SCHOLEFIELD, ALAN
JED
(Venom)
Smena, Bratislava, 1980
edícia Labyrint (84)
preklad Oľga Lajdová
prebal Vladislav Rostoka
1. vydanie
73-027-80
beletria, detektívky,
240 s., slovenčina
hmotnosť: 287 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý
0,10 € DAROVANÉ EGJAK
*zlaci*
Keď manželka bohatého francúzskeho hoteliera Blancheta odcestuje za svojím mužom z Londýna do Viedne, netuší, že ich dom na Eaton Square sa v nasledujúcich hodinách stane dejiskom drámy, pri ktorej behá mráz po chrbte. Trojica zločincov už dávno plánuje únos jediného syna Blanchetovcov, desaťročného chorľavého Philipa: Sú presvedčení, že zaňho bez problémov dostanú výkupné. Sprvoti sa zdá, že celá akcia prebehne hladko podľa plánu, no zrazu sa všetko skomplikuje. Z debničky ujde had, ktorého si Philip kúpil do svojho domáceho zverinca, a od tej chvíle sa únoscom nič nedarí. Séria dramatických udalostí napokon vyústi do situácie, keď sa zločinci so svojimi rukojemníkmi ocitnú uväznení v dome obkolesenom políciou. Hlavný superintendent Bulloch je rozhodnutý za každú cenu zlomiť ich odpor. Do popredia sa však dostáva faktor, s ktorým ani jedna strana nerátala: Kdesi v dome sa skrýva had, ktorého omylom pokladali za neškodného hada domáceho, no v skutočnosti je to smrteľne nebezpečná čierna mamba ...
Románom Jed predstavujeme nášmu čitateľovi špecifický druh thrilleru, ktorý v posledných rokoch dosiahol vo svete značnú obľubu a ktorý by sa azda najpriliehavejšie dal označiť ako „zoologický“.
(Kľúčovú úlohu tu totiž zohrávajú zvieratá, či už je to veľký žralok-ľudožrút, psy infikované nebezpečnou nákazou, hady alebo zdivené potkany.) Autorovi sa v ňom
podarilo účinne skĺbiť napínavý dej s pozoruhodnými retrospektívnymi pohľadmi do minulosti hlavných postáv, ktorými dokresľuje ich charakter. Pôsobivé sú aj faktograficky ladené pasáže venované mambe a opisy afrických reálií.
Alan Scholefield žije vo Veľkej Británii, no narodil sa a vyrástol v Južnej Afrike. Je autorom celého radu románov, odohrávajúcich sa na „čiernom kontinente“, v ktorých sa osvedčil ako talentovaný rozprávač a zasvätený znalec africkej prírody a života v divočine. Jed bol jeho prvým pokusom o thriller a dnes, keď román vyšiel vo viacerých krajinách a pravdepodobne sa dočká aj filmovej verzie, môžeme konštatovať, že to bol pokus úspešný.
Po celý ten čas bola mamba vo vreci a vrece v prepravnej debne. Zostala vlastne v tej istej polohe — vo zvinutom klbku — odvtedy, ako ju chytili. Keby ju tak niekto videl, myslel by si, že už nežije alebo dokonáva. Spôsobila to zmena teploty. Juhofarické leto bolo horúce, a len čo ju preniesli do lietadla, chlad na ňu pôsobil omamujúco, takže po celý čas letu sa takmer ani nepohla. Londýnske letisko vo februári nie je tým najideálnejším miestom pre tropického plaza, a tak upadla do čiastočnej kómy až do chvíle, keď sa ocitla v relatívne teplom obchode pána Loewenthala. No až v dobre vykúrenom taxíku sa opäť začala preberať k životu. Potom sa ocitla v dome, kde bolo teplo, aké zažila, keď prišla na svet. Teraz, skrútená pod Philipovou posteľou, pociťovala chladné závany vzduchu prúdiace v zime nad dlážkou vo všetkých domoch, nech už sú termostaty nastavené akokoľvek vysoko. Studený vzduch z ulice vial ponad koberce i koberčeky až pod posteľ. Prenikol mambou, ale jej citlivé zmyslové orgány zaregistrovali v blízkosti aj prúd teplého vzduchu. Začala sa plaziť smerom k teplu. Prehrieval ju čoraz teplejší vzduch, až sa napokon dostala do silného prúdu tepla, ktoré sálalo do izby.
Teplý vzduch vyrábal ohrievač umiestnený dolu v pivnici a prúdil zložitým systémom ventilačných rúr po celom dome. O systém vykurovania zabudovaného v stenách s automatickou reguláciou vlhkosti bojovala Philipova matka a napokon si ho vymohla. Zaviedli ho špeciálne pre Philipove pľúca. V tento februárový londýnsky večer znamenal pre chladnokrvného plaza vrchol blaha. Mamba sa ťahala za prúdom vzduchu, až sa dostala na miesto, kde sálal zo steny. Keďže kúrenie zaviedli len nedávo a ešte stále ho skúšali, otvory v potrubí neboli zakryté. Jeden z nich bol vo Philipovej izbe za kreslom. Mamba na chvíľu znehybnela, vetrila, či je vzduch čistý. Zdalo sa, že jej nič nehrozí, aspoň nie z otvoru. Nebezpečné vibrácie doliehali do jej mozgu z vedľajšej izby. Potrubie jej ponúkalo teplo a bezpečie. Navyše mala rúra dobre známy objem a tvar: bola celkom ako chodba do mraveniska neďaleko Dannhausaru v Natale. Vplazila sa ta, zachytávajúc sa šupinami o drsný kov. Posúvala sa smerom hore, potom doprava, opatrne skúšajúc každý centimeter, až sa napokon odplazila z izby a zostala natiahnutá tam, kde na ňu prúdil teplý vzduch ako balzam.
Po chvíli sa plazila ďalej, až sa dostala na miesto, kde sa potrubie rozvetvovalo na rozličné strany a unášalo teplý vzduch do ostatných miestností. Ocitla sa na akejsi križovatke rúr, skadiaľ sa mohla dostať do ľubovoľnej časti domu. Ležala celkom pokojne, vychutnávajúc teplo, ako kedysi vychutnávala slnečné lúče na čistinke červenej zeme. Ale spať nespala — na to jej bolo okolie priveľmi neznáme. Čoskoro sa pohne ďalej.
— A kde môže byť? — pýtal sa do telefónu Alec Nash. — Nie, určite nie. Ešte nikdy mi sem nevolal. Povedal som mu, aby bol o pol siedmej doma. Mrzí ma to, ale nedá sa nič robiť. Budeš to musieť pánu Arkwrightovi dáko vysvetliť. Skúsila si U ruže a koruny? A... — pokúšal sa v duchu zrátať krčmy v okolí Fulham Road. V rozpätí päťdesiatich metrov narátal tri, a ako Jima pozná, inde byť nemôže. — ... a U straky? — spýtal sa napokon. — Nie? Tak tam sa zastavím najskôr. Cestou domov. Áno, teraz. Bol by som odišiel pred dvadsiatimi minútami, ale čosi sa prihodilo. Nie, nie. Nič zvláštne. O päť, najneskôr o desať minút. Nejako mu to už vysvetli. A ponúkni pánu Arkwrightovi čaj alebo gin. Zabav ho. Poteší sa, keď sa mu budeš venovať. — Odmlčal sa, a kým hovorila ona, vzal pero, pritiahol si blok a zapisoval: „Mlieko, zemiaky, chlieb, kávu .." Napísal to pod adresu Eaton Square 412 a adresu zakrúžkoval.
— V poriadku, — povedal napokon. — V South Ken je samoobsluha otvorená. Mám to po ceste. Si si istá, že máme doma gin? Aj tonik? Tak o pol hodiny sa uvidíme...
Zložil slúchadlo a neprítomne sa zahľadel na zoznam pred sebou. Jim mu svätosväte sľúbil, že bude večer do-
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
... posledná veta ...
"Idem," odvetil Rich a vyrazil do rušných londýnskych ulíc a do dlhého, predlhého dňa, ktorý mali pred sebou.
