VLASATÝ, BARTOLOMEJJAPONSKO
Obzor, Bratislava, 1978
Edícia Svet v kocke
fotografie Bartolomej Vlasatý
obálka Tibor Hrabovský
1. vydanie, 3.000 výtlačkov
65-023-78
geografia, Ázia, Japonsko,
240 s., 32 s. príloh, slovenčina
hmotnosť: 379 g
tvrdá väzba
stav: dobrý
3,00 €
*zukol4* in **S5P**
Exotikou prifarbená príťažlivosť „krajiny vychádzajúceho slnka” je príčinou, že Nippon — Japonsko si ostatný svet, a Európa predovšetkým, idealizuje. Už tvarom neobvyklá, pretiahnutá sústava jeho ostrovov — štyroch veľkých a stovák menších — zjavne sopečného pôvodu vzrušuje všetkých, pre ktorých je východná Ázia magnetom.
Čo skrýva v sebe táto tajomstvom zahaľovaná krajina, až do polovice minulého storočia úplne uzavretá do seba vďaka vojenskej diktatúre šógunov? Po jej páde rýchlo nadobúdala spoločenská základňa i nadstavba Japonska, Amerikou postupne uvádzaného na fórum, kvality kapitalistickej krajiny, vždy so svojskou prímesou „nepochopiteľného". A či len nepochopeného? Našlo to výraz v politike krajiny, najreakčnejšej, aká už môže charakterizovať imperialistický štát. Takým sa Japonsko ukázalo v obidvoch svetových vojnách i v období medzi nimi. A potom sme ho odrazu poznali šokované porážkou, otrasené v pochybnej, no historicky utvrdzovanej istote o správnosti víťazstva sily a krvi bez ohľadu na pravdu. Súčasne však pohol ľudstvom súcit s nevinným obyvateľstvom jeho dvoch veľkomiest, obetí ničivej sily atómu. V zmysle Postupimskej dohody začal sa povojnový vývoj Japonska v politickej a hospodárskej závislosti od USA. Tak sa politika Japonska — i keď cisárskeho, s prvým „odbožšteným" cisárom — nezbavila čŕt imperializmu.
Japonsko sa však medzitým predstavilo svetu ako jedna z najpriemyselnejších krajín, jeho výrobky sa presadili na svetovom trhu, jeho veda si dobyla uznanie, stalo sa hladným na európsku a americkú kultúru a ponúklo cudzine čaro svojej. A ona nad amerikanizmom zasiahnutou mentalitou Ázijca, veľmi svojráznou, zrozpačitela. Vycítili, no nepochopili sme idylu čajovní, nezasiahnuteľných všetkým, čo je nejaponské, neprenikli sme do podstaty japonského chápania šťastia, neuchvátilo nás kabuki ani samurajský príbeh, nepochopili sme, kde vlastne v mysli moderného Japonca ostalo miesto pre mýtus.
Čo je zo idylou a idealizovaným prostredím? Povrchnejšiemu záujmu o kuriózne bolo čím vyjsť v ústrety; tak sme sa inštitúciu gejší, osobitosť vzťahu pohlaví, hierarchický princip ikebany atď. naučili už chápať ako fenomény kultúrno-historlcké. Bezmála by sa bolo zabudlo, že Japonsko je moderná krajina a tomu zodpovedajú i starosti jej občana, že pokrokový Japonec chápe pravdu materializmu, že existuje silná demokratická tradícia. Mnoho nám však ešte zostáva odmystizovať, aby sme sa k Japonsku priblížili celkom.
