LEBEDEV, L. - SYNOVIA MODREJ PLANÉTY

LEBEDEV, L.

SYNOVIA MODREJ PLANÉTY
(Syny goluboj planety)

Pravda, Bratislava, 1974
edícia Členská knižnica Pravda
preklad Alojz Capiak
prebal Milan Gažovič
1. vydanie, 13.000 výtlačkov
75-014-74

astronómia, kozmonautika,
476 s., slovenčina

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, krátke venovanie na patitule

PREDANÉ

*krakri*vat-astr*

Rok 1961 sa zapísal zlatými písmenami do vedomia ľudí i celej histórie 20. storočia - človek po prvýkrát vystúpil do nepreskúmaného a rozličnými tajuplnosťami opradeného vesmíru. Nie náhodou, ale zákonite to bol príslušník prvej socialistickej krajiny na svete – nezabudnuteľný sovietsky kozmonaut Jurij Gagarin. Tento i celý rad ďalších letov do vesmíru, ktoré uskutočnili viacerí sovietski kozmonauti, medzi nimi aj prvá kozmonautka Valentina Nikolajevová-Tereškovová, je skvelým víťazstvom najvyspelejšej vedy a techniky, pôsobiacej vždy pro blaho a šťastie človeka.

Medzi planetárne lety a dobývanie vesmíru sú obrovským prínosom pre človeka a celé ľudstvo: okrem iných výsledkov mu umožňujú spoľahlivo skúmať zloženie atmosféry, komplexnejšie pozorovať našu planétu Zem, jej povrch a celkové zloženie, umožňujú predpovedať povodne, robiť podrobný geologický prieskum jednotlivých štruktúr pôdy a dosahovať ďalšie neoceniteľné praktické výsledky pri technizácii jeho života.

O tom a i ďalšom: o živote, práci, činnosti, o príprave všetkých sovietskych kozmonautov na lety do vesmíru, o ich priebehu, výsledkoch a význame, ako aj o ďalších perspektívach výskumu vesmíru veľmi zaujímavo, ba až ľudsky povzbudivo nás informuje táto kniha. Názornosť jej obsahu zvyšujú fotografie jednotlivých sovietskych kozmonautov, zachycujúce niektoré úseky ich činnosti pri príprave na vesmírne "výpravy" i vo všetkých každodenných situáciách pri odpočinku. Upútajú v nej aj populárne, sviežo písané komentáre k jednotlivým kozmickým letom typom kozmických lodí. Zaoberajú sa letmi do vesmíru, uskutočnených v rokoch 1961-1971 sovietskymi kozmonautmi: Gagarinom počínajúc a Sevasťjanovom končiac.

Kniha zachycuje prvé desaťročie úspechov sovietskej kozmonautiky. Poučí i pobaví. Je akýmsi chronologickými prehľadom letov do vesmíru a uvedenom časovou rozpätí a rozšíri pohľad čitateľa na "kozmickú" problematiku.

TOUFAR, PAVEL - CESTY KE HVĚZDÁM

TOUFAR, PAVEL
BALOUS, MIROSLAV

CESTY KE HVĚZDÁM

Albatros, Praha, 1976
edícia OKO (45)
ilustrácie Miroslav Balous
1. vydanie, 23.000 výtlakov
13-767-76

veda, kozmonautika,
372 s., čeština

tvrdá väzba, malý formát
stav: dobrý

PREDANÉ

*sampa*vat-astr*

KOVAL, ALEXANDER DENISOVIČ - VESMÍR A ČLOVĚK

KOVAL, ALEXANDER DENISOVIČ
USPENSKIJ, GEORGIJ ROMANOVIČ

VESMÍR A ČLOVĚK
(Kosmos čeloveku)

Práce, Praha, 1977
edícia Delfín
preklad Boris Stočes
prebal Vladimír Janský
1. vydanie, 11.000 výtlačkov
24-053-77

veda, kozmonautika
240 s., far. fot., čeština

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, knižničné pečiatky, prebal ošúchaný

