BENZ-MOKRÁŇOVÁ, VIERATRHLINY
Odkaz, Bratislava, 1999
edícia Pôvodná próza (18)
ISBN 80-84193-84-1
beletria, román, literatúra slovenská, podpis autora
224 s., slovenčina
hmotnosť: 310 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý
NEPREDAJNÉ
*cnbtn* in *H-6-2*
Viera Benz - Mokráňová pochádza zo Slovenska, doteraz publikovala časopisecky v USA a Austrálii. Študovala na konzervatóriu v Žiline, pôsobila, ako herečka v Divadle pre deti a mládež v Spišskej Novej Vsi a v činohre divadla J. G. Tajovského vo Zvolene. Prechodne žila v USA a Austrálii, v súčasnosti vo Švajčiarsku. Jej prvé rozsiahlejšie, knižné dielo pôsobí vieryhodne, vyvoláva výrazný čitateľský záujem a je prínosom pre pôvodnú slovenskú prozaickú tvorbu.
Prostredníctvom príbehu mladej ženy sa čitateľ oboznamuje so skrytými vlastnosťami istej švajčiarskej spoločnosti, ktorá sa na povrchu javí ako čistá a solídna, no v jadre ňou lomcuje svet intríg. Nádejná spisovateľská aktivita nie je bez autobiografických sklonov. Konanie hlavnej predstaviteľky deja sa javí ako logicky zdôvodnené, neraz plné pohody a optimizmu, ale pri bližšom pohľade sa objavujú trhliny poukazujúce na skutočnosť, že ani v intímnych vzťahoch a v momentoch lásky nie je slobodná.
"Slávili sme našu prvú plavbu po Stredozemnom mori. Mamá zorganizovala obrovskú party na našej novej plachetnici, ktorá v ten večer kotvila v Cágliari na Sardinii. Veľa ľudí som nepoznal, v našich kruhoch je to normálne. Usmievaš sa na všetky strany, oni ti pripíjajú, ďakujú za pozvanie, ale v podstate je im človek ukradnutý. Hlavne, že misy sú preplnené, podáva sa víno najstarších ročníkov a koňaky najlepších značiek... Ponevieral som sa dlhú chvíľu a bez záujmu pomedzi hostí, keď... keď som zbadal veľmi príťažlivú ženu, ktorá stúpala po mostíku na našu plachetnicu. Sebaisto, elegantne, vznešene a so vztýčenou hlavou. Nemala žiaden doprovod. Bola vysoká, veľmi štíhla, v červených obtiahnutých šatách s hlbokým výstrihom. Tmavogaštanové vlasy mala nakrátko ostrihané. Jej oči boli ako trnky, ktoré sa dokázali do človeka priam zapichnúť. Odhadoval som jej najviac dvadsaťpäť rokov. Nemohol som spustiť z nej pohľad, bola nádherná. Nikdy predtým som túto ženu nevidel, pripadala mi ako víla, ktorá sa zjaví len raz za život. “
Moja mamá k nej podišla, neochotne podala ruku, krútila hlavou a napokon pokrčila plecami. Chytila ju za lakeť a viedla rovno ku mne. Najradšej by som v tej chvíli niekam utiekol. Neviem, prečo ma tá žena tak fascinovala. Bola v nej vznešenosť, ale aj arogancia, s ktorou si premeriavala celú našu spoločnosť, bola v nej elegancia a zároveň drzé predvádzanie svojich vnád.
’Mám pre teba prekvapenie, Fabián, ’ povedala stroho mamá. ’Fabián, to je... Caroline. Tvoja... nevlastná teta. ’Vyrástol si v nádherného muža, Fabián. Škoda ti je byť tetou. ’ Caroline sa začala smiať a mňa zalievala červeň. Dovtedy mi nikto nepovedal, že som pekný, tobôž nádherný. "
Fabián sa odmlčal, otvoril okno a zhlboka vdychoval studený zimný vzduch.
"V ten večer, keď som spoznal moju nevlastnú tetu Caroline, niečo sa vo mne začalo búriť, hlásiť o slovo. Pocit, ktorý som predtým nepoznal. Caroline bola zrelá, skúsená. Mal som problémy nadviazať s ňou dialóg. Stále sa na mňa pozerala a usmievala. Mal som síce len šestnásť, ale túžba byť s touto ženou, stratiť panictvo práve s ňou, bola obrovská. Caroline videla moje rozpaky, dráždila ma už len tým, keď ma poprosila, aby som jej pripálil cigaretu.
, Čo máš zajtra na pláne, drahý Fabián? ’ nečakane sa ma spýtala., Neviem. Mamá musí zajtra odletieť na tri dni do Ríma. Obchody. Možno sa pôjdem pozrieť do Ólbia, ’ zajachtal som., Do Ólbia? Môžeš ma prísť po ceste navštíviť. Mám malú vilku pri Orosei. Páčilo by sa ti tam. Mohli by sme si ísť spolu zaplávať. Poznám jeden záliv, kde nepotrebujeme ani plavky. ’ Caroline sa usmievala, dlhým dúškom potiahla z cigarety, zošpúlila pery a vypúšťala dymové krúžky. Vzrušilo ma to. Provokovala ma.
Dohodli sme sa, že ju na druhý deň prídem pozrieť. Kým odišla, podala mi svoju vizitku. Na druhej strane rukou dopísala: Súhlas na návštevu od mamá nepotrebuješ! S láskou Crl.
Celú noc som nemohol spať, prehadzoval som sa na posteli, mojou mysľou mi chodila len Caroline. Videl som ju pred sebou, jej pohyby, gestá, počul jej smiech...
Na druhý deň som ju vyhľadal podľa adresy. Čakala ma iba v plátenej košeli... zobrala ma za ruku a viedla k bazénu. Začala sa vyzliekať, až zostala nahá.
Je horúco, nechceš sa osviežiť? Pred... obedom? ’ zúžila oči a zahľadela sa mi priamo do rozkroku.
Hanbil som sa, veľmi som sa pred ňou hanbil. Hanbil za to, že to chcem robiť s nevlastnou tetou. Pomaly som sa však začal vyzliekať. Pozorovala ma. Zostal som pred ňou stáť nahý a hanbil za svoju silnú erekciu. Caroline sa ani nepohla, hľadela mi do očí a špičkou ukazováka mi prechádzala po celej hrudi až k podbrušku. Zostal som u nej tri dni. Prežil som tri dni sexuálneho maratónu. Caroline bola nezmar. Nemohla sa toho nasýtiť... a ja tiež. Dráždil ma jej vulgárny slovník, aj ako do seba vdychovala kokaín a miešala šampanské s ruskou vodkou.
Do šestnástich som žil v konzervatívnej rodine a zrazu som stretol živel, ktorý je nielenže moja nevlastná teta, ale ktorá ma behom troch dní nenútene vtiahla do tajov sexuálnej fantázie.
Potom sme sa s mamá vrátili späť do Švajčiarska. Mne začala škola a od Caroline som nemal žiadne správy...
Bolo tesne pred Vianocami, keď sa Caroline nečakane u nás zjavila. Mamá nebola nadšená, ale ja som bol v siedmom nebi. Zostala u nás dva týždne. Každú noc som tajne chodil za ňou do hosťovskej izby a prežíval raj na zemi. Miloval som ju a obdivoval.
...........................................
... posledná veta ...
"Ro-di-na."
