LENČO, JÁN - ČAROVNÝ KAMEŇ

LENČO, JÁN

ČAROVNÝ KAMEŇ
Rozprávky z Tibetu

Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1981
edícia Otvor sa, rozprávka
ilustrácie Ján Hanák
obálka Ján Hanák
2. vydanie, 25.000 výtlačkov
83-002-81

beletria, literatúra slovenská, rozprávky,
64 s., slovenčina
hmotnosť: 415 g

tvrdá väzba, veľký formát

0,70 € stav: dobrý, knižničné pečiatky

*bib17*roz*

Zlá macocha

Vo veľkej ríši žil raz kráľovský syn, pre ktorého ešte nenašli vhodnú nevestu. Preto poslali poslov do všetkých možných krajín, aby našli dievčinu urodzenú, krásnu a ochotnú stať sa princovou manželkou.

V istej susednej ríši žil kráľ, ktorý mal dve dcéry. Staršia sa volala Nymai Kati a mladšia Zlabai Kati. Staršia kráľova dcéra vďačne pristala na princovu ponuku a čoskoro bola veľkolepá svadba.

Keď prvé jarné vetry zaviali nad krajinou, narodil sa im synček, ktorého pomenovali Nymai Odzger. Maličký princ však nedovŕšil ani rok, keď mladá kráľovná Nymai Kati ťažko ochorela. So slzami v očiach povedala svojmu kráľovskému manželovi:

„Cítim, že umieram. Ďakujem ti za všetko pekné a prosím ťa, opatruj dobre nášho synčeka. Buď k nemu láskavý a nedaj mu macochu! “

Sotva to nešťastná kráľovná dopovedala, zomrela.

Smútil kráľ rok, smútil dva, a na tretí si povedal: nemôžem byť bez ženy. Lenže nebohej som prisľúbil, že nášmu synkovi neprivediem macochu. Čo teraz? Hádam by bolo najlepšie, keby som sa oženil s jej mladšou sestrou Zlabai Kati. Iste bude dozerať na chlapca, akoby bol jej vlastným dieťaťom.

A tak si po troch rokoch vdovstva priviedol aj druhú nevestu zo susednej ríše.

Zo začiatku bola Zlabai Kati k chlapčekovi ako vlastná matka: láskavá a milá. Lenže neskôr porodila princa Zlabai Odzgera a vtedy sa v nej zahniezdili zlé myšlienky: syn mojej staršej sestry je prvorodený a raz bude kráľom. A čo bude s druhorodeným, s mojím vlastným synčekom? Má byť sluhom prvého? Nie, moje materské srdce by skamenelo od žiaľu. Nie, nie! Nymai Odzger musí opustiť tento svet, aby urobil svojmu bratovi miesto na tróne!

A hneď jej aj zišlo na um, ako môže prvorodeného princa zničiť. Ľahla si na posteľ a začala predstierať ťažkú chorobu s prudkými bolesťami.

„Ach, ach, ach! “ stonala nahlas, aby ju všetci počuli.

.....................................................................................................................................................

... posledná veta ...

Za ním stálo jeho drahé, zmiznuté dievča a srdečne sa na naeho usmievalo.

D´AULNOY, MARIE-CATHERINE LE JUMEL DE BARNEVILLE - PÁVÍ KRÁĽ

D´AULNOY, MARIE-CATHERINE LE JUMEL DE BARNEVILLE

PÁVÍ KRÁĽ
Francúzske rozprávky
("e Rameau d´or et autres contes)

Mladé letá, Bratislava, 1980
preklad Viera Štetinová
ilustrácie Albín Brunovský
prebal Albín Brunovský
1. vydanie, 30.000 výtlačkov
66-122-80

