Vitajte v mojom antikvariáte!

Chcete mať prehľad o najnovších prírastkoch? Zadajte svoju e-mailovú adresu do kolónky "Prírastky kníh na e-mail" v ľavom stĺpci a na váš e-mail príde maximálne jedna správa denne.

Alebo sa staňte členom stránky na Facebooku.
https://www.facebook.com/groups/ripakovantikvariat/
Vyberte si to, čo je Vašej duši najbližšie.

Ak sa Vám niečo zapáči, napíšte mi na
riporipo@gmail.com
Postup bude nasledujúci :

a.) uveďte tituly, o ktoré máte záujem
b.) uveďte Vašu adresu, prípadne telefón
c.) skontrolujem dostupnosť kníh a následne vám pošlem pokyny na platbu vopred. Na dobierku, po zlých skúsenostiach, neposielam.
d.) Dáte mi avízo o zrealizovaní platby.
e.) Po obdržaní platby na môj účet vám knihy do troch dní posielam

Jednoduché, však? )

ANTIKVÁRIUM (magyarul)

Ha Magyarországról van, és bármelyik könyv érdekelné, kérjük írjon a riporipo@gmail.com címre. A könyvek küldhetök postán. Ha átutazóban van Kassán, a megrendelt könyveket személyesen is átveheti.

Zobrazujú sa príspevky s označením ***. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením ***. Zobraziť všetky príspevky

streda 13. novembra 2019

SLÁDKOVIČ, ANDREJ - DETVAN

SLÁDKOVIČ, ANDREJ

DETVAN

Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, Bratislava, 1963
edícia Kvety (19)
ilustrácie Jozef Cesnak
doslov Milan Pišút
1. vydanie (v SVKL), 10.000 výtlačkov
61-150-63

poézia, literatúra slovenská,
157 s., slovenčina
hmotnosť: 152 g

tvrdá väzba, malý formát
stav: veľmi dobrý

PREDANÉ

*regihu*poe*






12 9

Pekne, Martinko - jasný kráľ vraví — 
hodný si, pekný vezmeš dar: 
No, čo chceš? tamto visí blýskavý 
pekný, vyšívaný kantár: 
ten vezmi, ja zaň platím majstrovi, 
keď bo založíš tvojmu vrancovi, 
celý svet sa bude dívať. 
Ale tie oči tvoje blýskajú 
a v tých blyskoch sa tajomstvá zdajú 
pred duchom mojim ukrývať.

130

Nuž jasnému to poviem kráľovi -
smelý náš Detvan odvráva 
a kantárik si bohatý, nový 
s prstami jeho pohráva: 
-Nezabil som ja dravca jastraba, 
ale som zabil divého vraha, 
strach a hrôzu nášho poľa: 
holubička to nebola slabá, 
ale to veru tá moja drahá, 
tá dobrá Elenka bola.

131

A jeden starčok, druh dávnych časov,
dobadká bližšie zhrbený, 
snime si klobúk a z jeho vlasov 
blýska pablesk postriebrený:
Jasnosť kráľovská! - tu knieža slávy 
sa skloní, starcu klobúk postaví 
- Jasnosť vaša! - starčok vraví  
- Ja, vidíte, už kraj hrobu chodím, 
sotva pominie pár dni, pár hodín, 
a úmor dych mi zapraví;

132

ale zásluhám svedectvo vydať, 
podať pole vašej cnosti, 
ku mojim činom jeden kvet pridať,
v diele dobrom zložiť kosti,
toto si žiadam.  - Dovoľte tedy, 
dovoľte moje osláviť biedy 
vaším láskavým pozorom: 
veď my krem toho s nášmi biedami 
len zriedka môžme vášmi bránami 
ku kniežatským kročiť dvorom. -

sobota 17. augusta 2019

FLAUBERT, GUSTAVE - PANI BOVARYOVÁ

FLAUBERT, GUSTAVE

PANI BOVARYOVÁ
(Madame Bovary)

