SÖDERGRANOVÁ, EDITH - JESENNÁ LÝRA

SÖDERGRANOVÁ, EDITH

JESENNÁ LÝRA

Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1969
edícia Kruh milovníkov poézie (38)
ilustrácie Agnesa Sigetová
1. vydanie, 6.500 výtlačkov
13-72-087-69

literatúra fínska, poézia,
112 s., slovenčina

tvrdá väzba
stav: dobrý

1,50 €

*poe*  

RÖNKÄ, MATTI - MUŽ S TVÁROU ZABIJAKA

RÖNKÄ, MATTI

MUŽ S TVÁROU ZABIJAKA
(Tappajan näköinen mies)

Ikar, Bratislava, 2010
preklad Peter Kerlik
ISBN 978-80-551-2190-1

beletria, román, literatúra fínska, detektívky
184 s., slovenčina

tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý

2,00 €

*komka*dete*

Prvá kniha z úspešnej série Rönkových detektívok s hlavnou postavou Viktorom Kärppom. Viktor Kärppä je podľa vlastného názoru dôveryhodný. Vybavuje obchody a povolenia, nekradne, nie je zapletený do drog, ani nezabíja, hoci má tvár zabijaka...

MÄKKELÄ, HANNU - NEBOJÁCNY PEKKA

MÄKKELÄ, HANNU

NEBOJÁCNY PEKKA
(Pekka Peloton)

Mladé letá, Bratislava, 1987
edícia Klub mladých čitateľov
preklad Pavol Tvarožek
ilustrácie Alojz Klimo
1. vydanie, 6.000 výtlačkov
066-174-87

literatúra fínska, beletria, knihy pre deti, rozprávky
144 s., slovenčina

tvrdá väzba
stav: veľmi dobrý

PREDANÉ

*gopal7*dets*

 

WALTARI, MIKA - HVĚZDY TO ŘEKNOU

WALTARI, MIKA

HVĚZDY TO ŘEKNOU
(Tähdet kertovat, komisario Palmu)

Melantrich, Praha, 1975
edícia Gong (14)
preklad Jan Petr Velkoborský
obálka Zdeněk Majzner
1. vydanie, 50.000 výtlačkov
32-027-75

literatúra fínska, detektívky
248 s., čeština

mäkká väzba, menší formát
stav: dobrý, pečiatky v knihe

0,50 €

*priva*belx-fin-dete*

Francouzská literatura má komisaře Maigreta, v Anglii znají literárních detektivů nejméně tucet a malému Finsku vymyslel velkého detektiva Palmua Mika Waltari, známý českému čtenáři spíš jako autor rozsáhlých historických fresek Sinuhe, Egypťan a Tajemství království. Komisař Palmu je z rodu H, Poirota. Mluví sice finsky lépe než Poirot láme svou angličtinu, ale zato má plno zvláštnůstek, nečekaných nápadů a neblahých návyků (včetně té odporně páchnoucí lulky), pro něž si ho čtenář od první stránky zamiluje.

 

LARNI, MARTTI - VE ZNAMENÍ PANNY

LARNI, MARTTI

VE ZNAMENÍ PANNY
Paměti hospodářské radové M. Karlsson-Kananenové
(Kaunis sikopaimen)

Nakladatelství politické literatury, Praha, 1963
preklad J. Bubla
obálka a ilustrácia M. Slejška
1. vydanie, 16.400 výtlačkov
25-047-63

beletria, román, literatúra fínska
190 s., čeština

tvrdá väzba
stav: dobrý, bez prebalu

0,50 €

*kocan3*belx-fin*

Vtipné ,,paměti hospodářské radové Minny Karlsson-Kananenové" v podání finského spisovatele Marttiho Larniho, přináší humorný pohled na některé jevy finské společnosti. Hrdinkou románu je krásná a podnikavá Minna, rodilá Američanka, která se netají úmyslem co nejvíce zbohatnout a jde za tímto cílem bez všech skrupulí. Neváhá při svých obchodech využít lidské důvěřivosti, hlouposti a zalíbení v cizích vzorech. Při svém počínání si přesto zachovává zdravý rozum, a může se proto smát všem hlupákům okolo. Předností románu je jeho lehký styl a lakonické komentáře humorných situací.

