"BRČKO" DOČKAL, ZDENOÚDOLIA NESTÍCHLI
Dejiny trampingu na Slovensku
Tramp club, Bratislava, 1991
obálka Lexo
príroda, šport, tramping
280 s., čb obr, slovenčina
hmotnosť: 328 g
mäkká väzba
stav: veľmi dobrý, v spodnej časti orezu fľak, na predsádke krátke venovanie
9,90 € PREDANÉ
*BIB08*
Myšlienka spísať históriu trampských osád na Slovensku v niektorých z nás skrsla prvý raz vari vtedy, keď sme si prečítali Dějiny trampingu Boba Hurikána a zistili sme, že o slovenských začiatkoch je tam jednak málo a jednak nie celkom pravda. Ale ktože by sa dával do písania knihy, keď niet nádeje na jej skoré vydanie? A ako bolo možné v rokoch vojny i potom po nej na vydanie takej knihy čo len myslieť?
No myšlienka sa neodbytne vracala, keď najstarší začali pomaly opúšťať naše rady a bolo zrejmé, že čoskoro nebude mať kto na začiatky si pospomínať. Lenže nádej na vydanie knihy bola po upevnení komunistickej moci ešte vzdialenejšia.
Až prišiel rok 1968. Vtedy sa zazdalo: Hádam by to išlo. Teraz alebo nikdy. Nuž v existujúcich trampských rubrikách novín vyšli výzvy: prispejte spomienkami, ktoré by umožnili napísať knihu o slovenskej trampskej histórii! A mnohí sa ozvali, napísali, pospomínali mená a adresy ďalších, čo by mali čosi vedieť, rozvinula sa rozsiahla korešpondencia a zhromaždilo sa veľa materiálu, z celej republiky a veru i spoza oceánov.
Lenže zase prišli roky, v ktorých bolo jasné, že kniha tak hneď nevyjde. Nazbieraný materiál bolo škoda nechať tak, čosi sa s ním robilo, ale takým tempom....
...že keď prišiel 17. november 1989 bolo jasné, že hoci by kniha konečne mohla uzrieť svetlo sveta, má ešte ďaleko do dokončenia.
Ale podnet na jej dopísanie tu bol. Začala sa neúnavná práca, hádam až prirýchla, čo sa zrejme prejaví aj na kvalite knihy. Ale vydať sme ju chceli, čím skôr.
Nuž tu Vám ju predkladáme, v nádeji že ju prijmete s rovnakým zaujatím, s akým sme ju pripravovali.
Zmenili nie len vlajku, domovenky, ale zaviedli aj nové „zákony“. Uplatňovali „prijímacie skúšky“ pre nových členov a povinnosť po prijatí zasadiť strom. Pravidlá boli prísne - platilo ich viac ako dve spomínané - no osada sa aj tak rýchlo rozrástla. Členmi sa stali Bubák, Jazvec, Bobrík, Čarli, Vlado, Paľko Korheľ a Truhlík.
Aj TO Zlatý had žila ďalej. Roku 1975 si postavili chajdu pri tuneli v Rolovej, teda neďaleko horného konca Ružínskej priehrady. V tom čase priviedol osadník Hombre do partie nových kamarátov - Tonyho, Zuzanku, Tapa a Myšičku.
Medzi tým sa s trampami zblížili aj bývalí skauti. Hoci, pravdu povediac, keď začali po rozpustení skautingu voľne táboriť a chodiť do prírody, nemali veľa dôvery k tým „podivne oblečeným partiám“, ktoré v lesoch stretávali. Aj tak sa z družiny Opíc stal klub Ohio, čo zodpovedalo skôr trampskej móde.
