McCULLOUGHOVÁ, COLLEEN - PRVÝ MUŽ RÍMA

McCULLOUGHOVÁ, COLLEEN

PRVÝ MUŽ RÍMA
(The First Man in Rome)

Ikar, Bratislava, 1994
séria Rímska sága (1)
preklad Marián Andričík, Oľga Ruppeldtová, Nina Mikušová, Viera Marušiaková
obálka Igor Piačka, Viera Fabianová
ISBN 80-7118-111-0

beletria, román, literatúra austrálska
738 s., slovenčina

tvrdá väzba
stav: dobrý

2,90 €

*petca*b-aus*

MARSHALL, ALAN - A ZASA PRESKAKUJEM KALUŽE

MARSHALL, ALAN

A ZASA PRESKAKUJEM KALUŽE
(I Can Jump Puddles)

Mladé letá, Bratislava, 1978
preklad Elena Dzurillová
ilustrácie Ján Lebiš
3. vydanie, 8.000 výtlačkov
66-021-73

beletria, román, literatúra austrálska
264 s., slovenčina

tvrdá väzba
stav: dobrý, bez prebalu

1,50 €

*krakri*belx-aus*

MARSHALL, ALAN - MÔJ ŽIVOT PATRÍ TEBE

MARSHALL, ALAN

MÔJ ŽIVOT PATRÍ TEBE
(Thsi is the Grass)

Mladé letá, Bratislava, 1964
preklad Rudolf Koštiaľ
ilustrácie Teodor Schnitzer
1. vydanie, 4.500 výtlačkov
66-070-64

beletria, román, literatúra austrálska
214 s., slovenčina

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, prebal ošúchaný

NEDOSTUPNÉ

*rekry*belx-aus*

ALAN MARSHALL, známy, obľúbený austrálsky spisovateľ, autor autobiografie „Už zasa preskakujem kaluže“, predstavuje sa našej mládeži po druhý raz knihou svojej mladosti „Môj život patrí tebe“, ktorá je vyznaním lásky rodnému kraju, stelesnením Marshallovej predstavy voľného, slobodného tvorivého života.

V prvej knihe poznali sme Alana vo chvíli, keď ochorel na obrnu, vtedy ešte neznámu chorobu, pred ktorou mali ľudia priam panický strach. Alan sa chorobe nepoddal, húževnato premáhal vlastnú nemohúcnosť, až napokon zvíťazil. Nič nebolo preň nemožné: naučil sa plávať, preskakovať kaluže, ba i jazdiť na koni. A ako dorastal, mocnela i pevná vôľa nepoddať sa pesimistickému názoru na život mrzáka, odsúdeného žiť na okraji ľudskej spoločnosti. Alan balansuje, stojí na hranici dvoch protisvetov. Stretáva sa s dostihovými maklérmi, zlodejmi, podvodníkmi, s chuligánmi, a v každom hľadá predovšetkým dobré stránky, zisťuje, že mnohí z nich sú dobrí ľudia, iba život, tvrdý, neľútostný život ich zlomil a pokrivil.

Je to vynikajúce dielo, ktoré strhuje čitateľa svojou nefalšovanou pravdivosťou.

 

ALDRIDGE, JAMES - MÉG EGY UTOLSÓ PILLANTÁS

ALDRIDGE, JAMES

MÉG EGY UTOLSÓ PILLANTÁS
(One Last Glimpse)

Magvetö könyvkiadó, Budapest, 1980
edícia Rakéta regénytár
preklad László Nemes
ISBN 963-271-246-3

beletria, román, literatúra austrálska
376 s., maďarčina 

mäkká väzba
stav: dobrý

0,50 €

*sampa*hun*

Aldridge új regénye meghökkentően eredeti kísérlet: Hemingway és Scott Fitzgerald barátságának, illetve szakításának történetét eleveníti fel, annak a rövid és száraz beszámolónak a nyomán, amelyet Hemingway Fiestá-jában olvashatunk Fitzgeralddal közösen tett franciaországi kirándulásukról, még a húszas években.

Nos, ennek a kirándulásnak, illetve a világhír küszöbén álló két nagy, súlyos egyéniség összecsapásának képzelt eseményeit írja meg egy tapasztalatlan, de jószemű, ifjú angol újságíró közvetítésével, aki szintén velük megy a sorsdöntő útra. Az út nemcsak azért sorsdöntő, mert tragédiába fullad, nem is csak azért, mert a két rendkívüli egyéniség fantasztikus kalandok, szellemi és valóságos párviadalok lélegzet-elállító sorozatává fokozza a kirándulást, hanem elsősorban azért, mert itt néznek szembe utoljára az „elveszett nemzedék” e halhatatlan úttörői őszintén, póztalanul összetartozásukkal és különbözésükkel, eszményeikkel, ifjúságukkal és jövő elképzeléseikkel. A regény, szinte szemfényvesztő bravúrral, úgy eleveníti meg alakjait, a környezetet és a légkört, hogy minden olvasó, a szakértő is, úgy érzi, ez a regény dokumentumhitelű, elképzelhetetlen, hogy az író, illetve alteregója, Kit, az ifjú angol újságíró, és tragikus szerelme, Bo, a szép angol lány nem voltak ott a végzetes kiránduláson.

