MARSHALL, TIM
ZOMRIEŤ PRE VLAJKU
Moc a politika národných symbolov
Svetové dejiny
(A Flag Worth Dying For: The Power and Politics of National Symbols)
Premedia, 2019
edícia Civilizácia (9)
preklad Igor Otčenáš
obálka Dodo Dobrík
1. vydanie
ISBN 978-80-8159-733-6
publicistika, vexilologia, história,
240 s., čb fot., slovenčina
hmotnosť:442 g
tvrdá väzba
stav: veľmi dobrý
7,00 € PREDANÉ
*home* in *H-2-5*
Vydavateľstvo Premedia v edícií-Civilizácia prinieslo tri publikácie od Tima Marshalla. V prvej knihe V zajatí geografie sa autor venuje svetovým mocnostiam na ktoré sa pozerá cez geografické pomery ich minulosti, súčasnosti a budúcnosti s použitím máp. Rozdelený svet analyzuje bariéry, ploty rozdeľujúce krajiny a snaží sa priblížiť, čo je kľúčom k pochopeniu toho, čo sa deje v súčasnosti.
Zamysleli ste sa niekedy nad pôvodom vlajky? Čo znamenajú jednotlivé farby, ich definície? Knižná novinka Zomrieť pre vlajku rozpráva príbeh najvýznamnejších vlajok sveta. Približuje nám pôvod látky pochádzajúci z tradície pozdĺž hodvábnej cesty. V dnešnej dobe majú vlajky moc, stelesňujú nabité emócie, ak dôjde k hanebnému zaobchádzaniu s nimi, má to katastrofálne následky pre spoločnosť. Autor upozorňuje na veľkú úlohu vlajok, sú stelesnením jednoty, mieru, zároveň môžu vyjadriť strach a upriamiť pozornosť sveta na seba.
Marshall naberá kurz zo západu na východ, prostredníctvom jednotlivých kapitol nám prináša nabité informácie o symboloch jednotlivých štátov, inštitúcií. Úvod knihy venuje hviezdam a pruhom. Ak ste tipovali vlajku Spojených štátov amerických, tip vám vyšiel. Príbeh americkej vlajky v podaní Marshalla je cestou minulosti na ktorú sa vydávame z pohodlia domova. K histórií pridáva novodobé udalosti, opisuje veľký vlastenecký biznis, po roku 2001. Upresňuje čo znamená kódex vlajky, ako sa majú občania o ňu starať. Spoza veľkej mláky na východ, krása britskej vlajky závisí od toho, kto sa na ňu pozerá. Inak ju vidí Angličan, Škót ju vníma osobitne.
Na Blízkom východe a v severnej Afrike vejú rôzne farby. Na ich detailoch záleží, prísne sa dodržiavajú pravidlá ako majú visieť, kde sa môžu nachádzať a čo hrozí ak pravidlá porušíte. Najvýraznejšiu časť knihy môžeme považovať kapitolu o strachu. O posolstve neštátnych subjektov šíriace hystériu, smrť skrývajúcu sa pod propagandistickou vlajkou hrôzy, ktorá má rôzne podoby. Autor hovorí o ich jadre, odkiaľ pochádzajú, čo stelesňujú a ako ich vidí svet.
Kniha obsahuje široké spektrum vlajok. Pomáha nám identifikovať vo svete kto sme, zároveň nás vie spájať do jednotlivých globálnych inštitúcií. Príkladom je univerzálna belasá vlajka Organizácie Spojených národov. Je symbolom myšlienky zjednoteného sveta. Ako druhý príklad uvádza Marshall dúhovú vlajku hnutia LGBT o ktorej hovorí ako o koncepte slobody platnej pre všetkých ľudí bez rozdielu. Dúhová vlajka vyvolávala a stále vyvoláva búrlivé emócie, tak ako spája spoločnosť vie ju aj rozdeliť. Rozdiely vo farbách, v jazyku, kultúre nezmenia fakt, že žijeme spoločne na jednej planéte, máme sa správať k sebe s rešpektom a ekologicky k našej planéte.
Zomrieť pre vlajku je kniha plná historicko-politických informácií, snažiac sa vysvetliť staré a nové symboly, ktorým by sme mali rozumieť. Pri čítaní knihy cestujeme do minulosti, na novej strane kapitoly sa môžeme pokojne ocitnúť v búrlivom dave protestujúcich ľudí, alebo sedieť v kongrese schvaľujúc nové farby vlajky. Tim Marshall sa opäť stáva turistickým sprievodcom krížom-krážom celým svetom.
zdroj recenzie : https://www.pantarhei.sk/knihozrut/recenzie/tim-marshall-zomriet-pre-vlajku
Čínsku ľudovú republiku vyhlásili 1. októbra 1949, a ako sa často stáva, nový štát, ba vlastne nový systém potreboval novú vlajku. Navrhol ju Ceng Lien-sung, mladý člen komunistickej strany, víťaz konkurzu, do ktorého sa prihlásili tisícky záujemcov. Požiadavkou strany bolo, že vlajka musí odrážať čínsku geografiu, národnosť, históriu a kultúru. A mala vyjadrovať aj vládu spojenectva robotníkov a roľníkov.