Tatran, Bratislava, 1976
edícia Výber (39)
preklad Soňa Holá
prebásnil Viliam Turčány
doslov Anton Vantuch
ilustrácie Stanislav Dusík
prebal Stanislav Dusík, Ján Švec
3. vydanie, 80.000 výtlačkov
61-756-76

beletria, román, literatúra francúzska,
318 s., slovenčina
hmotnosť: 738 g

tvrdá väzba s prebalom

0,80 € stav: veľmi dobrý *barpe*belx
0,60 € stav: dobrý, neautorské venovanie *juran*belx*
PREDANÉ stav: dobrý *cesvo*H-2-9

Gustave Flaubert (1821 — 1880), autor románu Pani Bovaryová, zaujíma významné miesto medzi francúzskymi kritickými realistami 19. storočia. Takmer celý život prežil na vidieku, na osamelom zámočku neďaleko Rouenu, a tak sa stal vynikajúcim znalcom francúzskeho vidieckeho života. Dokonale poznal figúrky malomestskej spoločnosti a vedel ich tvorivo uplatniť vo svojich literárnych dielach, majstrovsky ich vykreslil v celej ich malosti, nemorálnosti, strhol masku prehnitej meštiackej spoločnosti, nemilosrdnej kritike podrobil jej život založený na lži a pretvárke.

Z takejto hlbokej znalosti francúzskeho života meštiackej spoločnosti vzniká Flaubertov román Pani Bovaryová. Námet románu je zo skutočného života — osud manželstva lekára z neďalekého mestečka. Hrdinka románu Emma Bovaryová je tragickou obeťou doby, spoločenského zriadenia a prostredia, v ktorom žije. Je morálne poznačená kláštornou výchovou a romantickou i bulvárnou literatúrou. Ako naozajstná meštiačka túži za pohodlím a radovánkami, bezstarostným životom a bohatstvom, čo ju napokon vháňa do náručia dobrovoľnej smrti. Túži ponášať sa na hrdinky romantických románov, no pritom v nej hynie každý dobrý ľudský cit. Za krásu pokladá pekný zovňajšok, pózu a frázu. A tak v Emminom živote prichádza rozčarovanie za rozčarovaním. Čím vyššie sa usiluje povzniesť z bahna všedného života do sveta krásy, tým hlbšie sa ponára do kalu a špiny. Jej dni plynú bez práce, neužitočne, a zmysel života hľadá v ľúbostných vzťahoch. Ale Emma nie je vinná! Je len výplodom svojho prostredia, svojej výchovy. Veď nezmyselný život je údelom všetkých žien vtedajšej takzvanej lepšej spoločnosti.







YONVILLE-ĽABBAYE (volalo sa tak podľa niekdajšieho kapucínskeho opátstva, z ktorého už nezostali ani zrúcaniny) je mestečko na osem míľ od Rouenu; leží medzi abbevillskou a beauvaiskou cestou v údolí, zavlažovanom Rieulou, riečkou, čo sa vlieva do Andelly, no kým do nej vústi, poháňa tri mlyny; je v nej zopár pstruhov, ktoré chlapci v nedeľu zo zábavy chytajú na udicu.

V Boissiere sa odbočí z hlavnej hradskej a ide sa ďalej rovno hore na vŕšok pri Leux, odkiaľ už vidieť do údolia. Rieka, čo ním preteká, akoby ho delila na dva výzorom odlišné kraje, naľavo sú samé pasienky, napravo samé role. Lúky sa tiahnu popod veniec nízkych pahorkov a za nimi sa spájajú s brayskými pastvinkami, kým na východnej strane sa mierne stúpajúca rovina rozširuje a do nedozerna rozkladá pobelavé tably obilia. Voda tečúca pri kraji pažite oddeľuje ako biela čiara farbu lúčin od farby brázd a krajina sa tak ponáša na veľký, rozprestretý plášť so zeleným zamatovým golierom, ovrúbeným strieborným pásikom.