HARDIE, TITANIA - LABYRINT Z RUŽÍ

HARDIE, TITANIA

LABYRINT Z RUŽÍ
Záhada na rozlúštenie, dedičstvo na odhalenie, srdce na napravenie
(The Rose Labyrinth)

Noxi, 2008
preklad Marta Terenová, Ingrid Kunková
ISBN 978-80-89179-74-9

beletria, román, literatúra austrálska
424 s., slovenčina

mäkká väzba
stav: dobrý, obálka  mierne zvlnená

3,70 €

*priva*belx*

Mysteriózne šifry - Záhady na pergamenoch - Tajomný strieborný kľúčik - Duchovný odkaz po praslici

Kto sa zmocní záhadného po ženskej línii odovzdávaného 400-ročného duchovného dedičstva po smrti Diany, ktorá nepriviedla na svet dcéru? Kto je pravý adresát dávneho odkazu, čo zanechal dnešku alžbetínsky astrológ Dee?

Prinesie plody pátranie dediča Willa, oprávneného až „bude niekým, kým teraz nie je“? Kto sú tí, čo chcú velký odkaz zneužiť? Aké poslanie má prijať kardiačka Lucy?

 

MCCULLOUGHOVÁ, COLLEEN - VTÁKY V TŔNÍ

McCULLOUGH, COLLEEN

VTÁKY V TŔNÍ
(The Thorn Birds)

Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1991
preklad a doslov Katarína Karovičová
obálka Karol Ondreička
2. vydanie
ISBN 80-220-0292-5

beletria, román, literatúra austrálska,
604 s., slovenčina

tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý

1,20 €

*hroda2*petca*in*belx*
 

Austrálska prozaička Colleen McCulloughová čerpá vo svojom diele z bohatých životných skúseností, ktoré získala v rozličných povolaniach — ako novinárka, knihovníčka, učiteľka a neurofyziologička. Okrem románu Tim napísala širokouhlú rodinnú ságu Vtáky v tŕní, preslávenú najmä v podobe televízneho seriálu, ktorý obehol celý svet.

Stredobodom tohto realisticky stvárneného príbehu, ktorý sa odohráva na Novom Zélande a v Austrálii, je život na veľkofarme v priebehu päťdesiatych rokov a nepretržitý zápas ťažko pracujúceho človeka s prírodou a živelnými katastrofami. Román má viacero dejových línií, v ktorých autorka priebežne sleduje osudy jednotlivých členov rodiny Clearyovcov, pričom ju zaujíma najmä ľudské vnútro, pohnútky a motívy určujúce ich konanie. Ústredný konflikt tvorí romantický ľúbostný vzťah farmárskej dcéry Meggie a katolíckeho kňaza Ralpha de Bricassart, ktorý po celý čas bojuje medzi vlastnou ctižiadosťou a túžbou po láske nezlučiteľnej s postavením cirkevného hodnostára.

Medzi najsilnejšie a pre nášho čitateľa najpríťažlivejšie stránky knihy patria kritickorealistické pasáže sledujúce rast a historický vývoj jednej rodiny na vzdialenom kontinente s malebnou, fascinujúcou prírodou.

 

 

BICKMOROVÁ, BARBARA - CHOĎ ZA SVOJÍM SNOM

BICKMOROVÁ, BARBARA

CHOĎ ZA SVOJÍM SNOM
(West of the Moon)

Slovenský spisovateľ, Bratislava, 2003
preklad Dáša Zvončeková
obálka Dušan Grečner, Zuzana Lamačková
1. vydanie
ISBN 80-220-1243-2

beletria, román, literatúra austrálska
346 s., slovenčina

tvrdá väzba
stav: dobrý

4,00 €

*kocma*belx*

Autorka románov Láska si ťa nájde, Lietajúca lekárka, Návrat, Splnený sen, Zelené z neba, Vzdialená hviezda tentoraz sleduje strastiplnú cestu svojej hrdinky Courtney za naplnením nového sna o láske.

Courtney chce pomáhať ľuďom a chce ich zachraňovať. No predovšetkým túži po veľkej láske. V exotickej krajine, ďaleko od civilizácie, zažije Bickmorovej hrdinka krásny ľúbostný vzťah. 

New York Times

Courtney McCloudová sa narodila v Afrike v Zimbabwe. Ako dvanásťročnej jej zomrela matka a ostala žiť iba s otcom, stavebným inžinierom, ktorý ju brával do buša a do savany. Vtedy si obľúbila africkú divočinu a domorodé kmene. Spolu so starou mamou založili v savane kliniku pre domorodcov. Vzdala sa pre ňu aj lásky k mužovi, ktorý s ňou nechcel odísť do divočiny. No práve tu spozná zaujímavých ľudí, úprimné priateľstvo a napokon sa jej naplní aj sen o láske.

 

MCCULLOUGHOVÁ, COLLEEN - VTÁKY V TŔNÍ

McCULLOUGH, COLLEEN

VTÁKY V TŔNÍ
(The Thorn Birds)

Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1990
edícia Spoločnosť priateľov krásnych kníh (SPKK)(507)
preklad a doslov Katarína Karovičová
obálka Karol Ondreička
1. vydanie
ISBN 80-220-0081-7

beletria, román, literatúra austrálska,
608 s., slovenčina

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý

 *gopal*belx* PREDANÉ
 
Austrálska prozaička Colleen McCulloughová čerpá vo svojom diele z bohatých životných skúseností, ktoré získala v rozličných povolaniach — ako novinárka, knihovníčka, učiteľka a neurofyziologička. Okrem románu Tim napísala širokouhlú rodinnú ságu Vtáky v tŕní, preslávenú najmä v podobe televízneho seriálu, ktorý obehol celý svet.