beletria, rozprávky, literatúra francúzska,
184 s., slovenčina
hmotnosť: 850 g

tvrdá väzba s prebalom, veľký formát
stav: dobrý

6,50 € DAROVANÉ

*bib17*

MILÉ DETI, keď otvoríte túto knihu, to akoby ste otvorili bránu do čarokrásnej, rozprávkovo neskutočnej záhrady. Do záhrady, v ktorej aj stromy počujú a zvieratá hovoria ľudským hlasom; do záhrady, kde žijú králi a princovia, krásne princezné, kde vládnu dobré víly i zlí čarodeji. Princ Milko bojuje s krpatým Zlostníkom o princeznú Plavovlásku za výdatnej pomoci víly Dobrušky a dievčiny Marhuľky, je tu aj princezná Ruženka, ale nie Šípová, ktorá spala sto rokov. Táto Ruženka si zaumieni vydať sa iba za pávieho kráľa a jej bratia len o vlások uniknú smrti, keď chcú splniť jej želanie. V rozprávkovej záhrade žije aj ďalšia bytosť, ktorú budete poznať. Je to Popoluška — Popoluška Jemnouška a jej príbeh vás prekvapí, lebo je iný, ako čakáte. Takto by sme mohli pokračovať ďalej a zoznamovať vás s novými, nepoznanými rozprávkovými bytosťami z čarovnej rozprávkovej záhrady. No myslíme si, milí čitatelia, že omnoho zaujímavejšie a vzrušujúcejšie bude, keď sa s touto knižkou utiahnete do svojho obľúbeného kútika a začítate sa do pekných, hoci pre nás trochu zvláštnych francúzskych rozprávok.

Veru, po rozprávkach mnohých blízkych i vzdialených národov dostávate teraz do rúk aj francúzske rozprávky. Podobne ako naše, slovenské rozprávky, aj ony žili dlhé storočia iba v ústnom podaní, čiže ľudia si ich rozprávali z pokolenia na pokolenie. A tak ako náš Pavol Dobšinský s veľkým úsilím zozbieral a pre dnešok tým zachoval bohatstvo slovenských rozprávok, podujala sa v minulom storočí vo Francúzsku pani d’Aulnoy zozbierať a spracovať rozprávky, ktoré si rozprávali ľudia na francúzskom vidieku. Keďže však pani d’Aulnoy bola šľachtičná, kňažná, odrazilo sa to i na rozprávkach, ktoré hýria nádherou a odohrávajú sa na kráľovských dvoroch.

O dobrej myške

Žili raz kráľ s kráľovnou, ktorí sa verne ľúbili a boli vedno blažení. Tešili sa každému dňu, čo spolu strávili. Poľovali na zajace a jelene, chodievali na rybačku, na plesy a slávnostné hostiny, kde jedli vyberané lahôdky, obľubovali divadlo a hudbu. Boli takí šťastní, že im páru nebolo. Ich poddaní nasledovali príklad kráľovskej dvojice: radovali sa zo života a boli stále spokojní. Ľudia nazývali ich kráľovstvo Šťastnou krajinou.

Ale v susedstve ríše šťastného kráľa bol vládca, ktorý viedol celkom iný život. Bol vychýreným nepriateľom radovánok a usiloval sa zasiať medzi ľudí semeno nenávistí a sváru. Tvár mal zachmúrenú, dlhú hustú bradu, vpadnuté oči, bol chudý, len kosť a koža, vždy nosil čierny odev a vlasy mal rozstrapatené, mastné a špinavé. Rád mal zlosynov, čo zabíjali a kántrili bezbranných ľudí na cestách. Vlastnoručne vešal zločincov a tešil sa, keď im mohol kruto ubližovať. Len čo sa dozvedel, že niektorá matka lipne na svojej dcérke alebo synčekovi, dal ich priviesť do zámku a tam deti mučil. Preto jeho kráľovstvo ľudia volali Slzavou krajinou.

Zlý kráľ veľa počul o bezstarostnom živote šťastného kráľa a začala v ňom hlodať závisť. Rozhodol sa, že zvolá silu vojska a bude sa biť dovtedy, kým neuspokojí svoju krvilačnosť a nezabije šťastného kráľa. Vyslal poslov na všetky svetové strany, aby naverbovali vojsko a zhromaždili zbrane; dal robiť kanóny. Ľudia sa triasli od hrôzy a povrávali si, že na koho sa zlý kráľ vrhne, s tým bude amen.

...........................................................................................................................

... posledná veta ...

Oba stromy sa nežne objímali spletenými konármi, zachovávajúc si vzájomne vernú lásku aj po smrti.

KADNÁR, EMIL - ĽUDOVÍT KUKORELLI

KADNÁR, EMIL

ĽUDOVÍT KUKORELLI

Pravda, Bratislava, 1981
edícia Členská knižnica Pravda
prebal Karol Rosmány
1. vydanie, 5.000 výtlačkov

II. svetová vojna, história,
224 s., slovenčina
hmotnosť: 308 g

tvrdá väzba s prebalom

1,90 € stav: dobrý, pečiatky v knihe a na prebale *trsos* *kat-his*  PREDANÉ
1,50 € stav: dobrý PREDANÉ *zukol5*

Na pozadí historických faktov z nedávnej minulosti autor vykresľuje portrét majora in memoriam a hrdinu SNP Ľudovíta Kukorelliho, približuje nám známe i menej známe skutočnosti z jeho života a protifašistickej činnosti.