Kto prichádza, na obzore pred sebou vidí duby argueilského lesa a úbočia Svätojánskeho vŕšku, rozryté odhora dolu dlhými, červenými nerovnými výmoľmi; sú to stopy po dažďoch a tehlové tóny, rozpadávajúce sa v jemné žilky na sivej farbe vrchu, pochádzajú z množstva železitých prameňov, ktoré odtiaľ stekajú do celej okolitej krajiny.

Je to rozhranie Normandie, Pikardie a Ile-de-France, kraj zaostalý, kde je reč nevýrazná ako fádna krajina. Tu robia z celého okresu najhoršie neufchatelské syry a obrábanie pôdy je nákladné, lebo treba veľa hnojiva na zúrodnenie sypkej zeme, plnej piesku a skál.

Až do roku 1835 neviedla do Yonville schodná cesta, no v tom čase postavili veľkú vicinálku, ktorá spája cestu abbevillskú s amienskou a vše ju používajú furmani, čo idú z Rouenu do Flámska. Ale Yonville-l’Abbaye sa nepovznieslo ani pri nových príležitostiach. Namiesto aby zlepšovali obrábanie pôdy, zanovito sa držia pasienok, hoci nemajú nijakú hodnotu, a tak sa lenivé mestečko odchýlilo od roviny a prirodzene rástlo smerom k rieke. Vidieť ho zďaleka, ako si leží na brehu sťa kraviar, čo si po obede zdriemol pri vode.

Na úpätí vŕšku, za mostom, začína sa ulica, vysadená mladými osikami, ktorou prídete rovno k prvým domom v obci. Sú ohradené plotmi, stoja prostred dvorov, kde je plno roztrúsených stavísk, prešovní, kôlní a pálenie rozosiatych pod hustými stromami, ovešanými rebríkmi, bidlami alebo kosami. Doškové strechy, ako kožušinové čiapky stiahnuté na oči, siahajú takmer do tretiny nízkych oblokov, na ktorých sú hrubé sklá v prostriedku vyduté ako dná fliaš. O vybielenú stenu, na ktorej sa uhlopriečkovito križujú čierne žŕdky, tu a tam sa prichytáva biedna hruška; a predo dvermi na prízemí nízka otáčavá bránička chráni pred kurencami, čo chodia na prah zobať omrvinky čierneho chleba namočeného do muštu. Ale ďalej sú dvory čoraz užšie, obydlia tesnejšie vedľa seba, ploty miznú; viazanička papradia sa kolembá pod oknom na konci rúčky z metly; je tu kováčska vyhňa a ďalej kolár, ktorý má pred domom dva či tri nové vozy, čo zaberajú kus cesty. Potom sa pomedzi mriežky ukáže biely dom za okrúhlym trávnikom, ktorý zdobí Amor s prstom na ústach; na každom boku schodišťa stojí liatinová váza, na dverách sa ligocú štítky; je to notárov dom, najkrajší na okolí.

Kostol je na druhej strane ulice, dvadsať krokov ďalej, hneď ako sa vojde na námestie. Cmiterček okolo neho, ohradený múrikom vysokým asi po prsia, je taký preplnený hrobmi, že staré náhrobné kamene, vtlačené do zeme, tvoria súvislú dlažbu, na ktorej tráva vykreslila pravidelné zelené štvorce. Kostol prestavali v posledných rokoch vlády Karola X. Drevená klenba začína na vrchu práchnivieť a miestami má na belasej farbe čierne trhliny. Nad dvermi, kde by mal byť organ, je mužský chór s točitými schodmi, ktoré sa ozývajú pod drevákmi.

Denné svetlo, vnikajúce oblokmi z obyčajného skla, šikmo svieti na lavice pristavené k stene, tu a tam vyložené pripevnenou rohožkou, nad ktorou je napísané veľkými písmenami: ,,Lavica pána toho a toho.“ Ďalej, v mieste, kde sa loď zužuje, stojí spovednica oproti soške Panny Márie, ktorá má atlasové rúcho, na hlave tylový závoj posiaty striebornými hviezdami a purpurové líca pripomínajúce modlu zo Sandwičských ostrovov; napokon kópia Svätej rodiny, dar ministra vnútra, dominujúca

...................................................................................................................................................................