Stredobodom tohto realisticky stvárneného príbehu, ktorý sa odohráva na Novom Zélande a v Austrálii, je život na veľkofarme v priebehu päťdesiatych rokov a nepretržitý zápas ťažko pracujúceho človeka s prírodou a živelnými katastrofami. Román má viacero dejových línií, v ktorých autorka priebežne sleduje osudy jednotlivých členov rodiny Clearyovcov, pričom ju zaujíma najmä ľudské vnútro, pohnútky a motívy určujúce ich konanie. Ústredný konflikt tvorí romantický ľúbostný vzťah farmárskej dcéry Meggie a katolíckeho kňaza Ralpha de Bricassart, ktorý po celý čas bojuje medzi vlastnou ctižiadosťou a túžbou po láske nezlučiteľnej s postavením cirkevného hodnostára.

Medzi najsilnejšie a pre nášho čitateľa najpríťažlivejšie stránky knihy patria kritickorealistické pasáže sledujúce rast a historický vývoj jednej rodiny na vzdialenom kontinente s malebnou, fascinujúcou prírodou.
 

PRICHARDOVÁ, KATHARINE S. - STUDNA VE STÍNU

PRICHARD, KATHARINE S.

STUDNA VE STÍNU
(The Well in The Shadow)

SNKLHU, Praha, 1960
edícia Klub čtenářů (125)
preklad Jarmila Emmerová
doslov Jarmila Emmerová
obálka Vladimír Fuka
1. vydanie, 119.000 výtlačkov

beletria, román, literatúra austrálska
296 s., čeština

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý

0,10 € DAROVANÉ

*hroda**printer*

V šťastné chvílí tvůrčí inspirace napsala K. S. Prichardová román o lásce bílého dobytkáře a černošské dívky Kúnardú, zasazený do rámce barevné australské přírody. Autorka, proslulá australská spisovatelka, v nim dovedla spojit realistické vidění života, zvyků, názorů, pověr a předsudků černých i bílých obyvatel australského buše s lyricky malířskými popisy divoké scenérie dalekých neznámých krajů. Navíc tu na intimním příběhu několika lidí zachytila dějinnou tragédii původního obyvatelstva pátého světadílu, které muselo ustoupit bezohledným zájmům nových osadníků a mnohdy bylo zcela zotročeno, takže z kdysi početných kmenů dětí přírody zbyly jenom nepatrné trosky, ničené na perifériích měst bídou, nemocemi a alkoholem. Příběh půvabné Kúnardú, prostoupený tklivou notou soucitu i hlubokého porozumění pro duši primitivního člověka a zároveň obdivem k jeho mravní čistotě, nalezne jistě své místo v oblíbené četbě našich čtenářů.

Katharine Susannah Prichardová - narodila se roku 1883 na ostrově Fidži, kde byl její otec redaktorem listu „The Fiji Times“. Sama začala rovněž jako novinářka v melbournském„Heraldu“, a záhy se věnovala vlastní tvorbě. První román „The Pioneers“ (Pionýři, 1915) jí vyšel v Londýně a získal cenu určenou pro nejlepší dílo z australského prostředí. Po něm vydala roku 1921 „Black Opal“ (Černý opál) z hornického života, v roce 1926 „Working Bullocks“ (Tažní volkové) z tábora australských dřevařů, v roce 1929 příběh domorodé dívky „Coonardoo“ (Studna ve stínu), o rok později zachytila pestré osudy artistů v románě „Haxby’s Circus“ (Haxbyho cirkus), v roce 1937 vyšli „Intimate Stranges“ (Důvěrní cizinci) a v letech 1946—1950 trilogie, která podává dosud nejrozsáhlejší obraz vývoje australské společnosti v zlatonosné oblasti kolem Kalgoorlie, „The Roaring Nineties" (Léta devadesátá), „Golden Miles” (Zlaté míle), „Winged Seeds“ (Okřídlená semena). Protože autorka z vlastní zkušenosti důkladně zná prostředí, z nichž čerpá své náměty, a je nadána schopností barevného vidění přírody a citlivým pochopením vztahů mezi lidmi, stala se již za života klasičkou australské literatury.

 

WHITE, PATRICK - STRAPCE LÍSTIA

WHITE, PATRICK

STRAPCE LÍSTIA
(A Fringe of Leaves)

Smena, Bratislava, 1981
edícia Eva (77)
preklad Michal Breznický
prebal Milan Veselý
1. vydanie
73-061-81

beletria, román, literatúra austrálska,
328 s., slovenčina
hmotnosť: 400 g

tvrdá väzba
stav: zachovalá, bez prebalu, uvoľnená väzba

0,10 €

*mikpa*

Námet je veľmi prostý, v prvej polovici minulého storočia mladá Angličanka spolu s manželom i s členmi posádky pri návrate do Anglicka stroskotá pri pobreží Austrálie. Zostáva nažive len ona a ako zajatkyňa žije nejaký čas medzi domorodcami. Nasleduje útek a návrat do civilizovaného sveta, vracia sa však vnútorne i vonkajškovo zmenená. Dospieva k presvedčeniu o prchavosti a márnosti ľudského konania, ľudskej civilizácie a hromadenia pozemských statkov.

