Borislav Pekić (1930 - 1992) patril už za života ku klasikom modernej európskej literatúry; debutoval v zrelom veku románom Čas zázrakov, no svetovú slávu si získal najmä dielami napísanými koncom sedemdesiatych a v osemdesiatych rokoch počas svojho pobytu v Londýne; medzi najznámejšie patrí sedemzväzkový román Zlaté rúno, dvojdielna esejistická kniha Listy z cudziny, tzv. voľný žánrový projekt troch románov - Besnota, 1999, Atlantída - a spomienková kniha Roky ktoré spásli kobylky. Román Besnota vyšiel už takmer v dvoch desiatkach vydaní.
Romány Hôrny kráľ je realistické literárne dielo, vyrastajúce zo životnej skutočnosti a odpovedajúce na jej pálčivé problémy. Všetkými svojimi vlastnosťami hlboko kotví v spoločenskom dianí konkrétneho prostredia, verne zachytáva jeho typické vlastnosti a rozvádza ich na pevný románový obraz. V centre deja sa pohybuje mladý Djurica Dražovic. V postave tohto hrdinu autor priamo vyspieval svoju lásku a svoj obdiv k prostým dedinčanom, ľuďom zdravým, smelým, statočným, no na druhej strane rovnako hlboko a presvedčivo ukazuje, ako sa takíto členovia ľudového kolektívu v starých spoločenských podmienkach ľahko dostávali na scestie.
beletria, román, história, literatúra srbská
180 s., slovenčina
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý
NEDOSTUPNÉ
*gopal4**belx*
Srbský básnik, prozaik a esejista Miloš Crnjanski (1893— 1977), už vyše pol storočia patrí k najzaujímavejším tvorcom juhoslovanskej literatúry. Jeho prvá kniha, poetická komédia MASKA, vyšla koncom I. svetovej vojny ešte s plným podpisom autora ako rakúskeho vojaka a dôstojníka.
Prozaické dielo Miloša Crnjanského, z ktorého slovenský čitateľ mal možnosť poznať neveľký román DENNÍK O ČARNOJEVIČOVI (1973) a román zo srbských dejín CESTAMI ŽIVOTA A SMRTI (1975), predstavuje predovšetkým originálny pokus o umeleckú syntézu básnika, prozaika a esejistu. Výsledkom toho je aj historický román Kvapka španielskej krvi, ktorý po prvý raz predkladáme nášmu čitateľovi.
Historický román Kvapka španielskej krvi čerpá námet z celkom konkrétnych udalostí nemeckých dejín — z posledných rokov panovania bavorského kráľa Ľudovíta I. Jeho zmyslom však nie je len podať viac alebo menej verný obraz tohto kráľa, ani nie vyrozprávať ľúbostnú epizodku panovníka s temperamentnou tanečnicou Lolou Montezovou, ktorá napokon ovládala nielen kráľa, ale i jeho ministrov. Román Kvapka španielskej krvi je v konečnom dôsledku románom o hľadaní ľudského šťastia, poetickou meditáciou o láske, ľudských vášňach a zmysle života.
Častým hrdinom srbochorvátskych i slovenských rozprávok je silák. Slovenský Valivrch či Lomidrevo sú symbolom sily. Juhoslovanské rozprávky sa však veľa ráz vysmievajú z nepeknej ľudskej vlastnosti — siláctva. Medveďovič alebo hrdina z rozprávky Či sú mocnejší od junáka? sa vystatujú svojou silou. Po dlhom putovaní však prídu na to, že nemali byť prečo takí namyslení, lebo takých a ešte mocnejších junákov od seba stretli na svojich cestách neúrekom.
Mnohé rozprávky zo zbierky Šarkan a kráľov syn majú svoj pôvod v dávnej minulosti, v časoch, keď si človek isté prírodné javy nevedel ešte vysvetliť. V rozprávke Šesť bratov a jedna sestra sa zachoval zlomok mýtu o vzniku súhvezdia Plejády. Šesť bratov, obdarených nadprirodzenými schopnosťami, vyslobodí krásnu princeznú. Ako odmenu chcú všetci nemožné — princezninu ruku. Napokon sa všetci premenia na hviezdy. V súčasnosti nás čarodejné motívy v rozprávkach upútavajú ako svedectvá o myslení a predstavách našich dávnych predkov. Rozprávky nás od nepamäti očarúvajú svojím jedinečným umeleckým stvárnením, múdrosťou i skúsenosťou, ktoré do nich ľud vložil. A napokon výrazným posolstvom o túžbe človeka po spravodlivosti a dobre.
SIETE
(Mreže)
Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1971
edícia Záhrada (38)
preklad a doslov Ján Jankovič
obálka a ilustrácia Naďa Rappensbergerová-Jankovičová
1. vydanie, 3.000 výtlačkov
13-72-042-71
beletria, román, literatúra srbská
248 s., slovenčina
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý
0,60 €
*hroda**belx*
Románom SIETE, ktorý bol odmenený roku 1967 cenou týždenníka NIN, predstavujeme slovenskému čitateľovi srbského spisovateľa Ericha Koša, zapĺňajúc tak opäť jednu medzeru v prekladoch z literatúr národov Juhoslávie.
SIETE sú symbolom jestvovania človeka v spoločnosti — medziľudské vzťahy, citové putá, 2väzky, povinnosti, konvencia, zvyk — to ony sputnávajú a opantávajú hrdinu Košovho románu Alexandra Kordu, ktorý túži odísť od rodiny, ženy i priateľov a absolútne slobodný a nezávislý na nikom, nemajúc povinnosti voči nikomu, žiť nepoznaný, prostým a plným životom. Osamotený sa túla nočným Belehradom a uvedomuje si svoju ľahostajnosť voči ľudskému hmýreniu, pri pohľade na vlastnú milenku s iným mužom pocíti iba uľahčenie, že sa nechutná záležitosť hladko skončila... Sadne do auta a odchádza z mesta, aby sa zastavil náhodne v krčmičke, v prímorskej rybárskej dedine. Prenocuje tu a rozhodne sa ostať na neurčito. Počiatočný pocit šťastia a slobody, spestrený nenáročnou ľúbostnou epizodkou s Ginou, zmarí reťaz nešťastných náhod a intríg, do ktorých ho i toto idylické prostredie nebadane, ale neúprosne zamotáva. Postupne zisťuje, že život je ako rybárska sieť - pospletaný zo vzťahov, náklonností, nenávisti, záväzkov, povinností, a že sa z nich nemožno vymaniť. Vyrovnaný, zotavený psychicky i telesne, odhodlá sa prijať ponuku ústavu, kde pracuje, na dvojročné zahraničné štipendium, a opustiť Ginu bez rozlúčky. V deň odchodu vyberie sa s Ginou na člne do Olivovej zátoky pozberať nastavené siete. Pri uvoľňovaní slučky pod hladinou uviazne nohou v sieti a utopí sa.
RADOVIĆ, DUŠAN
ĆOSIĆ, DOBRICA
PAVIĆ, MILORAD