Ľudovít Kukorelli ako podporučík pechoty úspešne absolvoval aj leteckú školu. V čase ohrozenia republiky bol v 3. leteckom pluku v Hradci Králové, kde prežíva tragické dni československej armády, jej postupné odzbrojovanie. V apríli 1939 odchádza na Slovensko k piešťanskému leteckému pluku, kde dozrieva jeho pevné odhodlanie venovať všetky sily boju proti fašizmu. Nadväzuje prvé kontakty s antifašistami, pracujúcimi v ilegalite. Po neúspešnom pokuse zorganizovať úlet piešťanských letcov do Juhoslávie ho ÚŠB zatklo a uväznilo, po prepustení však v odboji pokračuje. V roku 1943 ho zatýkajú, dvakrát sa mu podarí ujsť. Nadväzuje spojenie s komunistami na východnom Slovensku. Jeho odbojová činnosť vyvrcholila zorganizovaním legendárneho partizánskeho zväzku Čapajev, bojujúceho na východnom Slovensku, pozostávajúceho zo slovenských partizánov a bývalých sovietskych zajatcov, ktorí ušli z nacistických zajateckých táborov. Pod vedením náčelníka štábu Kukorelliho čapajevovci podnikli veľa úspešných bojových a deštrukčných akcií. V novembri 1944 Kukorelli preberá velenie nad všetkými partizánskymi jednotkami v oblasti a vyvádza dva a pol tisíca partizánov spolu s niekoľkými stovkami civilných obyvateľov z obkľúčenia.

Kniha obsahuje aj spomienky a zápisky súčasníkov a spolubojovníkov Kukorelliho, je napísaná zaujímavo, pútavým štýlom.

Plukovník Talský sa vracia

Len čo vyšli z lesa na holinu, do tvárí im udrel studený jesenný vietor a svetlo jasnej mesačnej oblohy. Samopalníci si vyhrnuli goliere svojich plášťov. Plukovník, akoby necítil chlad vetra, sa pozorne díval okolo seba, na spiace zemľanky. Priviedli ho na základňu priamo z poľného letiska.

Samopalníci pred vchodom do štábnej zemľanky zastali.

— Počkajte, pán plukovník, musím vás ohlásiť! — povedal veliteľ hliadky.

  Čakali. Nie dlho. Veliteľ hliadky plukovníkovi naznačil, že môže vojsť.

Zastali oproti sebe. Velitelia partizánskej jednotky, nepočítajúcej viac ako sedemsto bojovníkov, ktorá rástla po jednom po dvoch a iba neskôr po desiatkach dobrovoľníkov. Každá získaná pištoľa, puška, každý ručný granát znamenali pozoruhodný prínos do ich zbrojného arzenálu.

Pred nimi stál vysoký dôstojník slovenskej armády, zástupca veliteľa dvoch rozprášených vojenských divízií. Oni s hrdosťou, sebavedomím v očiach, on so zlomeným pohľadom. Ten, ktorý bol vyhliadnutý pre úlohu povstaleckého veliteľa armády na východnom Slovensku, ktorý pre túto úlohu dostal do vena dve najlepšie slovenské divízie, dvadsaťtisíc najmladších záložných vojakov.

Stojí tu sám. Polovica jeho vojakov je teraz v zajateckých táboroch v Nemecku. Máloktorý z nich vedel, akú úlohu mu zveril Golian a Slovenská národná rada. Možno aj to bolo jednou z príčin ich tragédie, že o tom nevedeli. Nemal im kto zaveliť, aby konali.

Sadol do lietadla a s celým leteckým plukom odletel na sovietsku stranu frontu za svitania v noci z 30. na 31. augusta. Dve divízie ostali napospas svojmu osudu. Na druhý deň, 1. septembra, ho prijal veliteľ 1. ukrajinského frontu maršal Konev, ktorého plukovník Talský „informoval o situácii, akú poznal pred svojím odletom. Konev v noci z 1. na 2. septembra napísal Stalinovi list a navrhol sovietsku operáciu na Slovensko cez Karpaty. Stalin dal 3. septembra súhlas. 8. septembra sa začala »duklianska operácia«, útok 38. sovietskej armády (ktorej súčasťou bol aj 1. československý armádny zbor) z 1. ukrajinského frontu.."

