DANTE ALIGHIERINOVÝ ŽIVOT
(Vita nuova)
Obroda, Ružomberok, 1943
preklad Karol Strmeň
ilustrácie Vincent Hložník
lyrika,
116 s., slovenčina
hmotnosť: 153 g
tvrdá väzba, malý formát
stav: dobrý, bez prebalu
10,00 € PREDANÉ
*cesvo* in *H-2-9*
Danteho Nový život je na prvý pohľad jeho najsubjektívnejšou lyrikou. Predstavuje prvé a základné štádium jeho básnického vývinu, priamo podmieňujúce vznik Božskej komédie. V tomto dielku bolo dobyté to, čo bolo neskôr nevyhnutne potrebné pre súd nad spoločnosťou: čisté oko. A v tomto dielku možno zachytiť šum prvých vĺn nastupujúceho európskeho humanizmu, založeného na uvedomovaní a postupnom oslobodzovaní ľudskej osobnosti.
Keď sa predsa len táto kanzóna rozšírila medzi ľuďmi a dostala sa do rúk jedného môjho priateľa, požiadal ma, aby som napísal, čo je Láska; podľa čítaného skladal do mňa azda väčšiu nádej, než si zaslúžim. Ale, pretože aj ja som myslel, že po takomto výklade bude pekné povedať niečo o Láske, a vedel som tiež, ako sa má slúžiť priateľovi, rozhodol som sa napísať o nej niekoľko riadkov, z čoho vznikol tento sonet:
Láska a srdce vznešené sú jedno,
mne na toto sa múdrosť dávno duší
a keď sú zvlášť, tak podobné sú duši,
čo od rozumu odtrhla sa biedno.
Keď zaľúbi sa príroda, jej pánom
sa stane Láska, v dome srdca spiaca.
Raz krátko spí a nad budúcim ránom
už odchodí. Raz nadlho sa vracia.
Čo pekné je, to príde v múdrej panej
a oči vábi, pokým zrejmé nie je,
že po predmete peknom srdce túži.
V tom oči-oči dlho visia na nej,
duch ľúbosti ich zobúdza a hreje
a takiste ho v žene budia muži.
Keď som opísal Lásku v predošlom verši, zatúžil som písať ku chvále tejto najvznešenejšej o tom, ako sa zobúdza Láska jej pôsobením a ako povstáva nielen tam, kde zdriemla, ale aj tam, kde Láska nemá moci, a predsa ona budí ju svojím zázračným vplyvom. Tak napísal som tento sonet:
Má lásku v očiach pekná moja pani
a na čo pozrie, čoraz peknejšie je,
kam príde, všetko očarí a hreje,
a koho zdraví, otrasie sa, chráni
a obledne a oči sklopí k zemi
a nad svojimi pokleskami vzdychá.
Hnev, pýcha zájde, kam len vkročí tichá.
Ju, panie, ctiť a chváliť pomôžte mi.
Cit sladkosti a ponížená vôľa
sa budí v tom, kto počúva ju, preto
už lepší je, kto zrel ju jediný raz.
Keď usmeje sa, nie je na to výraz,
um nepochopí, slovo nevyvolá,
tak vznešený a nový zázrak je to.
... posledná veta ...
Amen.
