MULFORD, CLARENCE E.ŠERIFOV POMOCNÍK
(The Deputy Sheriff)
Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1969
edícia Zebra (5)
preklad Elena Chmelová
obálka Pavel Blažo
1. vydanie, 50.000 výtlačkov
13-72-032-69
beletria, román, western,
192 s., slovenčina
hmotnosť: 147 g
mäkká väzba
stav: poškodená väzba
*cesvo*
Zatiaľ čo sa v zafajčených miestnostiach salónu Royal Palace schádza pestrá kartárska spoločnost, rančeri z okolia majú isté starosti s dobytkom. Naoko vládne v kraji pokoj, no predsa čosi visí vo vzduchu. A keď je situácia už na nevydržanie, prichádza do mesta muž, rozhodnutý vziať spravodlivosť do svojich rúk. C. E. MULFORD (1883-1956) patri k najobľúbenejším a najhodnotnejším autorom tohto žánru. Jeho romány z Divokého západu prevyšujú úroveň obyčajných cowboyok, o čom svedčia milióny predaných výtlačkov a to, že mnohé boli sfilmované.
Keď sa dvere za nimi zavreli, rozprávali obaja chlapi odrazu, ale potom Huston zmĺkol a nechal priateľa, aby rozpovedal celý príbeh. Na záver sa Hitchins usmieval a zľahka potriasajúc hlavou, vzdával poctu vynachádzavosti mexického hajčiara.
»To je pekná prácička! Nielen zastrájať sa! Len čo sa mu novina dostala do uší, už aj sa mal k činu! Ako zásah blesku! Dúfam, že nás ten chlap už nebude otravovať!«
Obaja šerifovi pomocníci sa opäť rozhovorili a ich chlebodarca ich nechal hovoriť; páčilo sa mu ich živé rozprávanie a ich vlastný názor na zdrvujúci výjav. Ale keď mu to chceli porozprávať ešte i po tretí raz, zarazil ich pohybom.
»Dobre, dobre. Vrátili ste sa so zdravou kožou. Teraz by ste sa mali vybrať chodníkom k Daileymu, odbočiť zo dve míle poniže cesty na ranč JP. Je tam robota a Ike Peavy sa do toho pribral. Zíde sa mu šikovná pomoc. Treba pohnúť s tou prekliatou hrádzou a udupať jazero tak, aby sa tam udržala voda.«
Hitchins ich vypratal z miestnosti, šiel s nimi k hlavnému vchodu, a keď videl, že vysadli na kone a odchádzajú preč, vrátil sa do výčapu.
»Porušujem vlastné pravidlo,« povedal výčapníkovi za pultom. »Chcem ešte pohárik, a to hneď. Vypi si so mnou. Oslavujeme vydarenú robotu, hoci o nej nehovoríme. Ale medzi nami ti prezradím, že stará cesta od juhovýchodu popri Daileym zas ožije. Rozširujeme podnik, a rozširujeme ho poriadne. Napi sa od srdca!«
Rančeri na západ od Porteru vytrvalo strážili noc po noc cestu cez priesmyk, a strážili ju dobre. Zo svojho miesta dovideli na oba svahy, ktoré sa dvíhali po hrebeň, boli to skoro holé svahy. Ťažko by sa čo len jedna krava dostala nebadane cez priesmyk, nie to celé stádo. Priechod bol zablokovaný. Lenže postriežka si vyžadovala chlapov; a chlapi na stráži, to znamenalo menej chlapov na pastvinách. Ani jeden z malých rančerov si nemohol dovoliť držať si cowboya, len-len že sa sami uživili. Zatiaľ čo sa títo chlapi radovali, že vyriešili vážny problém, v skutočnosti problém narastal, hoci to netušili, bol by ich priviedol do zúfalstva.
Ďalšiu noc po Manuelovom príchode, bola to noc pred návratom Bradyho a Hustona, pohol sa temný hlúčik jazdcov opatrne po západnom pomedzí a potom sa roztrúsil po jednom. Celú noc poháňali jazdci pred sebou lichvu, hnali ju stále na juh smerom k rieke; a stádo rástlo každou míľou. Mala to byť akási čistka, husté prečesávanie celej oblasti. Po tejto noci tu malo zostať len máličko dobytka a nádeje malých rančerov by boli načisto zmarené.
Keď svitlo ráno, bolo aj posledné zviera za riekou a hlbšie v Mexiku, aby sa dostali za nízku reťaz vŕškov na juh od rieky, takže zvedaví, hľadajúci jazdci severne od rieky by nespozorovali nič, čo by ich zaujímalo. Po oddychu sa stádo pohlo na juhovýchod popri rieke a o dva dni neskôr ho zavrátili na sever, späť cez rieku, do prirodzeného záseku, ďaleko od nebezpečnej buriny. Chlapi mali teraz robotu, kým zmenili značky a kým sa dobytku zahojili rany po vypaľovaní, väčšina jazdcov sa vybrala dolu cestou a plienila pokojnú, nič netušiacu oblasť ďaleko od územia, v ktorom sa inak pohybovali. Vďaka zásobe vody na ranči JP otvorilo sa im nové pole pôsobnosti.
Ďaleko na západ od ukradnutého stáda a nočného prepadu, ďaleko na západ od ranča JP a mestečka Porter zviechal sa vysoký jazdec z piesku pri brehu rieky a uškŕňal sa do tváre mexického šviháka, ktorý sa naňho usmieval. Prenasledovanie cez rieku sa prenieslo za vŕšky, kam nedovideli, ale prerušovanú paľbu ešte stále počuli. Nebolo nepriateľských očí, ktoré by sa prizerali na toto zázračné vzkriesenie.
»Myslím, že som sa zosypal celkom dobre,« povedal jazdec a ohmatával sa. »Nie som naučený padať z koňa.«
Jeho druh sa zoširoka usmial a ukázal biele zuby, poklepal jazdca po pleci a nahlas sa zasmial.
.............................................................................................................................................
... posledná veta ...
"Hybajte
sa nakŕmiť a naberte si, lebo všetko vyhodí-í-í-m!"
