Vitajte v mojom antikvariáte!

Chcete mať prehľad o najnovších prírastkoch? Zadajte svoju e-mailovú adresu do kolónky "Prírastky kníh na e-mail" v ľavom stĺpci a na váš e-mail príde maximálne jedna správa denne.

Alebo sa staňte členom stránky na Facebooku.
https://www.facebook.com/groups/ripakovantikvariat/
Vyberte si to, čo je Vašej duši najbližšie.

Ak sa Vám niečo zapáči, napíšte mi na
riporipo@gmail.com
Postup bude nasledujúci :

a.) uveďte tituly, o ktoré máte záujem
b.) uveďte Vašu adresu, prípadne telefón
c.) skontrolujem dostupnosť kníh a následne vám pošlem pokyny na platbu vopred. Na dobierku, po zlých skúsenostiach, neposielam.
d.) Dáte mi avízo o zrealizovaní platby.
e.) Po obdržaní platby na môj účet vám knihy do troch dní posielam

Jednoduché, však? )

ANTIKVÁRIUM (magyarul)

Ha Magyarországról van, és bármelyik könyv érdekelné, kérjük írjon a riporipo@gmail.com címre. A könyvek küldhetök postán. Ha átutazóban van Kassán, a megrendelt könyveket személyesen is átveheti.

sobota 21. septembra 2019

NIŽNÁNSKY, JOŽO - STUDŇA LÁSKY

NIŽNÁNSKY, JOŽO

STUDŇA LÁSKY

Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, Bratislava, 1965
edícia Naša tvorba (24)
doslov Vladimír Petrík
obálka Jarmila Čihánková
5. vydanie (v SVKL prepracované 2.), 40.000 výtlačkov
61-454-65

beletria, román,
288 s., slovenčina
hmotnosť: 358 g

tvrdá väzba
stav: dobrý, bez prebalu

0,90 € DAROVANÉ EGJAK

*cesvo* in *parap*

Základom Studne lásky je dávná legenda o vyhlbení zámockéj studne na Trenčínskom hrade. Vysekali ju v nepoddajnéj skale Turci na príkaz obchodníka Omara, zalubeného do tureckéj krasavice Fatmy, ktorá sa dostala na Slovensko ako zajatkyňa. Pán hradu Štefan Zápolský ju nechtel Turkom vydať za nič na svete a preto jim dal zdánlivo nesplnitelnú podmienku: pustí ju, ak vyrúbu do trenčianskéj skaly studňu.






tomáš bakóc odkrýva karty

Tomáš Bakóc, keď ho netrpezlivý posol kráľovnej prišiel posúriť, aby sa vrátil do Budína, konečne sa vytasil s cieľom svojej návštevy.

- Všade sa hovorí o Fatme, - začal tak zdaleka, - a vidím človeka, ktorý sa zapriahol do nadľudskej roboty len preto, aby ho po dovŕšení obdivuhodného diela neodmenili zlatom, ale jej slobodou. Som naozaj veľmi zvedavý na to dievča! Nemohol by som ho vidieť?

- Nie, - vybuchlo zo Štefana Zápoľského prudko. Keď si spomenul na fígeľ mníchov, zmocnil sa ho hnev. Nedostali ho len o Fatmu, ale aj o kapitána, ktorý do kláštora zapadol ako kameň do vody.

- Ale veď ju už aj vidím! - usmial sa Tomáš Bakóc, pozerajúc nahor, do jedného z okien. Stálo tam vysoké, štíhle dievča, s tvárou prikrytou závojom, a hľadelo dolu, na Omara, ktorého tvár sa rozžiarila.

- Nevidíš ju, priateľu, - odsekol mu Štefan Zápoľský.

- Azda mi len nechceš navravieť, že Omar, schopný takej obete kvôli Fatme, mohol by sa nadchnúť aj za iné dievča?

- Nie. Dievča, ktoré vidíš, nie je Fatma, ale on si myslí, že je to ona.

-Ako to, priateľu? - čudoval sa Tomáš Bakóc strojene.

- Vysvetlenie je veľmi jednoduché. Nie je to Fatma, lebo vôbec nie je na Trenčianskom hrade.

- Utiekla? - predstieral údiv, aby v ňom neprebudil podozrenie, že dobre vie o všetkom.

- Nie. Uniesli ju.

- Uniesli! - žasol Tomáš Bakóc. - A kto?

- Myslím, že práve ty by si mi vedel najlepšie vysvetliť, - odpovedal na otázku otázkou, - či je prípustné väzniť v kláštore ženské stvorenie?

- Teda Fatma je v kláštore, a to proti tvojej i jej vlastnej vôli?

- Áno. Uniesli ju mnísi a väznia ju v kláštore na Skalke.

Tomášovi Bakócovi sa uľahčilo. Teraz mal už úplnú istotu, že Fatma je naozaj na Skalke. Pápežovu vôľu by takto ľahko mohol splniť. Stačí vybrať sa na Skalku, odovzdať mníchom pápežovo požehnanie a prevziať zaň Fatmu. Čo si myslel, trenčianskému pánovi aj povedal.

- Nepochybujem, že tebe by vydali Fatmu, - odvetil Štefan Zápoľský, - ale nezašiel by si s ňou ďaleko, lebo okolo kláštora mám rozostavené stráže, ktoré vo dne v noci striehnu na všetky východy a zastavia každého odchádzajúceho. Keby si Fatmu odvádzal z kláštora, moje stráže by vás oboch chytili a priviedli pekne sem predo mňa.

Keď Tomáš Bakóc vyrozprával podrobne, aké je jeho poslanie, Štefan Zápoľský sa len usmial.

- Márne by si sa namáhal prehovoriť ma, priateľ môj. Fatme vrátim slobodu len pod jednou podmienkou a za jednu cenu: Trenčiansky hrad opustí, len keď sa Omarovi podarí vykopať studňu a keď mi podá Čašu vody. Tou čašou vody vykúpi jej slobodu. Na to ma zaväzuje čestné slovo. Na iné budem môcť myslieť, len ak sa Omar vzdá nádeje a odíde sklamaný. Ale ani potom nepríde rad na Džema, lebo ešte niekto sa zaľúbil do Fatmy, a ja by som ju dožičil tomu tretiemu. Je to môj hradný kapitán.

Tomáš Bakóc sa ani nepokúsil zháňať všelijaké dôkazy, aby vplýval na Štefana Zápoľského. Videl, že všetko by bolo márne. Napíše pápežovi list, podrobne opíše, ako sa veci majú, a ubezpečí ho, že Fatmu predsa získa pre Džema, ale dotiaľ ešte uplynie veľa času. Urobí to, keď sa Omar presvedčí, že jeho nadľudská námaha je daromná, na Trenčianskom hrade nepodarí sa mu vykopať studňu, a keď Štefana Zápoľského už nebude viazať čestné slovo.

Štefan Zápoľský si neodpustil štipľavú poznámku:

- V takýchto záležitostiach tuším nemáš šťastie. 

..................................................................................................................................................

... posledná veta ...

Stretli sa tak, že ani o tom nevedeli.