0,90 €

*udstan*vat-astro*

Žijeme v době atomové energie, kybernetiky a dobývání vesmíru. Rozhlas, televize a denní tisk přinášejí pohotové informace o každém novém kroku, který kosmická technika učinila na cestě vpřed. Snad právě proto mnozí z nás vnímají spíše jen její efektní, vzrušující a heroickou stránku. Tomu, kdo se chce dozvědět o kosmonautice podstatně víc, podává publikace „Vesmír a člověk“ zhuštěný, avšak srozumitelný a široce zaměřený přehled. Seznamuje nás zasvěceně nejen s tím, co všechno bylo a je nutno znát a vykonat, aby družice vzlétla na oběžnou dráhu, ale i s tím, jaký praktický užitek kosmická technika, stále zdokonalovaná, lidstvu přináší a v budoucnu ještě přinese. A právě v dnešní době jsme svědky zrodu tzv. kosmického hospodářství, jehož přínos pro život nás všech bude stále významnější.

 

PACNER, KAREL - HLAVNÝ KONŠTRUKTÉR

PACNER, KAREL

HLAVNÝ KONŠTRUKTÉR
Rozprávanie o S. P. Koroľovovi - vedcovi, ktorý ľudstvu otvoril bránu do vesmíru

Mladé letá, Bratslava, 1977
preklad Mária Hulmanová
obálka Karel Vilgus 
1. vydanie, 5.000 výtlačkov
66-195-77

veda, kozmonautika, životopisy
368 s., slovenčina

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, prebal ošúchaný

PREDANÉ

*svama2*bio*

Osobnosť hlavného konštruktéra sovietskej raketovej techniky S. P. Koroľova bola dlho zahalená tajomstvom. O jeho živote a diele sa verejnosť dozvedala len postupne po jeho smrti. Táto kniha chce aj vás zoznámiť s akademikom Koroľovom. S jeho životom plným práce, elánu a nezlomnej vôle. I s jeho celoživotným dielom, ktoré nás oprávňuje nazvať Koroľova zakladateľom praktickej kozmonautiky. Táto kniha nie je jedinou našou publikáciou týkajúcou sa kozmonautiky. V Mladých letách vyšla v minulom roku aj kniha MILANA CODRA VESMÍR DOKORÁN, v ktorej nájdete nielen prehľad kozmických letov od prvej sovietskej umelej družice Zeme po spoločný sovietsko-americký let Sojuz-Apollo, ale dozviete sa aj o problémoch, ktoré museli sovietski a americkí vedci a kozmonauti riešiť na ceste do vesmíru. Táto encyklopedická publikácia je ilustrovaná množstvom farebných a čiernobielych fotografií. Historickému letu Sojuz-Apollo je venovaná kniha KARLA PACNERA SOJUZ VOLÁ APOLLO, ktorá vyšla prednedávnom. Autor podrobne informuje čitateľov o priebehu samotného letu, o vedeckých úlohách posádok jednotlivých lodí, aj o prípravách, ktoré predchádzali tomuto triumfu ľudského umu a dnešnej techniky. Kniha obsahuje fotografickú prílohu, prehľad pilotovaných kozmických letov, najdôležitejšie dáta v dejinách kozmonautiky i malú galériu sovietskych a amerických kozmonautov. Encyklopedické dielo obsahujúce súhrn poznatkov z prírodných vied SVET CHÉMIE, FYZIKY, ASTRONÓMIE sme už pri prvom vydaní r. 1975 doplnili o kapitolu Dobývanie vesmíru. „Svet chémie“ vám poskytne množstvo poznatkov nielen v textovej časti, ale aj kvalitnými fotografiami a ilustráciami. Druhé vydanie tejto knihy, ktorá je voľným pokračovaním encyklopédie Príroda, vyjde koncom tohto roku.

 

PACNER, KAREL - MĚSTA V KOSMU

PACNER, KAREL

MĚSTA V KOSMU
Kosmická budoucnost lidstva - svazek první

Mladá fronta, Praha, 1986 
edícia Kolumbus (106)
predslov Vladimír Remek
ilustrácie Miloslav Havlíček
prebal Miloslav Novotný, Milan Nerad
1. vydanie, 30.000 výtlačkov
23-016-86

kozmonautika, veda
392 s., čb a far. fot., čeština

tvrdá väzba, malý formát
stav: veľmi dobrý, bez prebalu, pečiatky v knihe

1,50 € PREDANÉ

*unika2*veda*

 