JAPONSKÁ KULTÚRA
školstvo a veda
Školstvo. Súkromné výchovno-vzdelávacie inštitúcie boli v Japonsku už za feudalizmu. Ich systém i duch výchovy zodpovedali prísnemu stavovskému rozdeleniu spoločnosti. Šľachta mala vlastné školy; deti samurajských rodín navštevovali semináre zvané han (7 - 8-ročné štúdium), pre ostatné deti zriadili osobitné školy zvané terakoja (3-4-ročné). V šľachtických školách prevládala estetická a spoločenská výchova, v samurajských vojenská a etická výchova, terakoja sa obmedzovali na čítanie, písanie, jednoduché počítanie a základy morálky. Moderný školský systém sa začal budovať až po Meidžiho reformách, keď sa zaviedla povinná 3 - 4-ročná školská dochádzka, ktorú predĺžili roku 1908 na 6 rokov. O modernizáciu školského systému podľa európskeho a amerického vzoru sa zaslúžil najmä Jukiči Fukuzawa (1838 - 1901) a Arinori Mori (1797 - 1889), ktorý bol istý čas ministrom školstva (navrhoval dokonca nahradiť v školách japončinu angličtinou).
Školskú i mimoškolskú výchovu v medzivojnovom období a za vojny silne ovplyvňovala ideológia fašizmu a militarizmu. Preto po druhej svetovej vojne nastali v školskom systéme zásadné zmeny. O novom duchu výchovy a vzdelávania sa hovorí nielen v novej ústave z roku 1946, ale najmä v novom školskom zákone z roku 1947. V preambule zákona sa hovorí: „Naším cieľom je ceniť si česť a dôstojnosť človeka a vychovávať národ v láske k pravde a mieru." Zakazuje sa preto akákoľvek diskriminácia ľudí na základe ich odlišnej rasovej či náboženskej príslušnosti, sociálneho postavenia a pôvodu.
Väčšina detí predškolského veku v mestách navštevuje materské školy. V nich sa kladie hlavný dôraz na telocvik, gymnastiku, rytmiku, tanec a spev. Zriaďujú sa pri základných, súkromných i verejných školách.
Zákonom z roku 1947 sa zaviedol štvorstupňový školský systém v 6 - 3 - 3 - 4-ročných cykloch. Všetky deti od 6 do 15 rokov sú povinné návštevovať 6-ročnú základnú a 3-ročnú nižšiu strednú školu. Štúdium na nich je bezplatné.
Na vyššie stredné školy - gymnáziá - sa dostanú žiaci z nižších stredných škôl na základe úspešných prijímacích skúšok. Študovať môžu buď riadne (3 roky), večerne, alebo diaľkovo (4-5 rokov). Asi 85 - 88 % žiakov študuje riadne, 9 % večerne a 3 % diaľkovo. V Japonsku je niekoľko druhov gymnázií s technickým, ekonomickým a všeobecným zameraním, alebo škôl o vedení domácnosti.
Vyššie vzdelanie poskytujú univerzity, ako aj rozličné druhy nadstavbových pomaturitných školských inštitútov pre absolventov gymnázií (s 2 - 3-ročným štúdiom). Univerzity sú dvojakého typu: všetky univerzity - teda vysoké školy (asi 400) - poskytujú po 4-ročnom úspešnom štúdiu hodnosť bakalára; len polovica univerzít je oprávnená udeľovať aj graduované hodnosti (magister, doktor), a to na základe ďalšieho postgraduálneho štúdia (2 roky na titul magister, 5 rokov na titul doktor).
Technické univerzity zodpovedajú v podstate našim vysokým technickým školám. Štúdium na nich trvá 5 rokov.
Okrem toho sú v Japonsku rozličné zmiešané typy škôl, väčšinou súkromných, ktoré vychovávajú špecialistov pre rozličné odbory.
Podobne ako občiansky prevádzkový rok, aj školský rok sa začína 1. apríla a končí sa 31. marca. Na základných školách i na väčšine gymnázií je školský rok rozdelený na 3 časti (trimestre), pričom hlavné prázdniny sú v auguste a na Nový rok. Nie sú v rovnakom čase v celej krajine, ale prispôsobujú sa miestnym klimatickým podmienkam.
Mnohé školy majú vynikajúcu povesť; žiaci, ktorí ich navštevovali, sa zvyčajne ľahšie dostávajú na ďalšie štúdium. Absolventi „slávnych" vysokých škôl majú pred sebou zasa vynikajúcu profesionálnu alebo vedeckú kariéru
