DEJINY VŠESVÄZOVEJ KOMUNISTICKEJ STRANY (BOĽŠEVIKOV)Krátky prehľad
(Istorija Vsesojuznoj Komunističeskoj Partii (boľševikov))
Pravda, Bratislava, 1949
edícia Klasici marxizmu-leninizmu (2)
preklad Edo Friš
obálka Július Lörincz
3. vydanie, 20.000 výtlačkov
dejiny
352 s., slovenčina
hmotnosť: 559 g
tvrdá väzba (preväzba)
stav: dobrý, podčiarkovaný text, knižničné pečiatky
1,50 €
*bib14* in *H-kris*
4. Porážka cárskych armád na fronte. Rozvrat hospodárstva.
Kríza cárizmu.
Vojna trvala už tri roky. Pohlcovala milióny ľudských životov, zabitých, ranených a zomretých na epidémie, spôsobené vojnou. Buržoázia a veľkostatkári sa na vojne obohacovali. Na robotníctvo a roľníctvo však doliehala čoraz väčšia bieda, čoraz väčšie utrpenia. Vojna rozvracala národné hospodárstvo Ruska. Na 14 miliónov práceschopných mužov mobilizovali do armády a odtrhli od hospodárstva. Fabriky a závody zastaly, zmenšovala sa osevná plocha obilia, ukázal sa nedostatok pracovných síl. Obyvateľstvo a vojaci na fronte hladovali, boli nahí a bosí. Vojna zožierala všetky zásoby krajiny.
Cársku armádu stíhala porážka za porážkou. Nemecké delostrelectvo zasýpalo cárske vojská dažďom granátov. Cárska armáda mala nedostatok kanónov, nábojov, ba i pušiek. Niekedy pripadala jedna puška na troch vojakov. Už za vojny odhalili zradu cárskeho ministra vojny Suchomlinova, o ktorom vyšlo najavo, že bol v spojení s nemeckými špiónmi. Suchomlinov plnil úlohu, uloženú mu nemeckou špionážnou službou: sabotovať zásobovanie frontu muníciou, nedávať frontu kanóny a pušky. Niektorí cárski ministri a generáli sami potajomky napomáhali úspechy nemeckej armády a ruka v ruke s cárovnou, ktorá bola v spojení s Nemcami, vyzrádzali Nemcom vojenské tajomstvá. Ký div potom, že cársku armádu stíhaly porážky a že bola nútená ustupovať. Už roku 1916 sa Nemcom podarilo obsadiť Poľsko a časť Pobaltia.
Všetko toto vyvolávalo medzi robotníkmi, roľníkmi, vojakmi a inteligenciou nenávisť a rozhorčenie proti cárskej vláde, posilňovalo a zostrovalo revolučné hnutie ľudových más proti vojne a proti cárizmu, v zázemí i na fronte, v centre i v okrajových územiach.
Nespokojnosť sa zmocňovala i ruskej imperialistickej buržoázie. Poburovala ju okolnosť, že na cárskom dvore sa rozťahovali šarlatáni Rasputinovho typu, ktorí zjavne usilovali o uzavretie separátneho mieru s Nemcami. Buržoázia sa stále viac presvedčovala, že cárska vláda je neschopná viesť úspešnú vojnu. Obávala sa, že cárizmus v snahe zachrániť svoje postavenie pristúpi na separátny mier š Nemcami. Preto sa ruská buržoázia odhodlala na palácový prevrat, ktorým chcela sosadiť cára Mikuláša II. a dosadiť namiesto neho na cársky prestol Michala Romanova, ktorého viazaly k buržoázii tesné sväzky. Takto chcela jedným úderom zabiť dve muchy: jednak dostať sa k moci a zaistiť ďalšie vedenie imperialistickej vojny, a jednak neveľkým palácovým prevratom predísť výbuchu veľkej ľudovej revolúcie, vlny ktorej už narastaly.
Ruskú buržoáziu v tom plne podporovala vláda anglická a francúzska. Tieto vlády videly, že cár nie je schopný viesť ďalej vojnu. Bály sa, že cár ju skončí uzavretím separátneho mieru s Nemeckom. Keby cárska vláda uzavrela separátny mier, stratily by vlády Anglicka a Francúzska v Rusku vojnového spojenca, ktorý nielen viazal na svojich frontoch sily nepriateľa, ale i posielal do Francúzska desaťtisíce vybraných ruských vojakov. Preto podporovaly ruskú buržoáziu v jej pokusoch o palácový prevrat.
Cár sa tak ocitol v osamotení.
Zatiaľ, čo neúspechy na fronte nebraly konca-kraja, prehlboval sa čoraz väčšmi hospodársky rozvrat. V januárových— februárových dňoch roku 1917 dosiahol rozvrat v zásobovaní potravinami, surovinami a palivom najvyšší stupeň a krajnú ostrosť. Dovoz potravín do Petrohradu a Moskvy bol takmer úplne prerušený. Podnik za podnikom zastavoval prevádzku. Zavieranie podnikov zvyšovalo nezamestnanosť. Zvlášť neznesiteľným sa stalo položenie robotníctva. Čím ďalej, tým širšie a širšie masy ľudu dospievaly k presvedčeniu, že je iba jedno
...........................................................................................................................................................
... posledná veta ...
Toto sú hlavné poučenia z historickej cesty, ktorou prešla
boľševická strana.
