AURELIUS AUGUSTINUS
(SV. AUGUSTÍN)
VYZNANIA
(S. Aurelii Augustini Confessionum libri XIII.)
Spolok sv. Vojtecha, Trnava, 1943
preklad Ján Kováč
edícia Svet, séria A
beletria, literatúra staroveká, náboženstvo, náboženská literatúra,
464 s., slovenčina
mäkká väzba, malý formát
stav: bez prebalu, obálka odchlípená, iank stav dobrý
15,00 €
*nab*
„VYZNANIA" SV. AUGUSTÍNA patria medzi diela, ktorých preloženie znamená doma udalosť. Tak treba vítať aj ich vydávanie v slovenčine. Sú osobným vyznaním svätca, ktorého filozofické a teologické dielo je prvým shrnutím a fundovaním kresťanského svetonáhľadu a popri Aquinskom je hlavným pilierom kresťanského myslenia. Je to ponajprv konfesia cirkevného učiteľa pred domácimi viery-vrstovníkmi — z viny života, z nevedomosti detstva, z hrôz blúdenia pohanskej a heretickej mladosti. Bytostná spoveď pred Bohom i pred ľuďmi, človeka veľkého, ktorý tak bolestne prešiel všetkou skúsenosťou zla a tak živelne zažil moc milosti božej a tak z duše si povedal: „všetko je milosť!“, až si ani neuvedomil, koľký zástoj pri svojej konverzii, ako ostatne pri každej konverzii, mala aj otvorenosť a ochota a spolupráca slobodnej vôle s milosťou. Až po tomto zadosťučinení božskému poriadku oslobodzuje sa mu duša pre náruživé vyznanie Boha, lásky a života svojho života, pre vyjavenie dlhej-dlhej túžby, kým hľadanie nespočinie vo vlastnení Boha.
„Vyznania“, najosobnejší to poryv duše človeka, kňaza a svätca Augustína, v čom sú osobné, v tom sú osudovým typom človeka všetkých čias, človeka, rozhodeného medzi mocnosťami tela i ducha, zákona a slobody, človeka nižšieho a vyšieho, človeka hľadajúceho istotu a pokoj.
Do rúk slovenského čitateľstva dávame prvú autobiografiu moderného rázu. Sv. Augustín, ako prvý moderný človek, otvára nový vek, kde dôraz je na človeku — alebo obraze božom, alebo apostatovi, kde sa objavuje celé bohatstvo sveta subjektu. Z Vyznaní k nám hovorí človek hlboký, uvedomelý a veľmi diferencovaný. Mohli by sme hovoriť aj o príbuznosti s Faustom. Nie však s jeho spektickým titanizmom, ale ako o opačnom póle pokory a otvorenosti Bohu, ako základe všetkej ľudskej veľkosti. Najskôr by sme ich mohli postaviť po bok Lippertovho „Jóba“, človeka dvadsiateho storočia.