... posledná veta ...

Nedávno dostal záslužný kríž.



piatok 19. apríla 2019

STRÖBINGER, RUDOLF - MATA HARI

STRÖBINGER, RUDOLF

MATA HARI
(Mata Hari)

Vydavateľstvo politickej literatúry, Bratislava, 1968
preklad Viliam Hotár
prebal Emil Bačík
1. vydanie, 15.000 výtlačkov
75-044-68

história, I. svetová vojna,
164 s., čb fot., slovenčina
hmotnosť: 220 g

tvrdá väzba s prebalom, malý formát
stav: dobrý

0,90 €

*home*barpe*/*H-6-4*
*svama2*bio*

Začiatkom roku 1905 mali v parížskej spoločnosti veľký úspech večierky východných tancov. Exotické tance predvádzala v priesvitnom hodvábe krásna tanečnica Mata Hari, ktorá vraj prišla z ďalekej Indie a svoje umenie sa učila od kňažiek brahmanských chrámov. Novinári o nej písali nadšené články, porovnávali ju so slávnou Isadorou Duncanovou. Denne dostávala stovky listov od ctiteľov, ktorí jej sľubovali lásku i majetok. Obdivovali ju hudobní skladatelia i básnici, politici i kniežatá ...

V pondelok 15. októbra 1917 zazneli vo Vincenneskom lesíku pri Paríži výstrely. V mene francúzskeho národa bol vykonaný rozsudok nad „najväčšou špiónkou prvej svetovej vojny“, nemeckou špionkou Margarethou Zelleovou-MacLeodovou zvanou Mata Hari...

Odvtedy už uplynulo päťdesiat rokov. O Mate Hari sa napísali desiatky kníh, vo filmoch ju stelesnili také herečky, ako Greta Garbo alebo Jean Moreauová. Vznikla legenda, ktorá má dosť ďaleko od skutočnosti. Teraz prichádza aj český autor, ktorý sa pokúsil vo svojej dokumentárnej reportáži opísať dramatický život slávnej tanečnice a kurtizány. Vo svojej práci sa mohol oprieť o množstvo doteraz vydanej literatúry, ale aj o v poslednom čase uvoľnené archívne materiály, ktoré žiaden z jeho predchodcov nemal v rukách (napríklad závažné dokumenty Scotland Yardu i celý protokol procesu). A to mu predovšetkým umožnilo odlíšiť pravdu od výmyslov, konfrontovať rozličné údaje a tak krok za krokom vystopovať celú pravdu o živote a vine slávnej tanečnice.









V Paríži na Rue de Faisanderie číslo 31 sa roku 1928 zastrelila filmová herečka Claude Franceová. V Paríži začali o príčine herečkinej samovraždy kolovať najfantastickejšie dohady. Najdlhšie pretrvala povesť, že dobrovolne zomrela preto, lebo sa cítila vinná zo smrti Maty Hari.

Ale čo má filmová herečka spoločné s Matou Hari?

Roku 1916 došlo k výmene zranených francúzskych a nemeckých dôstojníkov. Do Švajčiarska sa tak dostal aj gróf de Chilly, ktorý bol v nemeckom zajatí od roku 1915.

Ošetrovateľkou grófa de Chillyho bola dcéra nemeckého zverolekára Hana Wittigová. Denné stretnutia mladej ošetrovateľky so zraneným grófom — to bol začiatok romance. Bola to veľká láska a keď gróf odišiel na doliečenie do Lausanne, išla s ním aj Hana.

De Chilly bol vlastenec telom aj dušou. Vedel, že na fronte už nebude nikdy bojovať. Vlasti chcel teda poslúžiť aspoň získavaním špionážnych zpráv a Hana Wittigová, aj keď bola Nemka, s jeho zámerom hneď súhlasila.

