HALEČKA, TIBOR - PODSTATA ATEIZMU

HALEČKA, TIBOR

PODSTATA ATEIZMU
(Otázky teórie ateizmu ako spoločensko-historického javu)

Pravda, Bratislava, 1984
1. vydanie, 3.000 výtlačkov

filozofia, ateizmus, náboženstvo
256 s., slovenčina
hmotnosť: 339 g

tvrdá väzba, papierový prebal
stav: výborný, nepoužívaná

0,90 € PREDANÉ

*108*  in **S7S**

Čitateľovi predkladáme novú knihu slovenského filozofa a publicistu prof. PhDr. Tibora Halečku, DrSc. S tvorbou autora, zameranou predovšetkým na široký okruh otázok vedeckého ateizmu, historického materializmu a teórie svetonázorovej výchovy, ako aj na kritiku buržoáznej filozofie, sa naši čitatelia zoznamujú už tridsať rokov v rôznych časopisoch (v minulosti Predvoj, dodnes Pravda, Nové slovo, odborné časopisy Filozofia a Ateizmus), zborníkoch a pod. Známe sú jeho knižné publikácie Ľudáctvo a náboženstvo (1957), Pôvod kresťanského náboženstva (1959 a 1960), Povery na Slovensku a ich pôvod (1962), Ateizmus, teológia a revizionizmus (1977, v maďarčine — 1979 a v ukrajinčine — Kyjev 1980) a Základné otázky vedeckoateistickej výchovy (1980).

V nadväznosti na staršie štúdie, otvorené teoretické otázky, s ktorými sa autor stretol pri kritike teologizujúceho revizionizmu, a ako odpoveď na súčasné snahy klerikalizmu falzifikovať podstatu ateizmu a devalvovať jeho hodnotu sa už niekoľko rokov zameriava predovšetkým na rozpracovanie pozitívnej teórie ateizmu ako spoločensko-historického javu. Tejto problematike postupne venoval rad štúdií. Rozvinutím tohto tvorivého úsilia je aj kniha, ktorá sa dostáva čitateľovi do rúk pod názvom Podstata ateizmu.

Zatiaľ čo vo vedeckoateistickej literatúre je dostatok publikácií, ktoré odpovedajú na rôzne stránky otázky „čo je náboženstvo", marxisticko-leninských prác o podstate ateizmu je veľmi málo a u nás okrem štúdií autora ich takmer vôbec niet. Tento nedostatok sa prof. Halečka usiluje napraviť svojou monografiou, ktorá má osobitne lektorom, propagandistom, učiteľom vedeckého ateizmu i filozofie poskytnúť viac argumentov, ale aj orientáciu v otázkach, na ktoré jestvujú často len parciálne odpovede.

Autor dokladá, že tradičné chápanie ateizmu, ktoré redukuje jeho podstatu na negáciu náboženstva, je nedostatočné a v súlade s pokrokovým historickým dedičstvom, klasikmi marxizmu-leninizmu i spoločenskými faktami formuluje pozitívnu definíciu ateizmu, vymedzuje jeho pozitívny hodnotový obsah a humanistickú spoločenskú funkciu. V týchto súvislostiach odlišuje ateizmus od iných foriem kritiky náboženstva. Súčasne sa autor venuje vymedzeniu marxisticko-leninského ateizmu, otázke predmetu, systému a funkcie vedeckého ateizmu ako filozofickej vedy. V rámci vysvetlenia týchto základných otázok nájde čitateľ v práci argumenty pre kritiku súčasných buržoáznych, klerikálnych a revizionistických falzifikácií ateizmu a vysvetlenie významu celej problematiky pre obsahové zameranie vedeckoateistickej výchovy.