REMEK, VLADIMÍR - POD NÁMI PLANETA ZEMĚ

 REMEK, VLADIMÍR

POD NÁMI PLANETA ZEMĚ

Naše vojsko, Praha, 1979
spracoval Karel Richter
obálka Karel Čapek, Ota Karlas ml.
1. vydanie, 30.000 výtlačkov

podpis autora, kozmonautika, cestopis
252 s., 26 čb fot., čeština

tvrdá väzba
stav: dobrý, bez prebalu

NEPREDAJNÉ

*hroda* *H-6-2*

CODR, MILAN - NA KOSMICKÝCH KŘIŽOVATKÁCH

CODR, MILAN

NA KOSMICKÝCH KŘIŽOVATKÁCH
Současnost a budoucnost kosmonautiky

Naše vojsko, Praha 1983
edícia Mars (30)
obálka Pavel Rajský
1. vydanie, 20.000 výtlačkov

kozmonautika
248 s., far. fot., čeština
hmotnosť: 513 g

tvrdá väzba
stav: zachovalý, bez prebalu, pečiatky v knihe

0,50 € DAROVANÉ

*mikpa* in *kat-TECH*

DUBINSKÝ, JURAJ - KOZMICKÉ ŽIARENIE

DUBINSKÝ, JURAJ
KUDELA, KAREL

KOZMICKÉ ŽIARENIE

Veda, Bratislava, 1984
prebal Ľubomír Mika
1. vydanie, 600 výtlačkov
71-072-84

veda, kozmonautika, fyzika
163 s., slovenčina
hmotnosť: 311 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý

3,00 € PREDANÉ

*zukol4* in **S5P**

Monografia „Kozmické žiarenie“ vznikla na podklade viacerých článkov a monografii z oblasti fyziky energetických kozmických častíc, ktoré boli publikované v zahraničnej literatúre a niekoľkých ďalších prác autorov a ich učebných textov.

Podnetom ku vzniku knihy bol fakt, že v ČSSR od vydania knihy prof. Petržilky „Kosmické záření“ (1953) nevyšla publikácia s touto tematikou, aj keď sa na viacerých československých vedeckých pracoviskách problematikou kozmických energetických častíc aktívne zaoberajú.

Problematika kozmického žiarenia a energetických kozmických častíc je nezvyčajne rozsiahla. Historicky vyústil jej rozvoj do viacerých smerov, v ktorých sa intenzívne pracuje, a preto len veľmi ťažko možno urobiť súhrn výsledkov z celej šírky skúmanej problematiky.

Autori vybrali niekoľko problémov, v rámci ktorých uvádzajú čitateľa do skúmanej problematiky a poukazujú na perspektívne úlohy, ktoré sa v nasledujúcich obdobiach budú riešiť.

Pohyb energetických nabitých častíc v kozme ovplyvňujú magnetické polia. Kniha sa preto, po historickom úvode, zaoberá pohybom v magnetickom poli podobnom dipólovému — v zemskom magnetickom poli. K tejto problematike sa viaže aj dynamika častíc v zemskej magnetosfére. 

Vo väčších vzdialenostiach od Zeme ovplyvňujú „osud“ kozmických častíc medziplanetárne magnetické pole a plazma slnečného vetra. Týmto otázkam, ako aj príspevku slnečného KŽ k populácii častíc v heliosfére, zaoberá sa ďalšia kapitola.

Pri prechode do oblasti vyšších energii, kde KŽ už nie je ovplyvňované stavom heliosféry, sú významnými otázky pôvodu a transformácie KŽ pri prechode od zdrojov po Zem a jeho urýchľovanie do vysokých energii, ktorými sa zaoberá štvrtá kapitola.

Jadrové interakcie, ktoré prebiehajú pri prechode KŽ kozmickým priestorom, menia charakteristiky KŽ pri jeho interakcii so zemskou atmosférou. Úvodu do tejto problematiky je venovaná piata kapitola.

Nezávislým zdrojom informácií o erupčných procesoch v kozme je kozmické gama-žiarenie. Hoci sa zvyčajne nezaraďuje do KŽ, pre štúdium procesov jeho generácie a urýchľovania je veľmi významné, a preto autori venovali úvodu do problémov gama-astrofyziky šiestu kapitolu monografie.