Plukovník Talský teraz stojí pred čapajevovcami.

Stojí a salutuje.

— Som plukovník Talský... Môj príchod vám malo oznámiť veliteľstvo 1. ukrajinského frontu.

— Áno, oznámilo, — prisvedčil Kukorelli. — Dovoľte mi, aby som sa predstavil. Som nadporučík Kukorelli, náčelník štábu partizánskeho zväzku Čapajev.

Podanie rúk a dlhé vzájomné skúmavé pohľady do očí. Toľko toho za posledné mesiace jeden o druhom počuli a vedeli, no zoznámili sa až v tento deň, za celkom iných okolností ako čakali.

— To je veliteľ nášho zväzku Jagupov, komisár Lunev, vojenský poradca major Červenej armády Kokin, — predstavil ich plukovníkovi.

Zemľanka nebola ešte dokončená, zem v nej sviežo voňala. Sadli si za napochytro pozbíjaný stôl.

Plukovník vybral z vrecka dokumenty a podal ich Kukorellimu. Ten so záujmom a vzrušene čítal ich obsah. Potom si ich prezrel aj Jagupov a Kokin.

— Váš návrat nie je celkom jasný, pán plukovník, — nadhodil Kukorelli otázku, na ktorú odpoveď z dokladov nevyrozumel.

— Z rozkazu maršala Koneva mám zoskupiť a prevziať velenie nad rozprchnutými jednotkami dvoch východoslovenských divízií, — vysvetľoval plukovník Talský.

— Máte informácie o počte týchto jednotiek? A o ich sile, pán plukovník?

— Musím sa priznať, že nie. Ide skôr o odhad.

— Za dva a pol týždňa, čo ste boli na druhej strane,

VIERTEL, MARTIN - ZAJKO TIKI

VIERTEL, MARTIN

ZAJKO TIKI
(Ticki Mumm)

Mladé letá, Bratislava, 1980
preklad Danica Terenová
ilustrácie Manfred Bofinger
1. vydanie, 10.000 výtlačkov
66-233-80

knihy pre deti, rozprávky, literatúra nemecká, beletria,
28 s., slovenčina
hmotnosť: 231 g

tvrdá väzba. veľký formát
stav: dobrý. 1 strana natrhnutá

0,90 €

*bib17* in *H-parap*

KRAJČOVIČ, RUDOLF - PRI PRAMEŇOCH SLOVENČINY

KRAJČOVIČ, RUDOLF

PRI PRAMEŇOCH SLOVENČINY
(ESEJE)

Osveta, Martin, 1978
prebal Ján Andel
1. vydanie, 2.000 výtlačkov
70-010-79

jazykoveda, eseje,
152 s., čb fot., slovenčina
hmotnosť: 375 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, knižničné pečiatky
 
3,30 € PREDANÉ

*trsos* in *H-bar*FR

Každý národ si váži svoj materinský jazyk, zaujíma sa o jeho osudy a je hrdý na úspechy dosiahnuté pri jeho zveľaďovaní na dlhej púti históriou — od najstarších čias po dnešok. Kníh, ktoré by pútavou formou poúčali o vývoji rodnej reči — slovenčiny a zároveň vzbudili k nej úctu a lásku, máme stále málo. Rudolf Krajčovič, známy bádateľ vývinu slovenčiny, sa o to úspešne pokúsil nevšednou a príťažlivou formou — esejami.

Práca obsahuje jedenásť samostatných, ale na seba nadväzujúcich esejí. Autor začína svoje úvahy stavom jazyka pri príchode slovanských predkov na naše územie, pokračuje jeho vývojom v dobe veľkomoravskej a v stredoveku, osobitne predstaví kodifikátorov spisovnej reči Bernoláka a Štúra, prvého ako prísneho osvietenca a druhého ako vášnivého a uvoľneného romantika, a končí otázkami rozvoja slovenčiny v socialistickej súčasnosti. Pritom využíva všetky základné poznatky z doterajších výskumov slovenčiny a dobre ich zasadzuje do dobového rámca. Eseje uvádza i uzatvára vhodne volenými veršami a text dopĺňa ukážkami z nárečí i odbornej literatúry.

