.jpg)
Odeon, Praha, 1980
preklad Josef Holeček
ilustrácie Václav Fiala
doslov Petr Velkoborský
obálka Milan Hegar
3. vydanie, 10.000 výtlačkov
01-003-80
knihy v češtine, literatúra fínska, eposy, poézia,
837 s., čeština
tvrdá väzba, veľký formát
stav:dobrý
PREDANÉ
*poé*
Lönnrot podnikl během svého života několik cest, převážně do oblasti
Karélie, při kterých sbíral ústní poezii. První z nich uskutečnil již v
roce 1828 a jeho dílo vyvrcholilo roku 1833 vydáním takzvané
„Pra-Kalevaly“, několika děl, které se posléze staly základem samotné
Kalevaly. Jedná se o básně Lemminkäinen, Väinämöinen a svatební písně.
Roku 1835 vyšla tzv. Stará Kalevala, která obsahovala jen 32 run a 12078
veršů a přepracované vydání nazvané Nová Kalevala vyšlo roku 1849.
Kalevala začíná finským mýtem o stvoření světa a končí příchodem Krista.
V rozsáhlém díle vystupuje mnoho postav, přičemž nejvýznamnějšími jsou
hrdinové napůl božských schopností, zejména Väinämöinen, kovář
Ilmarinen, Kullervo a Lemminkäinen.
Zdroj: wikipedia
Romantický milostný príbeh mladého drevorubača, zvodcu mladých žien, zasadený do scenérie fínskej prírody. Rozprávka sa tu strieda so skutočnosťou, báje dávnoveku vyplňujú nemilosrdnú skutočnosť.
Francouzská literatura má komisaře Maigreta, v Anglii znají literárních detektivů nejméně tucet a malému Finsku vymyslel velkého detektiva Palmua Mika Waltari, známý českému čtenáři spíš jako autor rozsáhlých historických fresek Sinuhe, Egypťan a Tajemství království. Komisař Palmu je z rodu H, Poirota. Mluví sice finsky lépe než Poirot láme svou angličtinu, ale zato má plno zvláštnůstek, nečekaných nápadů a neblahých návyků (včetně té odporně páchnoucí lulky), pro něž si ho čtenář od první stránky zamiluje.
Eeva Tenhunenová, Pentti Kirstilä a M. Y. Joensuu (odmenený roku 1982 Štátnou cenou za literatúru) patria k najrenomovanejším autorom detektívnej literatúry vo Fínsku. Romány Čierne ryby, Rozlúčka so skleným koníkom a Harjunpää a zákony lásky reprezentujú tri rozličné prúdy populárneho literárneho žánru a okrem napínavého čítania poskytnú nášmu čitateľovi i pestrý obraz o živote v tejto severskej krajine. Dejiskom románu E. Tenhunenovej Čierne ryby, ktorý vyšiel už v šiestich vydaniach, je romantické prostredie Olavovho hradu, v lete hojne navštevovaného turistami. Vraždy dvoch sprievodkýň-študentiek v tajomnej starobylej atmosfére sú vyvrcholením komplikovaných citových vzťahov, ktoré prežívali v Helsinkách ešte pred prázdninami. Policajní inšpektori vyšetrujúci vraždy v nasledujúcich dvoch príbehoch prichádzajú do styku s drsnejším veľkomestským prostredím. Najmä postava komisára Harjunpääho v policajných románoch M. Y. Joensuuho si získala vo Fínsku veľkú obľubu. Je to človek z mäsa a krvi, ktorého trápia podobné starosti ako väčšinu Fínov, má rád svoju prácu, no sú i chvíle, keď priznáva, že pri vyriešení zločinu dôležitú úlohu zohráva aj náhoda.
Komisár Palmu je akýmsi odbočením Miku Waltariho, ktorým sa svetoznámy fínsky autor ocitol na území, ktoré — ako je známe — si vždy mimoriadne cenil. Príbeh rozpráva šéf oddelenia pre vyšetrovanie vrážd, ktorý je očividne lepší rozprávač než kriminalista. V istom helsinskom parku nájdu mŕtveho muža, ktorého spočiatku polícia pokladá za tuláka. Zároveň neďaleko banda chuligánov narazí ukradnutým mercedesom do stromu. Polícia nachádza isté súvislosti medzi týmito dvoma zločinmi, ale nedostáva sa ďalej. Keď sa do prípadu zamieša aj tlač, vynorí sa v príbehu istý muž, bez ktorého by šéf nemohol byť šéfom. Starý komisár Palmu je v každým prípade pravým opakom supermana a s veľkými detektívmi má spoločné iba to, že pôsobí podozrivo a že fajčí fajku. Palmu čoskoro nájde ten pravý nástroj pre vyšetrovanie — ďalekohľad, ktorým starec za peniaze ukazoval hviezdy na nebi a iné veci. A skutočnosť, že raz videl cezeň padať ženu z obloka, viedla k ďalším dvom vraždám a Palmu, ktorý, hoci pôsobí takým pohodlným a pomalým dojmom, reaguje bleskovo, konštatuje pri vyšetrovaní páchateľa ďalšiu vraždu. Páchateľom je veľké zviera, na ktorého nikto nechce vystaviť zatykač.
Waltariho Komisár Palmu je kriminálny román pre skúseného čitateľa. Je predovšetkým verný svojmu autorovi.
Suomen kansan suuri satukirja — Veľká rozprávková kniha fínskeho ľudu — tak nazval fínsky spisovateľ Raul Roine zbierku svojich rozprávok. A naozaj prehľadal množstvo archívov, aby z viac ako päťdesiat tisíc variantov zostavil reprezentatívnu knižku, vybral najlepšie z najlepšieho. Fínsko je krajinou tisícich jazier a rozľahlých lesov. Dodnes je život fínskeho ľudu tesne spätý s krásnou prírodou, a preto nečudo, že v jeho rozprávkach vystupujú vodníci a vodní duchovia, napríklad v rozprávke O troch chytrých bratoch, či lesní duchovia ako v rozprávke O kráľovom paholkovi.
Typickým fínskym rozprávkovým hrdinom je Antti Rázsocha, ktorý sa musí vybrať na najsevernejší sever — do krajiny Pohjoly k vládkyni Louhi, aby sa dozvedel, ako človek získa šťastie. V rozprávkach neraz nachádzame aj svedectvo o histórii fínskeho národa i o tom, aké stopy v rozprávke zanechala. Preto sa aj vo fínskych rozprávkach stretáme s cármi — je to doklad toho, že Fínsko v určitom období patrilo k cárskemu Rusku.
Pre fínske ľudové rozprávky je charakteristické aj priateľstvo medzi človekom a zvieratami. Pramení z vrelého vzťahu Fínov k prírode, ako aj zo skutočnosti, že pri potulkách rozľahlou fínskou krajinou bolo človeku často spoločníkom iba zviera — či to bol vlk pomocník, voš alebo žaba.
Niekedy sa nám môže zdať, že tá alebo oná rozprávka sa podobá na niektorú z našich. Je to tak, veď rozprávky s rovnakými dejmi putovali po celé stáročia z úst do úst — šírili sa medzi krajinami a mnohými národmi. Ale v každej z nich, napriek podobnosti, nájdeme čosi, čo je vkladom iba fínskeho ľudu. Fíni, tak ako aj všetky ostatné národy, si tieto rozprávky jednoducho obohatili o to, čo im v nich chýbalo, o vlastných hrdinov, o fínsku krajinu i o spôsob života fínskeho ľudu, a takéto sa teraz dostali do rúk nášho čitateľa.
BARGUM, JOHAN
WALTARI, MIKA
WALTARI, MIKA
LINNANKOSKI, JOHANNES