PIATY DEŇ NA MORI SA PÁN ROXBURGH zdržal na palube dlhšie, ako očakával. Čajky ovísali v priezračnom povetrí ako bublinky v pohári. More sa vlnilo a belaselo krotkou farbou ako ani raz cestou od Sydney. Vietor bol stále priaznivý. Zrána sa mierne stočil a zadul od juhovýchodu, takže kapitán Purdew rozkázal napnúť spodnú a vrchnú závetrovku. Aj pre tú hýrivosť plachiet sa Austin Roxburg zdržal na palube dlhšie — nie a nie sa vynadívať na ten preutešený zástup plachiet. A tak si s úsmevom a s vlastníckym výzorom prezeral brigu, ktorú si prisvojil na znamenie, že sa začal zasväcovať do námorníckeho života. Z funkcií plachiet poznal len základné, no záveterné plachty unášali jeho váhavého ducha k poézii. Takže sa dôstojne prechádzal po palube, nezapnutý zvrchník rozvievaný vetrom, no občas zastal, vše s úsmevom zahladený do belasej, slnkom zahmlenej prázdnoty, vše zasa na ľudí, čo nechceli postrehnúť, že nepotrebný pánko je spätý s ich námorníckou robotou.

Pán Roxburgh sa nedal hned odstrašiť. Voči ľuďom, čo ho poznali, býval citlivý, ba často priam neznesiteľný, ale k neznámym ľudom sa správal, akoby mal hrošiu kožu, najmä k takým, ktorým chýbalo vzdelanie, alebo k ľudom z podradnejšej triedy. Vtedy si klepkal po lýtku palicou a obnažoval dlhé, žltkasté zuby, uškŕňajúc sa na nešťastníkov, čo s nimi nesúhlasil alebo čo si nevšímali jeho mravné hodnoty.

Prechádzal sa teda po palube a uškŕňal na nevšímavú posádku. Fascinovaný premnohými vecami, čo vídal v živote, či už krásnymi či nezmyselnými, vedel by sa ich azda zmocniť aj tvorivo, no vnímavým zmyslom si zakaždým stali do cesty zbytočné znalosti a morálne zábrany. Neraz už vyčlenil formu, neraz sa rozochvel vzrušením nad dajakou myšlienkou, už-už len vrhnúť na ňu svetlo, ktorým by sa stala nepopierateľne jeho, a vždy ho za takú trúfalosť premohla mrzutosť, zlosť, ba občas aj hanba. Raz videl manželku schádzať schodišťom v topásovom náhrdelníku od jeho matky, a oslnený pohľadom sa rozhodol poveriť sira Johna namaľovať jej portrét, aj mu hneď na druhý deň napísal. Lenže portrét ho sklamal: nevyvolal v ňom prapôvodný pocit zjavenia, aký ho ovládol, keď sa mu manželka trblietala na schodišti. A pritom všetci ostatní tvrdili, že je na portréte ako živá, žasli nad zlatým rámom a skladali úctivý hold zhmotnenému bohatstvu manžela.

Kde mu je manželka, nemal pán Roxburgh ani potuchy, no aj tak sa prechádzal a dumal ďalej, iba čo sa z času na čas poobzeral, aj preto, že ho pohnal zmysel pre povinnosť, aj že ju mal rád, ibaže v tvrdom teakovom dreve zanechávala podráždenosť odtlačky.

Na okružnej prechádzke zočil aj Courtneyho, práve schádzal z prednej paluby a cestou sa pristavoval pri mladších námorníkoch skontrolovať, či spravili, čo im prikázal hlavný lodník: pretiahnuť uzly očnicami a poriadne ich upevniť. Prvého dôstojníka pozoroval pán Roxburgh od záveternej strany lodného člna, ako ľahko a odborne si hľadá cestu oživeným pralesom, ale sa ho aj obával. Zatúžil totiž vstúpiť s prvým dôstojníkom do zasväteného rozhovoru, aké prvý dôstojník máva so svojimi druhmi zasvätencami, ktorí sťa slobodomurári jeho medzi seba podistým nepripustia, veď nepozná ich znamenie. A ešte sklesnutejšie sa bude cítiť v tej osamotenej väzenskej cele, lebo títo tu vonku sa budú môcť zhovárať, ako sa zhovárajú ľudské bytosti a aj podľa práv ľudských bytostí.

Courtney podišiel, šúchajúc si ruky, možno v obrane pred spoločenským postavením a vzdelaním. „Ak nám ten vietor vydrží, v Singapure budeme skôr, ako si privyknete na to kolísanie, pán Roxburgh. “ Chcel povzbudiť cestujúceho a podľa všetkého utešil seba.

Pán Roxburgh sa začervenal a nebyť dočasne žltkavej pleti, bol by vyzeral ako hlupák. Zišlo mu totiž na um, ako ho kedysi mladší a aktívnejší brat učil viazať jednoduchý námornícky uzol, aj s akou vďakou a radosťou brata sledoval, keď mu ukazoval, ako sa viaže. A na palube sa mu, zahladenému môžbyť do klamlivo úprimných očí prvého dôstojníka, zachcelo požiadať ho, či by mu neukázal, ako sa viaže nesmieme komplikovaný uzol.

No pán Roxburgh sa iba opýtal: „Aký je čas? “ a hneď si aj uvedomil, že vo vyšších kruhoch by taký zvrat nepoužil.

Prvý dôstojník bez slova vytiahol obtlčené strieborné hodinky, ciferník otvorený ako tvár majiteľa, ibaže menší. Pán Roxburgh sa mu nevedel vynaďakovať, no že si zabudol všimnúť, koľko je hodín, si uvedomil, až keď sa hodinky ocitli v seržovom vrecku.

Opraviť chybu bolo už neskoro: prvý dôstojník sa vzdialil s prehnanou taktnosťou, akou sa vyznačujú chlapi ani hory, a pritom plachí. A pánu Roxburghovi odľahlo, lebo si pomyslel, že jeho neobratnosť zostane iba jeho tajomstvom.