Ceng, ktorý v tom čase pracoval v Šanghaji, sa utiahol u seba v podkroví a pracoval celú noc. Predpokladá sa, že jeho návrh ovplyvnila raná verzia vlajky z Ťiang-si. Ale podľa legendy (a prečo kaziť pekný príbeh) sa vraj zahľadel na nebo a pritom mu napadlo staroveké čínske úslovie: „Kto túži po Mesiaci, kto túži po hviezdach, ten si to vytúži." Trošku sa prehrabal v histórii a dostal myšlienku, že komunistická strana je vlastne záchrancom národa a mala by ju symbolicky predstavovať veľká hviezda, kým štyri menšie budú symbolizovať Maovu myšlienku o štyroch triedach čínskeho ľudu, ktorú rozvinul v eseji O ľudovodemokratickej diktatúre.
Nie je prekvapením, že Maovi sa Cengov nápad zapáčil, hoci konečný produkt prešiel niekoľkými verziami vrátane odstránenia kosáka a kladiva, pretože sa to považovalo za priveľmi podliezavé voči Sovietskemu zväzu ovládanému Rusmi - v tom čase bol totiž koncept medzinárodného bratstva komunistov v čínsko-ruských vzťahoch tak trochu otrasený. Návrh vlajky potom odsúhlasila strana, ktorá, ako sme to videli už v Iráne, keď úrady posudzovali vlajku islamskej revolúcie, pochopila, že na vlajke sa musí skombinovať kolektívna pamäť s moderným posolstvom.
Takže červená vlajka je vlajkou komunizmu a veľká päťcípa žltá hviezda v ľavom hornom rohu predstavuje vedúcu úlohu komunistickej strany. Ale je v tom ešte oveľa viac. Štyri menšie päťcípe hviezdy sú Maov „jednotný front" už spomínaných rozličných predkomunistických tried. Týmito triedami boli robotníci, roľníci, maloburžoázia a „vlasteneckí kapitalisti". Tieto triedy sa zrazu dozvedeli, že sú teraz zjednotené v budovaní komunizmu. Prítomnosť tej štvrtej hviezdy na vlajke bola dosť náhodná, ale prezieravá, keďže o štyridsať rokov neskôr si strana uvedomila, že je čas vykročiť ku „kapitalizmu s čínskou tvárou" a že väčšina z 1,2 miliardy Číňanov očividne inklinuje k tomu, čím vždy boli - teda nekomunistami.
Päť cípov hviezd bolo zvolených úmyselne - ide o vyjadrenie viery v staroveký význam tohto čísla. Filozofia predkomunistickej Číny hovorila o piatich elementoch, všetko zahŕňajúcom systéme, do ktorého patrí päť cností, päť vládcov, päť fáz a podobne a ktorý znamená rovnováhu, silu a úplnosť. V modernejšej neoficiálnej populistickej interpretácii ide o päť bodov, ktoré predstavujú väčšinovú etnickú skupinu čínskych Chanov a štyri ďalšie tradičné „čínske" národy - Mongolov, Mandžuov, Tibeťanov a Chuejov. Ale Chanovia, ktorí kolonizujú svojich susedov, nie sú zrejme vzhľadom na svoju dlhú históriu touto interpretáciou veľmi nadšení. V rokoch 1912 až 1928 sa v Číne mala používať vlajka nazývaná „vlajka piatich národov" s piatimi farbami predstavujúcimi päť rozličných čínskych národov, aj keď oficiálne to nemal byť zmysel jej dizajnu.
Súčasná vlajka symbolizuje všetkých spomínaných. Cengova prijatá a prispôsobená vlajka po prvý raz zaviala na stožiari na námestí Tchien-an men v Pekingu, aby oficiálne ohlásila vznik Čínskej ľudovej republiky.
Súčasné čínske právo neumožňuje provinciám v krajine mať vlastnú vlajku. Čiastočným dôvodom je, že strana si je dobre vedomá, že je to jedna z odstredivých síl, ktorá drží inak disparátnu krajinu pohromade. Existuje napríklad niečo také ako Východoturkestanské hnutie v Ujgurskej oblasti, kde tvoria väčšinu obyvateľstva moslimovia. Hnutie má svoju vlajku, svetlomodrú s polmesiacom a hviezdou. Vztýčiť ju by znamenalo posilniť regionálnu identitu a tým aj hnutie za nezávislosť. To isté platí o Tibete, kde je držanie tibetskej vlajky vážnym porušením zákona. Ani to však nedokáže vždy zabrániť hlasom za väčšiu autonómiu; dotyčné osoby riskujú len preto, že sa identifikujú so svojou kultúrou, odrážajúcou hĺbku tibetskej identity. Avšak zovretie čínskej päste je čoraz pevnejšie. Peking dúfa, že v dôsledku represálií a postupom desaťročí symboly tibetskej kultúry a identity oslabnú. V menej výbušných oblastiach krajiny sa však tento zákon nedodržiava vždy tak prísne, čo je odrazom snahy strany o rovnováhu medzi nespochybniteľnosťou toho, že je jedinou mocou v krajine, a uznaním niektorých regionálnych rozdielov.
Ceng zomrel v Šanghaji v roku 1999 vo veku osemdesiatdva rokov. Bol tak ušetrený poníženia, ktoré v roku 2011 rozzúrilo stranu, keď sa vietnamskej vláde podarilo vyrobiť tisícky čínskych vlajok so
