MARÓTHY ŠOLTÉSOVÁ, ELENAVÝBOR ZO SPISOV
Matica slovenská, Turčiansky Sv. Martin, 1936
edícia Čítanie pre meštianske školy (14)
beletria, próza krátka,
164 s., slovenčina
hmotnosť: 123 g
mäkká väzba
stav: dobrý
1,30 €
*bib13*
Sedemdesiat rokov života
Moje deti
Na dedine
NA DEDINE.
(Rozprávka.)
Láska, Bože, láska, kde ťa ľudia berú?
Po horách nerastieš, v poli ťa nesejú.
(Prostonár. pieseň.)
Na skalnatú, hrobľavú ulicu dediny Skalnej svieti since a odráža sa od suchého, žltkavého prachu, že to až oči slepí. Pred bielenými, slamou krytými domkami sedia a stoja ľudia na podstienkach, v sviatočnej záhaľke besedujú, lebo je nedeľňajšie odpoludnie.
Domy, zväčša len o dvoch oblôčkoch do ulice, stavané sú do radu dolu miernym svahom; medzi malými a nepatrnými vyskytujú sa tu i tu väčšie a úhľadnejšie. Pred jedným z týchto na podstení sedí stará mať a varuje malé, belovlasé vnúča. Jej muž i ženatý syn shovárajú sa hen pred dolnými súsedovci s inými chlapmi. Nevesta skočila k horným súsedom a klebetí so ženami. Stará mať je sama s vnúčaťom; ohorenou, vyrobenou rukou hladká jeho jemné vlásky.
Ono ťahá sa zeleným listím, ktoré nezbední chlapci našudili s jablone povedľa stojacej, keď chceli dostať jej nezrelé ovocie, kým domáci boli v kostole.
Z domových dverí vykročí mládenec — neúrečný vzor typu slovenského. Postava silná, vysoká, líca okrúhle, zdravím kypiace, oči belasé, vlasy tmavé, za uši začesané, nakrátko zastrihnuté. Keď v svojom bielom obleku zastal na podstení, zdalo sa, že zajasal sa celý dom. To je Jano Javorovie, najdriečnejší šuhaj dediny.
„Loptoši, čo zas narobili s tou jabloňou!“ za-hundral, zohol sa, nahrnul za priehrštie lístia a hodil ho malému dieťaťu do bielej košieľky, nad čím ono, rúčkami máchajúc, zaplesalo. Potom sa vystrel, napravil klobúk a opasok, a pomknul kabanicu na ľavé plece.
„Kam ideš?“ pýta sa matka, ktorá videla v tom prípravu na odchod.
„Medzi druhých — zabaviť sa“, vetil syn.
„Zabaviť sa pre mňa môžeš, ale s tou maznou klobučníčkinou dajže si pokoj, aby si sa zas nemal okolo nej, ako by iných ani na svete nebolo!“ hovorila matka hromžive.
Janove líca sa tuhšie sfarbily pri nečakanom nápade.
„A prečo by som sa s Marou klobučníkovie nemohol tak zabaviť, ako s hociktorou inou?“
„Keby si sa zabavil s ňou len tak, ako s hociktorou inou, nepovedala by som nič; ale ty iba o ňu chodíš a o iné sa neuchneš.“
Syn uhnul plecom.
„Každý sa najradšej zabaví s tou, ktorá sa mu najlepšie páči.“
„Mal si si ty veru čo vybrať a komu sa dať zblázniť! Maj radšej rozum a vyhoď si ju zo svojej hlavy, kým je ešte čas. Lebo to ti vravím, že tá mojou nevestou nebude! To si zachovaj.“
„A povedzteže mi, prečo, — či máte niečo do jej statočnosti?“