Kniha je určená širokému okruhu záujemcov o problémy energetických kozmických častíc, pedagógom VŠ a takisto vysokoškolským študentom.

PACNER, KAREL - HĽADÁME KOZMICKÉ CIVILIZÁCIE

PACNER, KAREL

HĽADÁME KOZMICKÉ CIVILIZÁCIE
(Hledáme kozmické civilizace)

Obzor, Bratislava, 1986
edícia Periskop
preklad Jozef Pitoňák
obálka Jozef Michaláč
2. doplnené vydanie, 25.000 výtlačkov
65-004-86

astronómia, kozmonautika, vesmír
448 s., 32 s. čb fot., čeština
hmotnosť: 573 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý

0,30 € *H-6-4*
0,30 € *hroda**print* PREDANÉ

ROVNICA S MNOHÝMI NEZNÁMYMI

„Pred niekoľkými rokmi som dostal list od dvoch amerických vedcov. Žiadali ma, aby som použil rádioteleskop nášho observatória na hľadanie signálov, ktoré by mohli vysielať rozumné kozmické bytosti..

Na rozdiel od niektorých iných profesií je cťou väčšiny vedcov, že len čo zistia svoj omyl a stotožnia sa s novou myšlienkou, nepokladajú verejné odvolanie za osobnú degradáciu. Prof. Lowell, riaditeľ jedného z najväčších rádioastronomických observatórií sveta, nepriamo sa ospravedlnil Cocconimu a Morrisonovi v článku, ktorý koncom roku 1961 uverejnil časopis Sunday Times.

„Vtedy sa mi zdal ich návrh príliš ľahkomyseľný, a preto som ho odmietol. Avšak teraz sa štúdium existencie života mimo Zeme stáva vážnym problémom.

Pred niekoľkými desaťročiami sa verilo vo výnimočnosť slnečnej sústavy. Existovala domnienka, že v ďalekej minulosti sa k nášmu Slnku priblížila akási hviezda, vyvolala na jeho povrchu obrovské prílivy a nakoniec z jeho jadra vytrhla prúdy hviezdnej hmoty. Potom bludná hviezda pokračovala vo svojej ceste vesmírom. Hmota vytrhnutá zo Slnka však nastúpila cestu okolo neho, v priebehu mnohých miliárd rokov sa zhusťovala, až z nej nakoniec vznikla Zem a ostatné planéty.

Z tejto hypotézy vyplynuli dva dôležité závery. Po prvé: Podobné zblíženie dvoch hviezd je výnimočne zriedkavým javom. Možnosť, že by niektorá zo sto miliárd hviezd našej galaxie mala sústavu planét podobnú našej, sa zdala málo pravdepodobná. Po druhé: Planéty vrátane Zeme sa najprv zhusťovali v tekutom stave pri teplote podstatne väčšej, než by mohli vydržať zložité látky tvoriace živý organizmus. To značí, že život mohol vzniknúť až po ochladnutí zemského povrchu.

Rozvoj teoretickej astronómie v posledných dvadsiatich rokoch ukázal, že ,náhodnou zrážkou' nemožno vysvetliť vznik slnečnej sústavy. Dosiaľ ešte neexistuje jednotný názor na vznik Zeme a ostatných planét. Možno pred miliardami rokov Slnko obklopoval diskovitý mrak plynu a prachu. Prachové častice sa postupne zhusťovali, až sa z nich nakoniec vytvorili planéty. Podstatnou zvláštnosťou tejto teórie je predpoklad, že planéty slnečnej sústavy vznikli z chladných častíc hmoty. Tak sa mohol najjednoduchší organizmus, ktorý už existoval na zrnkách prachu, preniesť na planéty. Všetky hypotézy podobné tejto umožňujú spoločný záver - vznik planét okolo hviezd nie je vôbec vzácnym javom. Preto môže byť v pozorovateľnej časti vesmíru nekonečné množstvo planetárnych systémov podobných systému, v akom žijeme my.

Väčšina z nás, čo sme boli vychovaní v konzervatívnych názoroch prvej polovice tohto storočia (zahrnujúcich tradičné rozpory náboženského učenia a astronomickej teórie), prijímala za samozrejmé, že rozumový život na Zemi je javom celkom výnimočným. Teraz sme presvedčení, že slnečná sústava zďaleka nie je jediná vo vesmíre, že podobné systémy so životom sa vytvorili aj okolo ostatných hviezd.