Spočiatku sa v Lausanne mnoho nedozvedel. Až raz prišla Hana Wittigová domov celá rozrušená.

„Predstav si, čo sa stalo! V reštaurácii vedľa mňa sa pri stolíku bavili po nemecky dvaja muži. Rozprávali, že H 21 odovzdal cenné informácie o francúzskych vojnových prípravách.“ Gróf de Chilly tomu nechcel veriť.

„To snáď nie je možné. Ako si to povedala? H 21? To má asi skutočne niečo spoločné so špionážou! Hneď s tým musíme niečo urobiť!“

O niekoľko dní sa vraj gróf de Chilly z iného prameňa dozvedel, že francúzski agenti nasadení v Charleville, kde mal sídlo nemecký hlavný stan, hlásili prezradenie dôležitých a prísne tajných francúzskych vojenských presunov. Gróf s bohatou fantáziou zprávu od Hany skombinoval s tým, čo sa dozvedel teraz.

„Musíme ísť do Paríža,“ rozhodol. „Všetko oznámime zpravodaj skej službe!“

O dva dni stál gróf de Chilly pred kanceláriou kapitána Ladouxa. Práve chcel zaklopať, keď sa otvorili dvere a vyšla štíhla, tmavovlasá žena.

„Prepáčte, madame, idem za kapitánom Ladouxom. Je to jeho kancelária?“ Žena prikývla.

Rozprávanie grófa de Chillyho prekvapilo kapitána de Ladouxa. H 21. Musí to byť skúsený agent. Jeho značka nasvedčovala tomu, že pre nemeckú výzvednú službu pracuje dlhší čas. Agenti, ktorí boli naverbovaní až po vypuknutí vojny, ku svojmu poradovému číslu dostávali väčšinou písmená AF.

„Pán gróf, ďakujem vám za informácie. Konali ste ako skutočný vlastenec.“

„Konám len svoju povinnosť, kapitán. Mrzáka už na front nevezmú, a tak by som chcel slúžiť vlasti aspoň na tomto fronte. Moja snúbenica so mnou celkom súhlasí. Pôvodom je Nemka, kapitán, ale srdcom je to nefalšovaná francúzska žena.“

„Rád to počujem, pán gróf. Bude mi veľkou cťou, keď sa stretnem aj s vašou slečnou snúbenicou.“

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

... posledná veta ...

Mata Hari - Svetlo dňa - ho už nevidí ...





sobota 29. septembra 2018

CICERONOVA ŘEČ ZA SEXTA ROSCIA AMERINSKÉHO - GAIA SALLUSTIA CRISPA KNIHA O SPIKNUTÍ CATILLINOVĚ - GAIA SALLUSTIA CRISPA KNIHA O VÁLCE JUGURTHINSKÉ - ÓDY QUINTA HORATIA FLAKKA

CICERONOVA ŘEČ ZA SEXTA ROSCIA AMERINSKÉHO

Edvard Grégr, Praha, 1870
edícia Bibliotéka klassikův řeckých a římských
Ciceronovy řeči vybrané
preklad J. Pavel Tománek

GAIA SALLUSTIA CRISPA KNIHA O SPIKNUTÍ CATILLINOVĚ

Edvard Grégr, Praha, 1863
edícia Bibliotéka klassikův řeckých a římských
Gaius Sallustius Crispus I.
preklad Jan Kvíčala

GAIA SALLUSTIA CRISPA KNIHA O VÁLCE JUGURTHINSKÉ

Edvard Grégr, Praha, 1863
edícia Bibliotéka klassikův řeckých a římských
Gaius Sallustius Crispus II.
preklad Alois Vaníček

ÓDY QUINTA HORATIA FLAKKA

Edvard Grégr, Praha, 1874
edícia Bibliotéka klassikův řeckých a římských
Ódy Quinta Horatia Flakka.
preklad Karel V. Jelen

literatúra staroveká
322+76+100+82 s., čeština
hmotnosť: 299 g

tvrdá dobová preväzba
4 zviazané publikácie
stav: dobrý, ručné dobové poznámky do textu

PREDANÉ

*svama*fil*






štvrtok 27. septembra 2018

DEMOSTHENOVY ŘEČI POLITICKÉ / DEMOSTHENOVA ŘEČ O VĚNCI / XENOFONTOVY PAMĚTI O SOKRATOVI

DEMOSTHENOVY ŘEČI POLITICKÉ

Edvard Grégr, Praha, 1863
edícia Bibliotéka klassikův řeckých a římských
Demosthenovy řeči I.
preklad Edvard Novotný

DEMOSTHENOVA ŘEČ O VĚNCI

Edvard Grégr, Praha, 1864
edícia Bibliotéka klassikův řeckých a římských
Demosthenovy řeči II.
preklad Edvard Novotný

XENOFONTOVY PAMĚTI O SOKRATOVI

Edvard Grégr, Praha, 1872
edícia Bibliotéka klassikův řeckých a římských
Xenofontovy spisy  I.
preklad "Jednota českých filologů"

literatúra staroveká
210 + 100 + 174 s., čeština
hmotnosť: 297 g

tvrdá dobová preväzba
3 zviazané publikácie
stav: dobrý, ručné dobové poznámky do textu

PREDANÉ

*svama*fil*







Hlava III.

Sokrates napomíná Chairefonta a Chairekrata k bratrské lásce a svornosti.

1. Zpozorovav pak kdysi, že Chairefon a Chairekrates, bratři a jeho známí, se sváří, pravil uzřev Chairekrata: Rci mi, Chairekrate, nenáležíš snad přece i ty k lidem, kteří za užitečnější považují statky než bratra? a to ačtě přec ony nerozumné jsou, tento však rozumný, ony pomoci potřebují, tento však pomáhati může, a mimo to oněch více jest, tento pak jen jeden. 

2. Podivu hodno pak jest i to, myslí-li kdo, že mu bratři na újmu jsou, protože i jmění svých bratrů nemá, o spoluobčanech pak nemyslí, že mu na újmu jsou, protože i jmění spoluobčanů nemá, nýbrž zde může uvažovati, že lépe jest s mnohými bydleti a v bezpečnosti míti tolik, co mu stačí, než samoten žíti a veškero jmění svých spoluobčanů s nebezpečenstvím ve své moci míti, při bratrech však téhož poznání nemá. 

3. I otroky kupují si ti, kdo mohou, aby měli spolupracovníky, i přátel si dobývají, ježto pomocníků potřebují; ale o bratry své nedbají, jako by ze spoluobčanův stávali se přátelé, z bratrů však nikoliv. 

4. A přec velmi k přátelství přispívá původ z týchž rodičů a společné vychování, ježto i ve zvířatech vzniká jakási touha po soukojencích; krom toho pak i ostatní lidé váží si více těch, kdo bratry mají, než těch, kdo jich nemají, a méně na ně dorážejí.

5. A Chairekrates odvětil: Však kdyby, Sokrate, příčina rozepře nebyla veliká, tu snad by se slušelo, s bratrem se snášeti a ne pro maličkost se ho vzdalovati; neboť pokladem, jak i ty pravíš, jest přítel, je-li takým, jakým býti má; ale kdyby k tomu vše scházelo a on byl úplným opakem toho, k čemu by člověk usiloval o věci nemožné? —

6. A Sokrates pravil: Zdaž pak, Chairekrate, nemůže se Chairefon nikomu zalíbiti, jako právě ani tobě, či jsou lidé, jimž se i nemálo líbí? — Proto právě, Sokrate, odvětil onen, hodno mi, abych ho nenáviděl, že jiným může se líbiti, mně však, kdekoli se mnou jest, i slovem i skutkem více na škodu než k užitku jest. — 

7. Načež Sokrates: Není-liž pak, jako kůň tomu, kdo neumí a přece se pokouší ho užívati, na škodu jest, tak i bratr, když se kdo, neuměje toho, pokouší s ním obcovati, na škodu? — 

8. Jak pak bych já, pravil Chairekrates, neuměl s bratrem obcovati, znaje i dobrořečiti tomu, kdo dobrořečí, a dobře činiti tomu, kdo dobře činí; však tomu, jenž usiluje slovem i skutkem mě rmoutiti, nemohl bych ani dobrořečiti, ani dobře činiti, ba ani se o to nepokusím.

9. A Sokrates pravil: Podivně věru mluvíš, Chairekrate, žef bys psa, kdyby ti byl při stádech spůsobilý jsa a pastýře rád měl, k tobě však, kdybys se blížil, nevrlým byl, místo abys se naň rozhněval, dobrodiním chlácholiti hleděl, o  bratru pak tvrdíš, že by byl sice velikým dobrem, kdyby byl k tobě, jakým býti má, a při tom nechceš, ač přiznávaje, že znáš i dobrořečiti i dobře činiti, o to usilovati, aby k tobě co možná nejlepším byl? — 

10. A Chairekrates odvětil: Bojím se, Sokrate, že nemám tolik umělosti, abych Chairefonta takým k sobě učinil, jakým býti má. — A přec, pravil Sokrates, nemusí se, jak se mi zdá, nic zvláštního ani nového proti němu vymýšleti, nýbrž myslím, že tím, čemu i ty sám rozumíš, dal by se chytiti a velice by si tebe vážil. — 

11. Nemeškej tedy mi říci, odvětil on, pozoroval-lis, že znám nějaký prostředek lásky, o němž jsem nevěděl, že jej znám. — Rci mi tedy, kdybys chtěl některého ze svých známých příměti k tomu, aby, když by obětoval, zval tě k hodům, co bys činil? — Patrno, že bych jej sám napřed zval, když bych obětoval. — 

piatok 16. decembra 2016

DELIOVÁ, M. S. - SÓJA V NAŠEJ KUCHYNI

DELI, M. S.

SÓJA V NAŠEJ KUCHYNI
200 receptov
(Szójakonyha)

Vydavateľstvo Tibora Hradeckého, Bratislava,1996
preklad Tibor Hradecký
ISBN 80-85256-02-9

zdravie, recepty
64 s. slovenčina
hmotnosť: 60 g

mäkká väzba
stav: veľmi dobrý

0,20 €

*barpe*strav*

Zázračná sója
Americkí vedci objavili tajomstvo sójových bôbov a používajú ich ako najlepší liek na srdce a cievy. Látky, ktoré obsahujú, odstraňujú cholesterol, účinne sa nimi predchádza žlčovým kameňom, znižujú riziko vzniku rakoviny. Vysokokoncentrované rastlinné bielkoviny, zinok, vitamín B, vápnik a železo robia zo sóje výnimočnú a zdravú potravu.

Sójové bôby obsahujú prirodzené protirakovinové látky. Najnovšie výskumy odborníkov z univerzity v Massachusets dokazujú, že sója môže zastaviť rakovinu napadnutých buniek. Japonky, ktoré denne jedia sójovú stravu, trpia rakovinou prsníka štyrikrát menej ako Európanky.

Ten, kto denne zje za pohár varených sójových bôbov, chráni svoje srdce pred kolapsom. Lecitín a kyselina linolová nachádzajúca sa v sóji odbúravajú cholesterol, ktorý potom nemôže spôsobiť zúženie srdcových ciev. Ázijské národy jedia sóju v podobe klíčkov, syra tofu či iných produktov viac ako dve tisícročia. A majú najzdravšie srdcia na svete.
ŽIVOT 9/1996, Bratislava






utorok 19. januára 2016

PILCHEROVÁ, ROSAMUNDE - DIVÝ TYMIAN

PILCHEROVÁ, ROSAMUNDE

DIVÝ TYMIAN
autorka románu Hľadači mušlí
(Wild Mountain Thyme)

Slovenský spisovateľ, Bratislava, 2002
2. vydanie
preklad Veronika Redererová
obálka Dušan Grečner
ISBN 80-220-1176-2

beletria, román, literatúra anglická
234 s., slovenčina
hmotnosť: 300 g

tvrdá väzba
stav: veľmi dobrý

1,50 €

*H-2-6* // *gopal4*/*priva* in *belx-eng-romant*

Najprekladanejší román Rosamunde Pilcherovej nás oboznámi s malebným prostredím škótskeho vidieka a očarí príbehom ženy, ktorá sa už raz v láske sklamala.





štvrtok 14. januára 2016

STONE, IRVING - SMÄD PO ŽIVOTE

STONE, IRVING

SMÄD PO ŽIVOTE
(Lust for Life)

Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1964
Svetová tvorba, edícia Tvorba národov
preklad Šarlota Barániková
2. vydanie, 35.000 výtlačkov

beletria, román,
424 s., 17 čb a far. reprodukcií, slovenčina
hmotnosť: 518 g

tvrdá väzba
stav: bez prebalu, zachovalá, venovanie

1,20 €

*home*belx-usa*

Smäd po živote, jeden z najpopulárnejších životopisných románov, dielo v istom zmysle slova klasické, je výsledkom mohutného dojmu, akým na Irvinga Stona zapôsobili obrazy Vincenta van Gogha, s ktorými sa náhodne zoznámil v Paríži v dvadsiatych rokoch 20 storočia. Na základe štúdia zachovanej korešpondencie, autentických dokumentov a spomienok žijúcich súčasníkov veľkého maliara napísal príbeh, ktorý sa zaradil k najčítanejším dielam svojho žánru.

Kniha nevďačí za svoj úspech len pútavému námetu a zručnému literárnemu spracovaniu. Stone má okrem iného zriedkavý dar historickej evokácie, vie niekoľkými náznakmi vystihnúť atmosféru doby, jej cítenie a pohľad na svet, vie pochopiť umelecké dielo a predstaviť ho tak, že pochopíme podstatu a zámer jeho tvorcu. Vypovedá tu nielen pravdu o jednom trpkom živote, vyplnenom prácou plnou utrpenia, ale dáva nám poznať základné skutočnosti o jednej z najvyšších ľudských činností - o umení.







sobota 9. mája 2015

HAILEY, ARTHUR - LIEK

HAILEY, ARTHUR

LIEK
(Strong Medicine)

Pravda, Bratislava, 1988
preklad Otakar Kořínek
1. vydanie, 115.000 výtlačkov

beletria, román,literatúra anglická,
448 s., slovenčina
hmotnosť: 502 g

tvrdá väzba, papierový prebal
stav: veľmi dobrý

0,50 €

*bruri*+*hroda2**belx*
*home**h-tv-3*
*unk*duplic*

Hailey na pozadí úspešného portrétu ambicióznej, vytrvalej, nápadmi sršiacej, pracovitej, ale predovšetkým čestnej ženy v USA, v šesťdesiatych až osemdesiatych rokov, agentky a neskôr prezidentky firmy Felding-Roth, manželky a matky dvoch detí, ktorej osobný život, láska a materstvo sa prelínajú s pracovnými úspechmi a neúspechmi, dáva nazrieť do zákulisia farmaceutického priemyslu, dáva poznať jeho klady, ale aj zápory.




nedeľa 14. decembra 2014

HROZKOVÁ, EVA - CARLOS SAURA

HROZKOVÁ, EVA

CARLOS SAURA

Čs. filmový ústav, Praha, 1985
obálka Václav Jedlička
3.000 výtlačkov

film
148 s., čb fot., čeština
hmotnosť: 356 g

tvrdá väzba, papierový prebal
stav: veľmi dobrý, maličké hnedé fliačiky na dolnom oreze

2,60 €  1,90  €

*home*ume*

Knížka podává ucelený rozbor díla španělského filmového režiséra Carlose Saury do roku 1983.