, čo tam bolo, a starosta mu povedal o vražde v prístave, štrajkujúci utopili starého majstra Edwardsa, a potom hádzali polícii do očí korenie. Ake povedal, že to čítal a nijako ho to nedojíma, sviňa je sviňa, či už ho nájdu napuchnutého a utopeného v duncairnskom prístave, alebo ako znásilňuje za plotom vrieskajúce dievča... A starosta náhlivo zaodŕhal a Ake si pomyslel, ak niekedy pôjde sám za tmavej noci a stretli by sa. sa, Ake s holými päsťami a Jimmy s nožom, mal by asi malú šancu dostať sa domov so zdravou kožou...
Redaktori a korektori zívli a zamrmlali, Piddlovi sa podaril kúsok, zohnal fotografiu toho utopeného Edwardsa. Čo keby tak v nasledujúcich dňoch umlčali nadobro aj zopár policajtov? — takého poltucta utopených, to by nebol zlý titulok. Ten fígeľ s tým korením bol šikovný, náčelník z toho bude iste obviňovať červených. Treba povedať poslíkovi, aby vyhľadal Treasovu fotografiu, stavme sa, že ho zatkli...
Chris si prečítala správy a pomyslela si, akoby sa jej to netýkalo: „Strašné... Ešte tri dni a rozhodne sa o tomto dome. “
Prečítal si to celý Cowgate a v kolónii aj uličke ozval sa čudný zvuk, odrážal sa ako poletujúci prach, skrúcal sa a ligotal a poskakoval sem a ta, raz do Footforthie, raz do Kirriebenu, výbuchy smiechu a nadávky, doparoma, akýsi figliar vybabral s polišmi. A hladní nezamestnaní, čo sa rozhodli prikradnúť sa k fabrike, vkĺznuť do brány a pousilovať sa uchmatnúť robotu nejakému štrajkujúcemu, si trocha pohladili bruchá, napuchnuté od hladu... no nič, znova to musia skúsiť s podporou v nezamestnanosti ...
Červený predák Jim Trease sa zachechtal a zavolal na svoju ženu, aby mu priniesla čižmy. „Asi o hodinu po mňa prídu. Poponáhľaj sa s raňajkami, dobre? Kým na policajnej stanici skončia s vypytovaním, riadne vyhladnem. “ Jeho žena sa spýtala: „Čože, už zasa majú niečo proti tebe?“ pokojne, ani okom nemihla, už ho toľko ráz
.......................................................................................................................................................
... posledná veta ...
Sedela však ďalej, svetlá po jednom zhasínali, strhol sa dážď a začal biť do kameňov oko nej, pršalo celú tú noc, čo tam sedela, a teraz už necítila dotyk dažďa, ani nepočula pískanie cíbikov poletujúcich naokolo.