Možno očakávať, že Krajčovičovo zamyslenie sa nad slovenčinou nielen splní svoju výchovnú a náučnú funkciu, ale že poskytne pútavé čítanie všetkým, čo sa o slovenčinu zaujímajú, či už doma

alebo v zahraničí.

EŠTE SLOVO NA DNES

Len schody chrámové.

Len schody chrámové sú slová.

Ty moja lotéria, môj hazard každodenný. 

Hlbina materčiny vždy záludná, ty, ktorá 

sa opäť zatvoríš po každom rozhrnutí.

M. Rúfus

Dnes — to je tento deň v našej socialistickej vlasti. To je rytmus práce v nanovo vystužených štôlňach našich baní, rytmus nových strojov vo fabrikách na panely, na umelé vlákna, na obuv, na spracovanie ropy. To sú noví ľudia na stavbách pre budúce storočia, noví ľudia na hospodárskych dvoroch obkľúčených družstevnými lánmi obťažkaných úrodou, aby stôl bol vždy prestretý pre všetkých, ktorým sa práca stala stálicou. To je tento deň rozsvietený nad vrtom do útrob zeme k vzácnym darom prírody, nad mikroskopom, v ktorom pohľad na protón predpovedá silu budúcnosti, nad staveniskami našich moderných obydlí, celého domova rovnoprávnych národov Čechov a Slovákov a všetkých národností, ktoré vo federatívnom štáte spolu s nami žijú.

Dnes — to sú po celej krajine bohato rozvešané plody kultúry, osvety, tisíce škôl základných, stredných i vysokých. Dožinkový strapec materiálnych i duchovných statkov pre všetkých. A pravdaže, to sú aj boje v nás o nás, zápasy o nového človeka, zápasy s tými, ktorým sa práca stálicou ešte nestala.

Dnes — to je aj ozvena minulosti, ovocie triednych bojov s kapitálom i veľkokapitálom. To je čerstvé ovocie päťročníc odobrených na zjazdoch KSČ a KSS, na zjazdoch vyslancov vyvolených ľudom, vládcom tejto krajiny. To sú klasy vyrastené z úrodnej hliny premiešanej krvou červenoarmejcov vyliatej v bitkách s fašizmom. Úroda zo zrna, ktoré rozsiali povstalci a internacionalisti v odboji, v epopeji našich moderných národ-

ŠARIŠSKÉ MÚZEUM 3

ŠARIŠSKÉ MÚZEUM 3

Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1972
prebal Zoltán Sokolovič
1. vydanie, 1.100 výtlačkov
83-006-72

história
256 s., čb fot., slovenčina
hmotnosť: 577 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, knižničné pečiatky, prebal ošúchaný

3,50 € PREDANÉ

*bib17* in *H-bar*FL

BAUDYŠOVÁ, LIBUŠE - PŘEVRATY

BAUDYŠOVÁ, LIBUŠE

PŘEVRATY

Josef R. Vilímek, Praha, 1927
edícia Vilímkova knihovna (239)

beletria, román, literatúra česká, podpis autora,
348 s., čeština
hmotnosť: 373 g

mäkká väzba
stav: dobrý

NEPREDAJNÉ

*H-6-5*

Teprve druhý den si uvědomil, že nebylo od něho opatrné, že je posílal najednou. Bylo více než pravděpodobno, že jedna nebo druhá sestra pozná stejný rukopis na obou obálkách a zví tímto způsobem, co jí chtěl zamlčeti. Chvíli ho mučila tato představa, ale konečně mávl rukou: Bohu poručeno —

Se zdvojeným úsilím vrhl se do příprav k volbám. Když poprvé vykládal shromážděnému lidu o důležitosti obeslání sněmu, když mu vypravoval, jaké škody utrpělo zejména české školství za dobu nepřítomnosti českých zástupců v zákonodárném shromáždění, zatanulo mu na mysli, jakou radost by měla Eva, kdyby mohla pozorovali zájem, s jakým lidé naslouchali jeho výkladům, s jakým souhlasem potkávaly se u všech jeho názory. Z některých schůzí nechtělo se lidem ani domů, obklopili Volného a žadonili, aby ještě neodcházel, aby vykládal dále. Když pak zvěděli, že on sám nemohl by ještě býti poslancem, protože neměl zákonem předepsaného věku, projevovali hlasitě svoje zklamání i přání, aby na ně nezapomněl, aby mezi ně opět přijel také tehdy, až by ho mohli voliti za svého zástupce.