Koľko môže byť sústav s planétami, ktoré by mali vhodné podmienky na vznik rozumového života? Budeme vychádzať z toho, že chémia života - nech vzniká kdekoľvek - sa zhoduje s našou. V tom prípade prichádzajú do úvahy iba planéty, na ktorých sa teplota, svetlo a ostatné podmienky príliš neodlišujú od Zeme. Okrem toho je pre vývoj života nevyhnutná stálosť týchto podmienok v priebehu dostatočne dlhého obdobia.

Zem je stará asi štyri miliardy rokov, a ako hovoria paleontológovia, niektoré formy života na nej existovali už pred miliardou rokov. Preto musel proces vývoja od biologických telies až po rozumové štádium trvať najmenej miliardu a najviac štyri miliardy rokov.

Z rozličných dôvodov je podľa názoru biológov málo pravdepodobné, že aj v podmienkach úplne odlišných od Zeme by tento proces zakončený vznikom rozumných bytostí mohol prebiehať rýchlejšie. Preto je mimozemský život

BUTTLAR, JOHANNES VON - ŽIVOT NA MARSE

BUTTLAR, JOHANNES VON

ŽIVOT NA MARSE
(leben auf dem Mars)
Objavy NASA - misia Viking

Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1991
edícia Spoločnosť priateľov krásnych kníh (532)
preklad Alojz Keníž
prebal Anton Sládek, Ján Zavarský
1. vydanie
ISBN 80-220-0309-3

kozmonautika, vesmír, záhady,
144 s. + 16 s. obrazová príloha
hmotnosť: 275 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: výborný

PREDANÉ

*mipet2*UNK*vat-astr*

Johannes von Buttlar, odborník na kultúrno-historický výskum vesmíru, si získal celosvetové uznanie nielen serióznym prístupom k najaktuálnejšej problematike, ale aj literárnym spracovaním svojich diel. Okrem starých legiend a povestí o Marse interpretuje Buttlar v tejto knihe výsledky výskumu amerických sond Viking 1 a Viking 2. Ich poslaním bolo medziiným detailne vyfotografovať jednotlivé oblasti Marsu. Zábery sa okamžite stali jednou z najväčších senzácií tohto storočia: k najúžasnejším patrí dvanásť ľudských tvárí, pyramídy, zničené mesto Inkov. Šlo o hru prírody? Vznikli tieto útvary na Marse nárazmi meteoritov, pieskovými víchricami či zvetrávaním? Počítačová analýza však dokazuje, že spomenuté objekty nie sú dielom prírody ani náhody. Americkí vedci vedú diskusie o tom, že pred stotisíc rokmi existovala na Marse vysoko rozvinutá civilizácia. Prvotné formy života sa vo vodách pod povrchom Marsu pravdepodobne nachádzajú dodnes. Posledná kapitola knihy je výstražným varovaním pre celé ľudstvo: podľa vypracovanej štúdie o spôsobe znečisťovania životného prostredia a nekontrolovanom technickom pokroku na Zemi by sa i naša planéta jedného dňa zmenila na neobývateľnú púšť, akou je dnes Mars.

KTO MAL NA NOHE TOPÁNKU PRI GLEN ROSE?

Medzi mexickými dedinami Llano a Lampassas sa ťahá horský chrbát, ktorý sa volá Llano Uplift. Neďaleko odtiaľ, na druhej strane hranice s USA, leží v štáte Texas malé mestečko s hrdým názvom Londýn. A práve z tohto mestečka sa v júni roku 1934 rodina Hahnovcov, do ktorej vtedy patrila aj 32-ročná Emma Hahnová, vybrala na výlet do Liana Upliftu. Jedenásť kilometrov od texaského Londýna naši turisti úplne zablúdili a v Lampassas Arch, skalnom výbežku horského chrbta, čo vedie priamo do severovýchodne položenej dedinky Glen Rose, nečakane narazili na veľkú skalu s bludným balvanom. Turisti zastali. Dnes 84-ročná Emma Hahnová si už nevie spomenúť, kto zbadal, že zo skaly trčí kus kovu. Určite sa však všetci rodinní príslušníci pokúšali zvláštny kus kovu zo skaly vytiahnuť. