KAFKA, BŘETISLAV
NOVÉ ZÁKLADY EXPERIMENTÁLNEJ PSYCHOLÓGIE
Výskumy a objavy
Ars Stigmy, Bratislava, 1991
preklad Pavol Janík
obálka Ľubomír Krátky
1. slovenské vydanie
ISBN 80-85264-33-1
psychológia experimentálna, ezoterika, alternatívne liečenie, zdravie,
576 s., slovenčina
hmotnosť: 673 g
tvrdá väzba
stav: uvoľnená väzba, preväzba, knižničné pečiatky,
3,00 € PREDANÉ
*bib14*h-2-8*
*bib14* in *H-kris* // *bib14* in *H-kris*
Dostáva sa k vám kniha, ktorá vnáša lúč do najhlbších tajomstiev ľudskej duše Od jej čitateľského krstu v roku 1925 vyšla 15-krát v češtine, vo veľkom náklade v USA a v preklade do iných svetových jazykov. U nás bola celé desaťročia zakázaná; dnes držíte v ruke jej prvú slovenskú podobu. Břetislav Kafka je priekopník parapsychológie; záhady života a smrti, neobyčajných ľudských schopností priblížil laickej i odbornej verejnosti. Nejde pritom o bežnú „nezrozumiteľnú” odbornú publikáciu, ale o populárno-náučné dielo. Mnohé opísané javy presahujú našu doterajšiu rozumovú skúsenosť, rozum však nie je našou jedinou mentálnou silou a aj on sa musí skloniť pred váhou skutočnosti overenej praktickým pokusom, musí uznať to, čo naozaj existuje, a skúmať príčiny zdanlivo nepochopiteľných a nevysvetliteľných úkazov, pristupovať k nim bez predsudkov a s kritickým úsudkom. Kde sa končí naše doterajšie poznanie, začína sa priestor pre nove bádanie, aj to, ktoré sa uskutočňuje prostredníctvom jasnovidných médií vo 4. stupni hypnotického spánku. Psychotronika sa medzičasom uchádza o kompetenciu v rámci vedeckých odborov. Liečenie pomocou sugescie a magnetizmu, predvídanie budúcnosti, pohyb v čase a priestore a mnohé ďalšie experimenty autor ilustruje skutočnými príbehmi a príhodami, ktoré farbisto vykresľuje. Odhaľovaním neznámych zdrojov poznania predznamenáva celú možnú éru kultúrneho vývoja. Nové základy experimentálnej psychológie Břetislava Kafku sú svojským pohľadom na obdobné témy, aké nastolila kniha Alexandra Spesza Špiritizmus či parapsychológia, ktorá vyšla vo vydavateľstve ARS STIGMY v roku 1990. B. Kafka prezrádza, v čom spočíva tajomstvo základného každodenného i večného ľudského úsilia — šťastia.
6. AKO PRACUJE JASNOVIDEC
Po týchto výkladoch, ktoré nám zároveň osvetlili význam odušia, pristupujem k otázke: Ako pracuje jasnovidec?
Niet jediného prejavu duše až do posledného dňa života nášho tela, ktorý by sa dial bez spolupôsobenia najjemnejšej hmoty odušia. Ani janovidectvo nie je možné bez spolupôsobenia odušia.
Pre fyziológiu bude a je pozoruhodné, že duša vo svojom „ja” môže opustiť mozgový nástroj a môže byť činná vo svojom prejave vo fluide odušia.
Rozoznávame automatických a mechanických jasnovideckých citlivcov.
Automatickí sú tí, ktorí priestorovo vidia bez cudzej pomoci. Títo sa dokážu sami svojou vierou uviesť do stavu extázy a v nej vidia pomocou dušofluidovej pásky, ktorú vytvoria na základe vlastnej dispozície. Pracujú podľa vlastného rozkazu, ktorý si dali skôr, ako sa uviedli do stavu extázy. Pretože nemajú jasné vedenie, sú menej spoľahliví.
Mechanickí jasnovidci sú tí, ktorí nemôžu sami osebe niečo podobné spraviť. Zároveň vedome nevedia, aký dar v sebe skrývajú. Sú teda odkázaní na cudziu pomoc a vedenie.
Teraz si predstavme, že budeme pomocou jasnovidného somnambula hľadať na ruskom bojisku vojaka, ktorý sa dosiaľ nevrátil zo svetovej vojny. Robil som to častokrát, aby som sa presvedčil o jasnovidnosti, a vyhlasujem, že sme sa doteraz nepomýlili, že by sme totiž povedali „padol” a nebola to pravda. Dúfam, že na základe príkladu čitateľ do tajomstva skôr vnikne a pochopí ho.
Uspím štyroch najosvedčenejších citlivcov naraz. Ani jeden z nich nesmie vedieť, prečo som ich uspal, aby samo vedomie predčasne nezatiahlo brzdu podvedomému prejavu. Presvedčím sa, že všetci upadli do 4. stupňa námesačného spánku. Rozsadím ich na dva metre od seba. U troch z nich prebudím podvedomú činnosť a rozkážem im, aby bedlivo pozorovali štvrtého uspaného, p. K., ktorého pošlem na ruské bojisko hľadať istého vojaka, a aby mi hlásili všetko, čo sa pritom bude diať. Pretože som mnohokrát tento jav dal pozorovať jasnovidcom a bedlivo ho preštudoval, verím, že sa deje za týchto podmienok a týmto postupom:
Pristúpim k uspanému K. a pýtam sa: „Počuješ ma?” Ak sa v dôsledku hlbokého spánku neozve, podráždim ho výbojom svojho magnetizmu ľavou rukou, ktorou sa priblížim k jeho tylu, po chvíľke prudko stočím ruku oblúkom cez temeno hlavy pred jeho tvár. Tu sa mi už ozve. V okamihu, keď sa ozve, utvorí sa fluidová páska z jeho odušia, ktorá je výronom jeho mozgu, keď odpovedá, a pripne sa na povrch mojej hlavy, takže nastane spojenie oboch mozgov.
V ruke držím fotografiu nezvestného vojaka, dívam sa na ňu a živo si ho predstavujem. Súčasne dávam rozkaz subjektu K., aby sa pozrel do mojich esplán, kde uvidí, čo si práve živo predstavujem. Subjekt sa skoro bez dychu usiluje prijať vtlačený obraz z mojich esplán do svojej duše. Len čo povie: „Vidím”, pýtam sa: „Čo vidíš? Opíš mi to!” Ak zistím, že podobu správne prijal, rozkazujem mu: „Tak si ju dobre zapamätaj a choď ju nájsť na ruské bojisko. Je nezvestný, tebe i mne na tom veľmi záleží, aby sme vedeli, čo sa s ním deje.”
Teraz nastáva zvláštna podvedomá činnosť subjektu. Podvedomie rýchlosťou myšlienky vytvorí svetelný výboj, odušie (je to oduševnená priamočiara svetelná páska, lúč), aby si našlo najbližší cieľ, stanicu. Tou stanicou je nejaká živá bytosť, buď človek alebo zviera, na ktorého oduší okolo tela sa upne a súčasne čerpá z dispozície jeho odušia. Z tejto stanice teraz vytvorí výboj nesčíselných svetelných lúčov vejárovite do polkruhu na jednu stranu (napr. pravú), pričom týmito lúčmi prestupuje takmer každé miesto a zároveň sliedi po hľadanom. Povedal by som, že ako môže duša pomocou ruky hmatat’ okolo seba v najbližšom okolí, tak hmatá duša subjektu fluidom odušia do veľkých vzdialeností po celom svete, a prebáda tak rozlohu väčšiu ako 1500 štvorcových kilometrov, a pritom si v podvedomí uvedomuje všetko, čo je v onom polkruhu. Toto prebádanie trvá 3 — 4 sekundy. Ak príslušného vojaka v prestúpenom priestore subjektova duša (podvedomie) nevycítila (nenašla), stiahne svoje odušie rýchlosťou myšlienky späť do svojej stanice a pracuje tým istým spôsobom a postupom z druhej, opačnej strany (napr. ľavej). Ak potom ani tu hľadaného nenájde, stiahne odušie zasa späť a spraví zo stanice ďalší svetelný výboj za okruh už prestúpený a pripne sa tam na inú oduševnenú stanicu, pričom prvú stanicu opúšťa a zostáva priamočiaro spojená s hypnológom. Na druhej stanici dochádza k tomu istému postupu ako na prvej. Ak hľadaného nenájde, postupuje ďalej obdobným spôsobom, a pritom zakaždým opustí predchádzajúcu stanicu. Ak napokon vycíti hľadaného, stiahne celé fluidum odušia vyslané v lúčoch do jednej svetelnej pásky, linky, upne sa na odušie nájdeného vojaka, pričom súčasne opúšťa poslednú stanicu a zostáva priamočiaro spojená s hypnológom a nájdeným.
....................................................................................................................
... posledná veta ...
Na Krista sa musíme pozerať ako na Boha.
.jpg)