A jeho členovia Johyn Cooper, Pupe, Slim, Havran, Tik a Dobrodruh sa s trampami natoľko zblížili (okrem osady Zlatý had poznali ešte Piftu a Lovcov vlkov), že z klubu sa stala TO s novým menom Sosna. Osada mala spočiatku len troch členov -Tika, Havrana a Dobrodruha, nechýbala im však chuť do života - a trampovania. Zúčastnili sa na viacerých potlachoch iných osád a ll. septembra 1975 usporiadali aj vlastný na bývalom skautskom táborisku pri prameni sv. Ladislava. Potom nasledovala šnúra desiatich výročných ohňov, usporadovaných každý rok, čo nebolo v Košiciach zvyčajné. Zúčastňovalo sa na nich pravidelne až 150 trampov. Špecialitou osady Sosna bola tzv. Opičia dráha - na ktorej sa ešte nik nezabil, ako s hrdosťou zdôrazňujú. Zdatnosť osadníkov potvrdzuje aj absolvovanie tvrdých „zálesáckych skúšok“.
Roku 1976 sa TO Sosna spojila s klubom ABC Taguán a pod názvom TO Sosna & Taguán dosiahla vrchol svojej činnosti. Okrem účasti na trampských akciách podnikala najmä dlhé letné vandre, presahujúce často aj dva týždne. Začalo sa to Šumavou, kde osadníci prvý raz pocítili brutalitu Bezpečnosti, pokračovalo rumunskými horami Fagaraš, kde objavili dôležitý prírodný zákon, že česť a statočnosť klesá s nadmorskou výškou, a vrcholilo medzinárodnými expedíciami do Poľska a východného Nemecka, Juhoslávie a Grécka atď. O ďalšom už len stručne: postavenie krásneho totému, účasť na Portách v Olomouci stretnutie s veľkým trampom-maliarom Zdeňkom Burianom. V tom čase vznikli v Košiciach osady Montana, Kalmar a Buffalo. Roku 1978 sa spojili do STO Mokabu.
O osade Montana treba ešte hádam dodať, že má flek v krásnom prostredí nad Poráčskymi kaňonmi, ale podnikli aj veľa vandrov do iných miest. Že v tábore majú indiánske teepee vlastnej výroby. Že ich hlavnou zásadou je ochrana prírody, ale prísne dodržiavajú aj iné pravidlá trampského života, najmä čisté kamarátstvo. Že usporiadali viac potlachov, z ktorých najväčší, tretí v poradí, navštívilo 170 trampov v celej republiky. Osadu založili Krt a Balvan, dnes ju tvoria Krt, Kekso, Kalimero, Ringiš, Cila, Ivo, Janko, Kali a Dušan.
Ďalšia košická osada Kráľovská kobra spoločne s TO Prvé ohne organizovali od roku 1976 Gaštanov memoriál. Na pamäť svojho starého kamaráta a učiteľa zriadila TO Prvé ohne pri Siedmich smädných prameňoch aj symbolický hrob. Druhý venovali Mohykánovi, ktorý tragicky zahynul cestou z potlachu.
V osade napokon zostali Lili, Bruncvik, Vlado a Jazvec. Účasť na spoločných trampských akciách, ktorým kedysi venovali väčšinu víkendov, obmedzili a dávajú prednosť veľkým vandrom po celom Česko-Slovensku a pokiaľ to ide, aj po svete.
Osada Zlatý had mala od roku 1975 hlavné sídlo v Rolovej. Trocha ďaleko od Košíc. Preto sa o 3 roky pokúsili renovovať svoj starý flek pri Jahodnej a začali aj stavať novú chatku. No o rok im ju znovu vypálili. Okrem iných akcií osada pravidelne organizuje Vlčkov pochod na pamäť kamaráta Morského Vlka. Trasa vedie od Jahodnej okolo Sivca, popri priehrade a tunelom k chajde v Rolovej.
Začiatkom osemdesiatych rokov sa počet trampských osád v Košiciach ďalej zvýšil. Pribudli Nevada, Lovci vlkov so šerifom Oldom, Atlantic, Rowers, Čierne stopy, Sivá panna, Mlok, Orion a Kentucky.
Vo februári 1980 sa na chajde TO Zlatý had zišli zástupcovia košických osád. Vznikla Dohoda lesnej múdrosti a zvolili prvých maršálov: boli nimi Jimmy, Kvočka, Cooper, Hombre, Hucul a Davy.
Roku 1982 osada Zlatý had získala ďalších členov: Džira, Haňu, Hosuho, Izáka, Jara, Burinu, Angelínu, Števa a napokon Hucula.