Mladého muže hřály u srdce tyto projevy sympatií. Dávali mu alespoň na chvíli zapomínati na nezdar v lásce a přenášely ho opět do studijních let, kdy jako nedostižná meta stkvěla se před ním hodnost poslanecká. Ted jí byl blízko, byl oblíben stejně mezi vedoucími poslanci jako u lidu, ale štěstí, o němž býval přesvědčen, že je nerozlučně spiato s touto nejvyšší občanskou hodností, byl vzdálenější než kdy jindy. Co mohl očekávati od budoucnosti, když byl nucen zříci se toho, co by jeho životu bylo dalo teprve pravou náplň? Když nemohl pomýšleti na manželství? Na děti?

Zbývala mu práce. Práce v kanceláři, práce politická. Občas vyjednával v zastoupení svého chefa dr. Kučery s některými poslanci staro-i mladočeskými o smír mezi oběma skupinami, o nějž usilovaly rozvážnější živly na obou stranách. Těsně před volbami, dne 3. srpna, došlo konečně ke společné schůzi důvěrníků, při níž bylo usneseno, aby při volbách každá strana kandidovala pouze v těch okresích, v nichž zvítězila při volbách předchozích a teprve zvolení poslanci aby rozhodli, má-li býti sněm obeslán či ne. Ale již zde bylo patrno, že většina důvěrníků jest pro obeslání, bez ohledu na to, že dr. Rieger kategoricky prohlásil, že by v tom případě složil mandát.

Volnému, jenž byl schůzi přítomen jako zapisovatel, vynořila se při tom v mysli Skrejšovského jízlivá slova o tyranu ve straně, Riegrovi Neomylném. Bude vítězem ve své neústupnosti zeť nezapomenutelného dějepisce království českého? Bude míti ve společném klubu tutéž autoritu jako jeho zesnulý tchán či rozejde se se svými dosavadními přáteli jako Skrejšovský?

Myšlenky Volného zastavily se na okamžik u nešťastného žurnalisty, jenž po nuceném odchodu z redakce Politik marně usiloval, aby se domohl někdejšího vlivu na veřejné mínění svým novým německým deníkem Epoche. Na jeho statky byl vyhlášen konkurs a zasvěcenci věděli, že

.............................................................

.... posledná veta ...

I měšťáci jsou lidé.

MAZÁK, PAVOL - SLOVENSKÝ ROMÁN V OBDOBÍ LITERÁRNEHO REALIZMU

MAZÁK, PAVOL

SLOVENSKÝ ROMÁN V OBDOBÍ LITERÁRNEHO REALIZMU
Význam a tvar

Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava, 1975
1. vydanie, 4.000 výtlačkov
67-036-75

jazykoveda, literárna teória,
128 s., slovenčina
hmotnosť: 253 g

tvrdá väzba
stav: veľmi dobrý, knižničné pečiatky

1,30 €

*trsos*litt*in*H-bar*RL

UČNÍK, PAVOL - STOP DOPRAVNÝM ÚRAZOM

UČNÍK, PAVOL

STOP DOPRAVNÝM ÚRAZOM
Zdravotnícka príručka prvej pomoci pre vodičov cestných motorových vozidiel

Obzor, Bratislava, 1974
obálka Ladislav Hruškovič
1. vydanie, 40.000 výtlačkov
65-009-74

doprava, zdravie, zdravotnícka literatúra,
112 s., čb fot., slovenčina
hmotnosť: 220 g

tvrdá väzba
stav: veľmi dobrý

1,00 €

*gopal2* in *parap*

SVITANIE

SVITANIE
Antológia rukopisnej poézie levočských študentov 1832/1839

Tatran, Bratislava, 1978
edícia Pamäti a dokumenty (37)
zostavil Edmund Hleba
prebal Miroslav Cipár
ilustrácie Miroslav Cipár
1. vydanie, 1.000 výtlačkov
61-935-78

poézia, literatúra slovenská, antológia,
168 s., slovenčina
hmotnosť: 255 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, prebal po krajoch ošúchaný

7,00 €

*bib17*bels*H-bar-RR*

Rukopisný zborník poézie študentov levočského lýcea, dosiaľ širšej kultúrnej verejnosti neznámy a neprístupný, ktorý tvorí túto antológiu, vznikol v priebehu rokov 1832 až 1839. Jeho autori od prvých začiatkov sa venujú básnickej tvorbe a vzdelávajú sa v materinskom jazyku, ktorým v tom čase bola ešte bibličtina, i v iných jazykoch a národnom speve. Ich všestranná činnosť, ktorá sa postupne kryštalizuje, je naozaj priekopnícka. Pripravujú ňou pôdu štúrovcom, ktorí po nútenom odchode z Bratislavy našli svoj druhý domov v Levoči.

No kritériom pre mieru hodnôt ich poézie nebol ešte život plný protirečení a zápasov ako neskôr v epoche štúrovskej. Školili sa na klasicistických vzoroch a ich poézia vyúsťuje do idylického zmieru, hoci v nej bolo nemálo búrlivého vzruchu, apoteóz slnka i rána, ba aj vône lúk a pasienkov i osobného žiaľu a trpkosti s vidinami opätovanej či zavrhnutej lásky. Pravda, na pozadí týchto subjektívnych postojov, sú v nej aj hodnoty, ktoré neskôr dominujú v poézii štúrovcov. Tatry a slovanstvo, rodný kraj a slovenská vlasť i jej „slávska” reč nie sú len chimérické predstavy nostalgického snenia, ale už tušená a prebúdzajúca sa sila, čo zhmotní a uzemní štúrovské ideály pre potreby každodenného života slovenského pospolitého ľudu.

Uverejnením prvého výberu z rukopisnej poézie levočských študentov sprístupňujeme čitateľskej verejnosti významný dokument ideovo-estetickej orientácie predštúrovského básnického obdobia. Skromný básnický odkaz adeptov poézie, ktorá je živou súčasťou nášho literárneho vývinu v prvej polovici 19. storočia, je malým, ale cenným obohatením doterajších literárnohistorických poznatkov o kultúrnej Levoči. Veď ide o poéziu, ktorá v mnohých ukazovateľoch je úsvitom nových čias, predzvesťou veľkých udalostí v našom politickom i národnom živote.

PROMĚNY A MOUDROST

Kdež pevný hrad v důstojné jasnosti 

nadutě poslouchal morský jek, 

kdež pyšné veže v modré slávnosti 

vysmívali pluků dráždny vztek: 

tam ihle! již na skalném chluma čele, 

černých sloupů zboreniště stele, 

nad nimiž šedivých mraků zbor,

někdy v němém mraze — vedí spor.

Tam, kdež kolem trůna královského,

jenž se v stkvostném Indův zlate skvěl, 

skladný hlas trub plesu triumfského 

k zafirovému blankytu vrel nyní 

měky větřík balsámovou strasuje korist 

a tmu hrobovou ohvězduje jem půlnočný sních

a horký žel šepce jeho dmých.

Tam hle! nad zrcadlem stříbrochvělý, 

v tichém dechu pluje perná loď, 

než na zvor táhnou outokem vrelým 

počerné mhy, trne zeme plod.

Aj! dne sehnana mračna svým stroutím 

vykreší jiskru lítým strasknoutím, 

když křivolaký vynikne blesk 

a stroskoce lodi jeho tresk.

Ach! již visí vesel pozbaven 

na pošmurné vlne její bok, 

jest placht, provazu a kotvy zbaven, 

již jej zhltne okeána tok; 

než stopami vzejda ružovými

dúha se hned zardí nad stkvělými 

perlami kryštalojasných pěn,

ambrou dmýcha každý lůky kmen.

Takto mizí nádhernost a zlatý

vadne květ, jak amarantův raj, 

vypráhne potůček řeřabatý

jenž bloudil labyrintem prez háj. 

Dnes mé rty nebeský nektar sladí

dnes šerých myrtů vonný stín chladí, 

zítra horkého kalicha jed,

zítra mrakotného hroba led.

S člunem mého života tak zmítá

rudokrídlych živlů hlučný vztek, 

takto trhá zvazky bouře líta 

na lazurném zvori berlí věk.

Jen zásluha, moudrost trvá večne, 

jen tech bobek chveje nekonečne, 

jejích žídlo nevyčerpá čas,

je občerství planoucí vdech zas.

Ty buď, ó! ty buď i má vůdkyně 

ty mne říď prespanilá Gracie! 

nech mne souhlas z tvých rtů smácích kyne,

Vzbuď, ó! vzbuď ve mne MOUDROST, SOFIE!

Jozef Szilvágyi 1834