ERBEN, KAREL JAROMÍRROZPRÁVKY
DLX Slovakia, Bratislava, 2002
preklad Štefan Moravčík
ilustrácie Dana Moravčíková
ISBN 80-900972-7-8
beletria, knihy pre deti, rozprávky,
128 s., slovenčina
hmotnosť: 523 g
tvrdá väzba
stav: dobrý
7,00 €
*zimpa* in **S3P**
Prečo vlastne rozprávky nestarnú? Sú tri hlavné dôvody, ktoré im zaručujú večnú mladosť: ich poézia, múdrosť a humor. Bez poézie myseľ vysychá, bez múdrosti stráca rovnováhu a bez humoru vädne. Citát rozprávky - pravda, v takej literárnej forme, ako sú rozprávky Erbenove - znamená osvieženie, pookriatie, duševné prevetranie. Nikto po Erbenovi nenapísal Tri zlaté vlasy deda Vševeda tak pútavo. Jeho rozprávky sú základ. Až na ňom stavali všetci ostatní, lebo bol dostatočne pevný, dokonale premyslený, jasný a jednoduchý, ako každé klasické dielo.
(Z doslovu Marie Majerovej k českému vydaniu.)
Živá voda
Bol raz jeden kráľ a mal troch synov. Keď synovia dorástli, rozboleli kráľa oči tak, že nemohol ani na božie svetlo hľadieť, ale musel zostávať v tme, a nikto mu nevedel rady ani pomoci. Raz v noci sa kráľovi snívalo, že keby získal živú vodu a tou si oči umyl, že by sa uzdravil. Druhej noci sa mu to snívalo zase a tretej noci tiež. Nuž povolal k sebe svojich troch synov a riekol im: „Milí synovia, po tri noci sa mi snívalo, že by som sa uzdravil, keby som sa umyl živou vodou. Kto z vás mi pôjde po ňu?“
„Ja - ja - ja!“ volali všetci traja synovia.
Kráľa to veľmi potešilo, ale riekol: „Milé deti, všetci traja nemôžete odísť. Som starý a chorý, kto by ma ošetroval, keby ste všetci odišli? Choď ty, môj najstarší syn, tebe to právom náleží.“ Najstarší syn sa hneď chystal na cestu. Vybral si dobrého koňa, nabral si z kráľovskej pokladnice mnoho zlata a striebra, dal otcovi zbohom a šiel. Išiel tri dni neprestajne, nikde sa nezdržiaval, až prišiel do akéhosi veľkého mesta. Keďže bol už unavený a mesto sa mu páčilo, chcel si tu pár dní odpočinúť. Príde do krčmy a vidí tri krásne panny, ako hrajú spolu v kocky. Kráľovič k nim podišiel, díval sa a veľmi sa mu tá hra zapáčila. Zrazu mu jedna panna povie: „Nechcel by si si s nami zahrať?“
Kráľovič sa nedal dlho pobádať a začal hrať. Hral tri dni a tri noci, až všetko zlato a striebro prehral. Potom stavil aj koňa a zase prehral. Keď už nemal nič, čo by stavil, riekla jedna panna: „Budeme hrať jeden o druhého. Keď vyhráš ty, budeme tvoje, aj všetko, čo je naše. Keď vyhráme my, budeš ty náš.“ Kráľovič privolil, vzal kocky, zamiešal, hodil na stôl a - prehral seba samého.
Kráľ doma čakal — čakal, ale najstaršieho syna sa dočkať nemohol a s jeho očami bolo čoraz horšie a horšie. Tu prišiel k nemu stredný syn a riekol: „Otče, nechaj, aby som ja zašiel po živú vodu, možno sa tam aj o bratovi niečo dozviem.“ „Choď, syn môj,“ riekol kráľ, „nech ťa pánboh opatruje!“ Kráľovič si osedlal dobrého koňa, nabral si z kráľovskej pokladnice zlata a striebra a šiel. Išiel tou istou cestou ako jeho brat, až prišiel na tretí deň do toho istého veľkého mesta. Keďže bol už unavený a mesto sa mu páčilo, chcel si tu odpočinúť. Príde do krčmy, vidí tri krásne panny v kocky hrať. Kráľovič sa k nim postavil a díval sa, až ho jedna panna vyzvala, aby si aj on zahral. Kráľovič začal hrať a prehral všetko zlato a striebro, potom koňa a naposledy aj sám seba.
Kráľ zase dlho-predlho čakal, a keď sa ani jeden, ani druhý syn nevracal a choroba sa mu zo dňa na deň horšila, riekol mu najmladší syn: „Otče, dovoľ, aby som ja po živú vodu šiel. Možno sa tam niekde s bratmi zídem a privediem ich