 

TENHUNENOVÁ, EEVA - ČIERNE ROZLÚČKY

TENHUNENOVÁ, EEVA
KIRSTILÄ, PENTTI
JOENSUU, MATTI YRJÄNÄ

ČIERNE ROZLÚČKY

Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1990
preklad Pavol Tvarožek, Andrej Rády
edícia Zelená knižnica
prebal Svetozár Mydlo
1. vydanie, 48.000 výtlačkov
ISBN 80-220-0236-4

beletria, román, detektívky, literatúra fínska
488 s., slovenčina

tvrdá väzba
stav: veľmi dobrý

0,90 €

*juran*belx-fin-dete*

Eeva Tenhunenová, Pentti Kirstilä a M. Y. Joensuu (odmenený roku 1982 Štátnou cenou za literatúru) patria k najrenomovanejším autorom detektívnej literatúry vo Fínsku. Romány Čierne ryby, Rozlúčka so skleným koníkom a Harjunpää a zákony lásky reprezentujú tri rozličné prúdy populárneho literárneho žánru a okrem napínavého čítania poskytnú nášmu čitateľovi i pestrý obraz o živote v tejto severskej krajine. Dejiskom románu E. Tenhunenovej Čierne ryby, ktorý vyšiel už v šiestich vydaniach, je romantické prostredie Olavovho hradu, v lete hojne navštevovaného turistami. Vraždy dvoch sprievodkýň-študentiek v tajomnej starobylej atmosfére sú vyvrcholením komplikovaných citových vzťahov, ktoré prežívali v Helsinkách ešte pred prázdninami. Policajní inšpektori vyšetrujúci vraždy v nasledujúcich dvoch príbehoch prichádzajú do styku s drsnejším veľkomestským prostredím. Najmä postava komisára Harjunpääho v policajných románoch M. Y. Joensuuho si získala vo Fínsku veľkú obľubu. Je to človek z mäsa a krvi, ktorého trápia podobné starosti ako väčšinu Fínov, má rád svoju prácu, no sú i chvíle, keď priznáva, že pri vyriešení zločinu dôležitú úlohu zohráva aj náhoda.

 

WALTARI, MIKA - KOMISÁR PALMU

WALTARI, MIKA

KOMISÁR PALMU
(Komissar Palmu)

Smena, Bratislava, 1979
edícia Máj (353)
preklad Ivana Garinová
ilustrácie Karol Ondreička
doslov Jan Petr Velkoborský
prebal Clara Istlerová
1. vydanie, 10.000 výtlačkov
73-088-79

beletria, román, detektívky, literatúra fínska
232 s., slovenčina

tvrdá väzba s prebalom

0,50 € stav: dobrý *kocan*belx-fin*
PREDANÉ stav: dobrý, prebal ošúchaný *juran*belx*

Komisár Palmu je akýmsi odbočením Miku Waltariho, ktorým sa svetoznámy fínsky autor ocitol na území, ktoré — ako je známe — si vždy mimoriadne cenil. Príbeh rozpráva šéf oddelenia pre vyšetrovanie vrážd, ktorý je očividne lepší rozprávač než kriminalista. V istom helsinskom parku nájdu mŕtveho muža, ktorého spočiatku polícia pokladá za tuláka. Zároveň neďaleko banda chuligánov narazí ukradnutým mercedesom do stromu. Polícia nachádza isté súvislosti medzi týmito dvoma zločinmi, ale nedostáva sa ďalej. Keď sa do prípadu zamieša aj tlač, vynorí sa v príbehu istý muž, bez ktorého by šéf nemohol byť šéfom. Starý komisár Palmu je v každým prípade pravým opakom supermana a s veľkými detektívmi má spoločné iba to, že pôsobí podozrivo a že fajčí fajku. Palmu čoskoro nájde ten pravý nástroj pre vyšetrovanie — ďalekohľad, ktorým starec za peniaze ukazoval hviezdy na nebi a iné veci. A skutočnosť, že raz videl cezeň padať ženu z obloka, viedla k ďalším dvom vraždám a Palmu, ktorý, hoci pôsobí takým pohodlným a pomalým dojmom, reaguje bleskovo, konštatuje pri vyšetrovaní páchateľa ďalšiu vraždu. Páchateľom je veľké zviera, na ktorého nikto nechce vystaviť zatykač.

Waltariho Komisár Palmu je kriminálny román pre skúseného čitateľa. Je predovšetkým verný svojmu autorovi.

 

WALTARI, MIKA - ZÁHADA RYGSECKŮ

WALTARI, MIKA

ZÁHADA RYGSECKŮ
(Mysteriet Rygseck)

Plzákovo nakladatelství, Praha, 1946
edícia Přátelé hodnotné detektivky (15)
preklad M. Lesná-Krausová
obálka Toyen
1. vydanie, 2.000 výtlačkov

beletria, román, detektívky, literatúra fínska 
180 s., čeština

tvrdá väzba
stav: bez prebalu, dosky oddelené od knihy

0,50 €

*juran*belx*

ROINE, RAUL - ČERTOV MLYNČEK

ROINE, RAUL

ČERTOV MLYNČEK
Fínske ľudové rozprávky
(Suomen kansan suuri satukirja)

Mladé letá, Bratislava, 1988
edícia Z rozprávky do rozprávky
preklad Pavol Tvarožek
ilustrácie Viera Gergeľová
1. vydanie, 23.000 výtlačkov
066-079-88

beletria, rozprávky, knihy pre deti, literatúra fínska
176 s., slovenčina

tvrdá väzba s prebalom, veľký formát
stav: dobrý

PREDANÉ

*juran*dets*

Suomen kansan suuri satukirja — Veľká rozprávková kniha fínskeho ľudu — tak nazval fínsky spisovateľ Raul Roine zbierku svojich rozprávok. A naozaj prehľadal množstvo archívov, aby z viac ako päťdesiat tisíc variantov zostavil reprezentatívnu knižku, vybral najlepšie z najlepšieho. Fínsko je krajinou tisícich jazier a rozľahlých lesov. Dodnes je život fínskeho ľudu tesne spätý s krásnou prírodou, a preto nečudo, že v jeho rozprávkach vystupujú vodníci a vodní duchovia, napríklad v rozprávke O troch chytrých bratoch, či lesní duchovia ako v rozprávke O kráľovom paholkovi.

Typickým fínskym rozprávkovým hrdinom je Antti Rázsocha, ktorý sa musí vybrať na najsevernejší sever — do krajiny Pohjoly k vládkyni Louhi, aby sa dozvedel, ako človek získa šťastie. V rozprávkach neraz nachádzame aj svedectvo o histórii fínskeho národa i o tom, aké stopy v rozprávke zanechala. Preto sa aj vo fínskych rozprávkach stretáme s cármi — je to doklad toho, že Fínsko v určitom období patrilo k cárskemu Rusku.

Pre fínske ľudové rozprávky je charakteristické aj priateľstvo medzi človekom a zvieratami. Pramení z vrelého vzťahu Fínov k prírode, ako aj zo skutočnosti, že pri potulkách rozľahlou fínskou krajinou bolo človeku často spoločníkom iba zviera — či to bol vlk pomocník, voš alebo žaba.

Niekedy sa nám môže zdať, že tá alebo oná rozprávka sa podobá na niektorú z našich. Je to tak, veď rozprávky s rovnakými dejmi putovali po celé stáročia z úst do úst — šírili sa medzi krajinami a mnohými národmi. Ale v každej z nich, napriek podobnosti, nájdeme čosi, čo je vkladom iba fínskeho ľudu. Fíni, tak ako aj všetky ostatné národy, si tieto rozprávky jednoducho obohatili o to, čo im v nich chýbalo, o vlastných hrdinov, o fínsku krajinu i o spôsob života fínskeho ľudu, a takéto sa teraz dostali do rúk nášho čitateľa.

 

BARGUM, JOHAN - SÚKROMNÝ DETEKTÍV

BARGUM, JOHAN

SÚKROMNÝ DETEKTÍV
(Den privata detektiven)

Smena, Bratislava, 1983
edícia Labyrint (102)
preklad Teodora Handzová
prebal Ľubomír Longauer
1. vydanie, 35.700 výtlačkov
73-084-83

beletria, román, detektívky,
134 s., slovenčina
hmotnosť: 219 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý

0,50 € *barpe*belx-fin-dete*
0,90 € *zukol3* DAROVANÉ EGJAK

Johan Bargum (nar. r. 1943) patrí k popredným predstaviteľom strednej generácie fínskych spisovateľov, píšúcich po švédsky.

Bargum sa nešpecializuje len na detektívny žáner. Vo svojom debute — zbierke poviedok Čierno-biele (1965), ako aj v nasledujúcich románoch z tohto obdobia Piaty advent (1967), Fínska ruleta (1971) sa kriticky vyrovnáva s prostredím po švédsky hovoriacich „horných desaťtisíc“, z ktorého sám pochádza. Neskôr si úspech získali i jeho divadelné, televízne a rozhlasové hry. Podľa jeho románu Tmavá komora bol vo Švédsku roku 1979 nakrútený film Kristofferov dom.

Kniha Súkromný detektív, ktorá vychádza u nás po prvý raz, dostala roku 1981 vydavateľskú cenu. Nemožno ju zaradiť medzi klasické detektívne príbehy, i keď protagonistom je tu bývalý policajt, teraz súkromný detektív, ktorý za príslušný poplatok vykonáva „stopovateľské“ a „dozorné“ služby. Zároveň je však otcom dospievajúcej dcéry, a práve o nej nič nevie, ju nevie ustrážiť a ich mlčanlivé nedorozumenia a neschopnosť komunikácie prerastajú až do tragického vyvrcholenia. .. Na jednej strane otec — súkromný detektív, na druhej strane dcéra Eva a jej priateľ Lenny, ktorí sa pod vplyvom neblahých rodinných a sociálnych pomerov dostávajú na šikmú plochu.

Autor navodzuje napínavú atmosféru i štýlom rozprávania — filmovou technikou prestrihu, kombináciou živých dialógov so snami a predstavami. Na reálnom pozadí fínskeho veľkomesta a jeho sociálnych protikladov podáva presvedčivý obraz života svojich hrdinov.

Koľko ráz sa Lenny na ňu spytoval, koľko ráz ju Lenny prosil, aby mu ju ukázala, až napokon stratila nervy, vari si nemyslí, že ho klame? Ale ak by to bola pravda, že dakto vybral tých päť stovák, musel si potom myslieť...

Priložila si hlavu k betónovej stene. Na čele pocítila jej chlad a tvrdosť. Zopár ráz buchla hlavou do steny (zrejme by sa nedalo vziať si život tak, že by vrážala hlavou dostatočne silno a dostatočne dlho do betónovej steny).

Na čele mal sinku, peru mal rozbitú a celé telo ho bolelo od povrazu. Nebolo ľahké dostať ho dolu, uzly boli zviazané prisilno a vetva, na ktorej visel, bola priveľmi hrubá, aby ju vládala zlomiť. Povraz bol však starý a prehnitý, a keďže nevisel tak vysoko, že by naň nedosiahla tesne nad jeho hlavou (Lenny bol skoro taký nízky ako jej otec), urobila jediné, čo jej prišlo na um: chytila sa povrazu obidvoma rukami a zavesila sa naň celou váhou.

Vlastne aj toto bolo trochu smiešne.

Povraz naostatok povolil a, prirodzene, zosypali sa obidvaja, jeden na druhého, prvý raz zacítila na sebe váhu jeho drobného kostnatého tela.

Chudák, ako mu krvácala tá pera. Celkom jej zašpinil kabát, hoci na tom nezáležalo, kabát bol starý, obnosený a tmavý, takže to ani nebolo vidieť.

Otec mal nočnú službu, mohla teda Lennyho vziať so sebou domov. Napustila mu vodu do vane. Vyčistila mu ranu. Zatiaľ čo ležal vo vani, vyprala mu oblečenie. Musel si požičať otcov kúpací plášť a košeľu.

Vystrihali mu celé chumáče vlasov. Pokúsila sa vyrovnať mu to, ako to len šlo, mala s tým isté skúsenosti, lebo otec každý druhý týždeň chcel, aby mu vystrihala krk, smiešne, keď nemal takmer vôbec nijaké vlasy. Lennyho vlasy však boli dlhé a vlnisté a ťažko sa s nimi dalo poradiť. Napokon si vzala hrniec, položila mu ho na hlavu a ostrihala ho okolo okrajov.

A rozprával o Amerike. Už si začal odkladať peniaze. Nosil ich v podšívke saka, to však nebolo najlepšie miesto. Tali sa ho teda spýtala, či by sa mu o ne nemohla postarať. Zamkla by ich do zásuvky svojho písacieho stola a držala by mu ich tam v úschove. Neodpovedal však, namiesto toho začal hovoriť o svojom otcovi. Jeho otec žije v Amerike. Jeho otec mu pomôže, tým si je istý. Má v úmysle napísať otcovi. Problém je iba v tom, že mu nemôže udať spiatočnú adresu, lebo každú chvíľu býva niekde inde. Okrem toho nevie, či otec už nezabudol materčinu. A Lenny mu nevie napísať po anglicky, ešte nie.

Sedel tam v ockovom župane, s hrncom na hlave a vyzeral ustarostene. Chcela mu pomôcť. Vedela, že mu musí pomôcť. Zrazu bola šťastná, prvý raz po viacerých rokoch. Akoby sa bola čohosi zbavila. Zrazu tu bolo dačo, čo bolo treba urobiť, čím sa mohla zaoberať.

Zmocnila sa jej horlivosť. Ponáhľala sa po papier a pero a po starý anglický slovník, ktorý zavše používal otec, keď čítal o tých svojich večných vojnách. Sadli si spolu, listovali v slovníku, obidvoch sa zmocnila horlivosť. Father, napísala, we vill to Amerika, ani si to nevšimla, kým sa jej Lenny nespýtal:

— Prečo si napísala my?

— Pomýlila som sa, — odvetila a vytiahla nový papier.

— Nechaj to tak, — prikázal jej Lenny.

Znovu vyliezla na pričňu. Obzrela sa okolo. Akoby sa cela bola zmenšila, keď sa premiestnila hore, celkom tak si predstavovala, že to vyzerá, keď pozriete dolu z lietadla, ktoré vzlieta.

WALTARI, MIKA - EGYPŤAN SINUHE II.

WALTARI, MIKA

EGYPŤAN SINUHE II.
Pätnásť kníh zo života lekára Sinuheho asi od roku 1390 do roku 1335 pred naším letopočtom
(Sinuhe der Ägypter)

Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1986
preklad Gabriela Vigašová
edícia Retro (47)
obálka Ján Krížik
2. vydanie, 60.000 výtlačkov

beletria, román, história, Egypt,
312 s., slovenčina
hmotnosť: 264 g

mäkká väzba
stav: veľmi dobrý

1,00 €  DAROVANÉ EGJAK

*zukol4*

„Waltariho historický román je jedinečné a nekonvenčné literárne dielo. Opreté o dejiny starého Egypta, Sýrie, Babylonu, Kréty zahrňuje v sebe typický románový príbeh s konkrétnymi postavami a konfliktmi (skoncentrovanými okolo Sinuheho — kráľovského lekára a podvrhnutého potomka egyptských faraónov), no koncipované panoramaticky, v širokých rozmeroch, je zároveň monumentálnou freskou o živote ľudí a spoločnosti antických orientálnych civilizácií. V každom prípade, čo autor napísal, znamená viac ako pútavý román alebo skutočnosť, že zasvätene uviedol čitateľa do konkrétneho historického obdobia. Sústredený najmä na Egypt obdobia faraónov XVIII. dynastie, na politické stretnutia stúpencov starých egyptských bohov (Amóna a Atona), na život v kráľovskom dome, vojnové výpravy do susedných krajín ap., postihol charakteristické dobové mravy, zvyklosti, predsudky, antické orientálne ponímanie človeka, život súkromný i verejný. Literárna stránka prítomného románu je o to pôsobivejšia, že autor využívajúc svoju rozsiahlu erudíciu, exponuje svojich hrdinov, či ide o radových slobodných občanov, otrokov alebo o príslušníkov aristokracie, z pozícií praktického života a zároveň zoči-voči ich ľudskej existencii. Obe tieto hľadiská uplatnil Waltari nielen realisticky, ale tiež moderne, tak, že jeho román, hoci je evidentne zasadený do prostredia antických čias, prihovára sa čitateľovi dôverne, bezprostredne, no bez tzv. aktualizácií." (Z posudku Valéra Peťku)

LINNANKOSKI, JOHANNES - PIESEŇ O ČERVENOM KVETE

LINNANKOSKI, JOHANNES

PIESEŇ O ČERVENOM KVETE

Živena, Turč. sv. Martin, 1945
edícia Knihy Živeny (25)
preklad Karol Dubnický
obálka Vojtech Stašík

beletria, román,literatúra fínska,
320 s., slovenčina
hmotnosť: 374 g

tvrdá väzba
stav: dobrý, bez prebalu

2,00 €

*marno*b-fin*

*home* in *H-2-3*

Romantický milostný príbeh mladého drevorubača, zvodcu mladých žien, zasadený do scenérie fínskej prírody. Rozprávka sa tu strieda so skutočnosťou, báje dávnoveku vyplňujú nemilosrdnú skutočnosť.

3. Matkin pohľad.

Temnota jarnej noci ľahla si na izbu a priedomie. Všade bolo ticho.

„Je zas tam?“ opýtaly sa nádob taniere na polici. Boly v najnižšej priehradke a okrem toho maly zlé oči.

„Je,“ odpovedaly lyžice z vyšších priehrad na polici.

Pozorovaly sivý mužský klobúk na vyčnievajúcej zásuvke na skrini.

„To je už druhá noc,“ pokračovaly taniere.

„Veru!“

„V noci príde a v noci odíde — a predtým sme nič takého nevidely,“ divily sa zas taniere.

„A dievča v takom veku!“ hundrala kaňvička na smotanu, ktorá stála za kávovými taniermi, takže nemohla nič vidieť, ale predsa dobre vedela, o čom je reč.

„A mládenec tiež!“ pripojila významne cukornica.

Taniere opovržlivo mrdly plecami; kaňvička na smotanu a cukornica cítily ľahtikárstvo ich reči.

Potom bolo chvíľu ticho.

„Čo si vlastne hovoria?“ opýtaly sa po chvíľke zas taniere.

„Nič sem nepočuť, šepkajú si,“ odpovedaly lyžice.

Potom každý predmet zamlkol, pohrúžený do vlastných dúm.

— Ach, ako som ťa čakala, — šepkalo dievča a teplými ramenami objalo plecia šuhajove. — Bála som sa, že neprídeš, že ťa niečo zašlo.

— Čo by sa mohlo stať, aby mi zabránilo prísť k tebe? Ale nemohol som prísť skôr, neviem, prečo bola matka dnes večer tak dlho hore.

— Len aby... — začalo dievča, ale náruživý bozk mu zavrel ústa.

— Keby si vedela, — pokračoval šuhaj po chvíli, — ako som za tebou túžil a celý deň čakal na túto chvíľu! Ako som videl tvoje gazelie oči, nemôžem myslieť na nič iného.

— Olavi, naozaj? — Dievča sa k nemu pritúlilo ešte tuhšie.

— A vieš, na čo som dnes myslel, keď som oral na poli? Myslel som, keby si bola kvietkom, že by som si ťa pripäl na prsia, aby som mohol na teba ustavične hľadieť. Alebo, keby si bola jabĺčko, nosil by som ťa vo vrecku, vybral by som si ťa vždy tajne, rozprával by som sa s tebou, ihral by som sa s tebou a nikto by o tom nevedel.

— Ako krásne hovoríš, Olavi.

WALTARI, MIKA - EGYPŤAN SINUHE I.

WALTARI, MIKA

EGYPŤAN SINUHE I.
Pätnásť kníh zo života lekára Sinuheho asi od roku 1390 do roku 1335 pred naším letopočtom
(Sinuhe der Ägypter)

Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1986
preklad Gabriela Vigašová
edícia Retro (47)
obálka Ján Krížik
2. vydanie, 60.000 výtlačkov

beletria, román, história, Egypt,
320 s., slovenčina
hmotnosť: 285 g

mäkká väzba

1.) stav: zachovalý - 0,90 € *mipet*
2.) stav: dobrý, neautorské venovanie - 1,00 € *zukol4*  DAROVANÉ EGJAK

Pätnásť kníh Egypťana Sinuheho uvádza čitateľa do čias starého Egypta v rokoch 1390 až 1335 pred naším letopočtom. Múdry a vzdelaný lekár v štvrti chudobných prijal malého najdúcha, dal mu meno Sinuhe, zasvätil ho do tajomstiev liečenia a okrem všetkej starostlivosti ho zahrnul aj láskou. No Sinuhe, ktorého už aj meno predurčuje k osamelosti, postupne odvrhuje všetkých, čo ho milujú, až sa dostane na dvor faraóna Echnatona a stane sa jeho dôverníkom. Po faraónovej smrti však Sinuhe upadne do nemilosti a jeho bývalý priateľ, egyptský vojvodca a uchádzač o faraónsky stolec, ho pošle do vyhnanstva. Tu starnúci Sinuhe píše svoje pamäti, aby sám pred sebou ospravedlnil činy, ktorých sa dopustil často proti vlastnej vôli a vlastnému presvedčeniu, len zo slabosti a neschopnosti vzoprieť sa brutalite vládychtivých mocnárov. Množstvo exotických zážitkov, plnokrvných postáv historických udalostí udržiava čitateľa v ustavičnom napätí.

Dielo Miku Waltariho preslávilo tohto fínskeho spisovateľa, narodeného r. 1908, po celom svete. Známy je divadelnými hrami a v posledných rokoch aj detektívkami, ale najznámejšie jednako zostávajú jeho historické romány: Egypťan Sinuhe, Riman Minutus a Nesmrteľný Turms.