................................................

posledná veta :

A slečna Scrimshawová sa nepokúsila nastoliť disciplínu, ktorú tak obhajovala: celkom ju zaujali vlastné myšlienky a ónyxy ťukali ťuk, ťuk a azda zrážali pochybnosti — lebo čo ako sa zatajené orlice usilujú vznášať, a aj sa vznášajú v únikových myšlienkach a v snoch, ich ľudská príroda sa chtiac-nechtiac chytí každej náhodnej slamky, ktorá je azda príznakom riadeného vesmíru.

ZUSAK, MARCUS - ZLODEJKA KNÍH

ZUSAK, MARCUS

ZLODEJKA KNÍH
(The Book Thief)

Ikar, Bratislava, 2010
preklad Vladislav Gális
prebal Len Speier, Gayna Murphy
obálka Augustín Putera
ilustrácie Trudy White
ISBN 978-80-551-2141-3

beletria, román, literatúra austrálska
480 s., slovenčina
hmotnosť: 427 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý

12,00 € PREDANÉ

*H-6-1*

Liesel Memingerová prichádza do nemeckého mestečka Molching, kde ju čakajú adoptívni rodičia. Postupne si zvyká na krik a výčitky novej mamy Rosy i na láskavosť nového ocka Hansa. Liesel si nachádza priateľov - aj toho najlepšieho, ktorý sa do nej zaľúbi. Zoznamuje sa so slovami, učí sa ich čítať i zapisovať. Počúva hudbu, ktorou jej ocko obveseľuje mestečko. A hoci by to od nej asi nik nečakal, kradne knihy.

Na všetko, čo vnímavá Liesel prežíva, však dopadá tieň Adolfa Hitlera, ktorý vládne Nemecku a nepochybne aj srdciam väčšiny jeho obyvateľov. Jej ocko nacistickému poblázneniu odolal a Liesel sa čoskoro naučí rozlišovať medzi svetom „tam vonku“, kde treba na požiadanie hajlovat’ či vešať zástavy so svastikami, a svetom „vnútri“, v dome, kde sa v pivnici ukrýva mladý židovský utečenec.

Blíži sa koniec vojny, život je čoraz ťažší a Smrť, rozprávač strhujúceho príbehu Liesel Memingerovej, má čoraz viac práce. Jeho pohľad sprevádza čitateľov od prvej stránky po poslednú a prifarbuje ich melanchóliou i čiernym humorom.

Austrálsky spisovateľ Markus Zusak sa narodil v roku 1975 v Sydney ako najmladšie zo štyroch detí v rodine európskych prisťahovalcov. Jeho otec pochádza z Rakúska, matka z Nemecka. Práve matkine spomienky na Nemecko počas druhej svetovej vojny ho inšpirovali na napísanie románu Zlodejka kníh.

Markus Zusak pôvodne túžil byť maliarom ako jeho otec, od šestnástich rokov sa však začal venovať písaniu a istý čas pracoval ako stredoškolský učiteľ. Jeho prvé štyri knihy boli určené pre dospievajúcich čitateľov. Román Zlodejka kníh sa stal medzinárodným bestsellerom.

Čerstvý vzduch, stará nočná mora

A ČO SI POČAŤ SO ŽIDOVSKOU MŔTVOLOU

Pri rieke Amper Liesel práve dorozprávala Rudymu, že by si od starostu rada vzala ďalšiu knihu. Po Pískajúcom vrahovi niekoľkokrát pri Maxovej posteli prečítala Muža nado mnou. Každé čítanie trvalo len pár minút. Skúsila Myknutie plecom, ba aj Príručku hrobára, no nesedeli jej. Chcem niečo nové, pomyslela si.

„Tú poslednú si vôbec dočítala?“

„Jasné.“

Rudy hodil do vody kamienok. „A bola dobrá?“

„No jasné.“

„Jasné, jasné, jasné.“ Pokúsil sa z hliny vyhrabať ďalší kamienok, no poranil si prst.

„Tak ti treba.“

„Saumensch!“

Keď ten druhý nemá čo povedať, len Saumensch, Saukerl, alebo Arschloch, je jasné, že ste ho porazili.

Podmienky na krádež boli ideálne. Bol šerý podvečer začiatkom marca a len zopár stupňov nad nulou - lepšie ako desať pod. Po uliciach sa pohybovalo veľmi málo ľudí. Padali kvapky ako stružliny zo sivej ceruzky.

„Ideme?“

„Na bicykloch,“ odvetil Rudy. „Vezmi si jeden od nás.“

Tentoraz sa Rudymu žiadalo viac. „Dnes som na rade,“ povedal, keď prsty zaťali do riadidiel.

Liesel uvažovala rýchlo. „Radšej nie, Rudy. Je to tam zahádzané vecami. A je tam tma. Taký somár ako ty do niečoho vrazí alebo sa potkne.“

„Vďaka.“ V takejto nálade bol Rudy nezastavitelný.

„A je to nízko pod oknom. Nižšie, ako si myslíš.“

„Chceš povedať, že to nezvládnem?“

Liesel sa vzoprela na pedáloch. „To nie.“

Prešli cez most a serpentínami hore kopcom na Grandestrasse. Okno bolo otvorené.

Ako naposledy, aj teraz pozorovali dom. Videli trochu dovnútra, dole sa svietilo, asi v kuchyni. Tieň prechádzal sem a ta.

„Zopárkrát to tu obídeme,“ nadhodil Rudy. „Ešteže máme bicykle, čo?“

„Len si daj pozor, aby si si ho tu nezabudol.“

„Si vtipná, Saumensch. Je o trochu väčší ako tie tvoje špinavé baganče.“

Vozili sa zhruba pätnásť minút, no starostova žena stále trčala dole, príliš blízko. Ako sa opovažuje strážiť v kuchyni! Lebo Rudy pokladal za hlavný cieľ vlámania kuchyňu. Vojde dnu, ukradne toľko jedla, koľko unesie a potom, ak mu náhodou zostane ešte chvilka, strčí si za gate knihu. Cestou von. Hocijakú.

No jeho slabinou bola netrpezlivosť. „Už je neskoro,“ šomral a vyštartoval. „Ideš?“

Liesel nešla.

Nemusela sa rozhodovať. Dotrepala ten oštarný bicykel až sem, tak bez knihy neodíde. Zložila riadidlá do jarku, obzrela sa, či neuvidí susedov, a podišla k oknu. Rýchlo, no nie chvatne. Tentoraz si vyzula topánky nohami.

Prsty sa jej zaťali do dreva a vošla dnu.

Tentoraz sa cítila o niečo lepšie, hoci len o trošku. Vzápätí už obchádzala miestnosť a hľadala titul, čo by ju upútal. Zo tri- či štyrikrát už vystrela ruku. Ba uvažovala, že si vezme aj viac ako jednu knihu, ale nechcela zneužiť to, z čoho sa stal akýsi systém. Potrebovala len jednu knihu. Zadívala sa na police a čakala.

.........................................................................................................................................................

... posledná veta ...

Mátajú ma ľudia.

LAMBERT, ERIC - VETERÁNI

LAMBERT, ERIC

VETERÁNI
(The Veterans)

Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1984
edícia Spoločnosť priateľov krásnych kníh SPKK (438)
doslov Dušan Slobodník
preklad Šarlota Barániková
prebal Dušan Kállay
1. vydanie, 35.000 výtlačkov

beletria, román, II. svetová vojna,
192 s., slovenčina
hmotnosť: 278 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý

zdarma *kocma*printer*
 0,90 € *zlaci* DAROVANÉ EGJAK

Dielo Erica Lamberta, anglického autora austrálskeho pôvodu, pozná český i slovenský čitateľ z prekladov viacerých románov, ktoré sa zaoberajú zväčša tematikou druhej svetovej vojny.

Ako vo svojich najpopulárnejších dielach Dvadsaťtisíc zlodejov, K sláve odsúdení a Ostrov Fulakona, aj vo Veteránoch Lambert spracúva problematiku vojny, jej zhubný účinok na psychický vývoj jedinca a ničivé dôsledky z prevažne morálneho hľadiska, s jednoznačne kritickým postojom, vyplývajúcim z osobných skúseností. Realisticky zobrazuje mašinériu armádnej štruktúry, ktorá umožňuje neschopným či zbabelcom s vplyvom a stykmi prosperovať na úkor jednoduchých statočných vojakov. V centre príbehu odohrávajúcom sa v Austrálii a na fronte v Tichomorí stojí rozprávač a hlavný hrdina Bill Farr, ktorý na vlastnej koži zakúsi krutosť a zverskosť vojny v bojoch s japonskou armádou. Prostredie hlučných sydneyských ulíc, barov, krčiem a luxusných podnikov, kde hýria austrálski i americkí vojnoví zbohatlíci, pašeráci, podvodníci i špekulanti, dramaticky kontrastuje s utrpením vojakov v neľútostnej džungli, kde na nich nestriehne len japonská guľka, ale aj malária a tropické choroby. Pôsobivo stvárnené bojové výjavy sa prelínajú s opismi životných príbehov viacerých typických postáv, okorenenými jadrným vojenským žargónom.

Keď sa nám dovolenka končila, Tully usporiadal večierok. My s Margaret sme sa s Tullyho ženou Norou zoznámili už popoludní. Bola drobná, štíhla a vrtká ako lasička a mala príjemný hlboký hlas. Chceli, aby sme prišli aj na čaj, ale vyhovorili sme sa; mal som už len päť dní dovolenky, už len päť dní budeme sami. Povedal som im, že príde aj otec a Rose. Otec nám vlastne vyriešil najväčší problém; vďaka nemu čakal uňho v podniku šryridsaťlitrový sud piva, ktorý som odviezol do Newportu k Tullymu, a keď som ho odovzdával, len tak cez plece som prehodil:

„To nám zabezpečil môj starký! Chlapík, čo?“

Tully býval v ošarpanom panelovom domčeku s plechovou strechou, ale nevzhľadné múry zakrývala plazivá mučenka a divé hrozno. Záhradu tvoril celý les vysočizných cann a pestrých cínií. Vchod vrúbili hortenzie a voňavý jazmín. McTullochovcov sme našli s Lasherom v kuchyni, vo veľkej obývacej miestnosti so zeleným dreveným obkladom, policou so sýtočervenými plechovicami a sporákom natretým na strieborno.

Bol tam aj Tullyho pätnásťročný syn Neil, vysoký, pehavý výrastok, a veselo sa na nás zazubil. No a Lasher! Lasher v Norinej belasej zásterke s volánikom dôkladne a šikovne umýval riad.

„A ako sa činí vaša nová slúžka?“ spýtal som sa Tullyho. „Celkom obstojne,“ zaškeril sa Tully, „ibaže je netýkavka; človek ju nesmie ani do zadku uštipnúť.“

Lasher precedil cez zuby hnusnú nadávku.

„Pohni sa, Lash, je už neskoro,“ súril ho Neil a ukladal do kredenca riad, ktorý Lasher utieral.

„Colin,“ ozvala sa Nora, „choď s Billom do prednej izby. Chceme s Margaret prichystať chuťovky a potrebujeme na to trochu miesta.“ „Dobre.“ Tully vzal dva poháre, siahol do kúta a vybral fľašu piva. „Poď, Bill, keď nás tu nechcú!“

„A čo Lasher ?“

„Ten má iný program. Sľúbil opraviť Neilovi kanoe a chalan mu už žiť nedá.“

„Lasher v zástere! A ešte s utierkou!“

Tully na mňa významne zažmurkal. „Moja starká si Lashera pekne vydrezírovala a priprela do roboty a Neil sa za ním vláči ako chvost.“

Keď ma viedol do obývačky, bolo vidieť, že sa už dávno tešil na to, ako ma raz pohostí. Také skromné želanie. Ale to je celý Tully.

Sedeli sme v ošumelej izbe, do ktorej sa vkrádalo šero, nič sme nehovorili, a predsa nás spájalo akési tiché porozumenie. To mlčanie bolo hrejivé a výrečné. Za oknom som videl hlávky kvetov, temne žiariacich v súmraku, čo sa ťahali až k čiernym ježatým ostrovčekom trstiny, za ktorou sa trblietalo rameno lagúny. Na brehu lagúny sa v pomalom rytme vliekli na pozadí prízračnej hladiny dve tmavé postavy s akýmsi dlhým predmetom. Bola to zvláštna, nezabudnuteľná chvíľa, prežiarená pocitom, že život je mocný a krásny. Opanoval ma nesmierny pokoj; hlboký, opojný pocit uspokojenia a naplnenia.

Tully si vzdychol, naklonil sa dopredu, znova nalial a povedal:

„To je Lasher a Neil. Idú na lagúnu vyskúšať kanoe.“ Oblizol si pery a na chvíľu sa zamyslel. „Je to ohromné, že tu máme Lasha. Nora a chalan by mu zniesli modré z neba.“ Zmĺkol a potom pokračoval: „Ten baran bol najprv z toho celý hotový, že je k nemu Nora taká milá. Trvalo mu, kým sa roztopil. Bol utiahnutý a akýsi rozpačitý. Ale potom to prišlo. Vieš,“ zatváril sa dôležito, akoby mi prezrádzal neviemaké tajomstvo, „on je vlastne rodený džentlmen. Keby si videl, ako sa k Nore správa! Je to taká nejaká tichá — veď vieš, na čo myslím — ty sa vieš vyjadrovať...“

„Galantnosť.“

„Čo? Hej, presne tak... Dnes večer si sem pozval Maisie. Dúfam, že príde.“

Tully krátko nato usúdil, že je už načase naraziť sud, ale jeho chvályhodný úmysel narazil na odpor Margaret a Nory, ktoré ešte vždy čarovali s tajomnými chuťovkami, čo vyrábali zo suchárov; Nora tvrdila, že jedlo je dôležitejšie ako pijatika. Uprostred tohto dohadovania sa zrazu zjavil Lasher premočený do nitky a spýtal sa: „Prichýlili by ste nešťastníka za malý poplatok?“ Vysvitlo, že sa s Neilom nahli v kanoe naraz na ten istý bok a prevrátili sa. Lasher sa, prirodzene, pridal k hnutiu za narazenie suda, a Nora sa ho spýtala, či už nie je dosť mokrý. No o niekoľko minút vystrekol zo suda biely prúd rovno do krčaha, ktorý držal Tully. Prvý pohár galantne podal Margaret.

MCCULLOUGHOVÁ, COLLEEN - VTÁKY V TŔNÍ

MCCULLOUGHOVÁ, COLLEEN

VTÁKY V TŔNÍ
(The Thorn Birds)

Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1991
preklad a doslov Katarína Karovičová
obálka Karol Ondreička
2. vydanie
ISBN 80-220-0292-5

beletria, román, literatúra austrálska,
608 s., slovenčina
hmotnosť: 733 g

tvrdá väzba 

0,60 € stav: dobrý, bez prebalu
1,50 €  stav: dobrý*zimpa* DAROVANÉ
 
Austrálska prozaička Colleen McCulloughová čerpá vo svojom diele z bohatých životných skúseností, ktoré získala v rozličných povolaniach — ako novinárka, knihovníčka, učiteľka a neurofyziologička. Okrem románu Tim napísala širokouhlú rodinnú ságu Vtáky v tŕní, preslávenú najmä v podobe televízneho seriálu, ktorý obehol celý svet.

Stredobodom tohto realisticky stvárneného príbehu, ktorý sa odohráva na Novom Zélande a v Austrálii, je život na veľkofarme v priebehu päťdesiatych rokov a nepretržitý zápas ťažko pracujúceho človeka s prírodou a živelnými katastrofami. Román má viacero dejových línií, v ktorých autorka priebežne sleduje osudy jednotlivých členov rodiny Clearyovcov, pričom ju zaujíma najmä ľudské vnútro, pohnútky a motívy určujúce ich konanie. Ústredný konflikt tvorí romantický ľúbostný vzťah farmárskej dcéry Meggie a katolíckeho kňaza Ralpha de Bricassart, ktorý po celý čas bojuje medzi vlastnou ctižiadosťou a túžbou po láske nezlučiteľnej s postavením cirkevného hodnostára.

Medzi najsilnejšie a pre nášho čitateľa najpríťažlivejšie stránky knihy patria kritickorealistické pasáže sledujúce rast a historický vývoj jednej rodiny na vzdialenom kontinente s malebnou, fascinujúcou prírodou.

„Jazdecký úbor pre Meggie. Namojdušu, Paddy, ste neuveriteľný blázon. Dedič najbohatšej farmy v celom Novom Južnom Walese nenaučí dcéru jazdiť na koni! Ako podľa vás zaujme neskôr svoje miesto po boku slečny Carmichaelovej, slečny Hopetonovej a pani Kingovej? Sú to všetko výborné jazdkyne! Meggie sa musí naučiť jazdiť bokom aj obkročmo, počujete? Chápem, že máte veľa roboty, a preto budem Meggie učiť sám, či sa vám to páči, alebo nie. Keď prídem a bude mať náhodou prácu v domácnosti, nič sa nestane. Fee sa bude musieť niekoľko hodín do týždňa bez nej zaobísť.“

Paddy sa nemohol dohadovať s kňazom, a tak sa Meggie ihneď začala učiť jazdiť. Už roky po tom túžila. Raz sa placho pokúsila spýtať otca, ale ten na jej prosbu vzápätí zabudol a Meggie nenaliehala, pokladala to za odmietnutie. Bola nadšená, že sa učí pod dohľadom pátra Ralpha, lebo jej obdiv k nemu sa medzitým zmenil na oduševnenú dievčenskú zaľúbenosť, ktorú pred ním dôsledne skrývala. Bola si načistom, že jej city nemajú budúcnosť, a tak o ňom iba snívala, predstavovala si, aké by to bolo, keby ju zovrel do náručia a pobozkal. Ďalej jej sny nesiahali, lebo netušila, čo nasleduje potom, dokonca ani nevedela, či vôbec niečo nasleduje. Hoci si uvedomovala, že nie je dovolené snívať o kňazovi, nemohla naňho nemyslieť. Mohla urobiť iba jedno, nijako mu nedávať najavo, aké myšlienky jej víria hlavou.

Keď Mary Carsonová pozerala cez okno obývacej izby, páter Ralph a Meggie sa práve vracali zo stajní na opačnej strane Marinho sídla ako Paddyho dom. Ľudia z farmy jazdili na pracovných koňoch, ktoré neboli nikdy ustajnené; keď ich potrebovali, nechávali ich na dvoroch, ak pre ne nemali prácu, vypúšťali ich na pasienky. Stajne používal len páter Ralph. Mary Carsonová mu kúpila dve čistokrvné kobyly, nemohol predsa jazdiť na starých vyziabnutých mitrhách. S kňazovou žiadosťou, pokiaľ šlo o Meggie, musela súhlasiť. Bola to jej neter a patrilo sa, aby sa naučila poriadne jazdiť.

Každým kúskom svojho tučného tela túžila, aby mohla jeho prosbu odmietnuť alebo jazdiť spolu s nimi. Nemohla však urobiť ani jedno, ani druhé, a keď ich teraz videla kráčať po trávniku, znovu ju zaliala strašná trpkosť. Kňaz vyzeral v jazdeckých nohaviciach, vysokých čižmách a bielej košeli ako tanečník, dievča bolo v rajtkách štíhle a chlapčensky pôvabné. Vyžarovalo z nich priateľstvo. Mary už vari po tisíci raz uvažovala, ako je možné, že si nik okrem nej nevšimol ich blízky, takmer dôverný vzťah. Paddy ich pokladal za dobrých priateľov, Fee ako zvyčajne nič nehovorila a chlapci sa k nim správali ako k bratovi a sestre. Videla vari Mary to, čo nevideli iní, preto, lebo bola do Ralpha de Bricassart zaľúbená? Alebo to bol iba výplod jej fantázie a medzi kňazom tridsiatnikom a dievčaťom, ktoré ešte nedospelo v ženu, nebolo nič iné ako priateľstvo? To určite! Nijaký muž, ani Ralph de Bricassart, si nemohol nevšimnúť ružový púčik a odolať mu. Ani Ralph de Bricassart? Haha! Práve Ralph de Bricassart! Tomu nikdy nič neujde.

Ruky sa jej roztriasli, z pera odfrkli na spodok papiera tmavomodré kvapôčky. Sukovitým prstom vytiahla z priehradky ďalší hárok papiera, znovu namočila pero a prepísala všetko s rovnakou istotou ako predtým. Potom sa sťažka postavila a odknísala k dverám.

„Minnie! Minnie!“

„Pomôž nám pánboh, to je stará!“ zahundrala slúžka v neďalekom prijímacom salóne. Vystrčila z dverí tvár neurčitého veku. „Čo si želáte, drahá pani Carsonová?“ Rozmýšľala, prečo starena ako zvyčajne nezazvonila na pani Smithovú.

„Nájdi toho chlapa, čo opravuje plot, a Toma, a ihneď ich pošli ku mne.“

„Mám to ísť najskôr povedať pani Smithovej?“

„Nie! Rob, čo ti kážem!“

Záhradník Tom bol starý zvráskavený chlap, ktorý sa kedysi potuloval po kraji s batohom a miskou na jedlo, a pred sedemnástimi rokmi sa tu na chvíľu zastavil. Zaľúbil sa do droghedských záhrad a nemohol sa od nich odtrhnúť. Opravár plotov bol tulák tak ako všetci plotiari. Pred niekoľkými dňami ho odvolali od nekonečného naťahovania pletiva na pasienkoch, aby dal do poriadku biely latkový plot pri dome. Obidvaja muži, celí vystrašení, že ich volá Mary Carsonová, zjavili sa o niekoľko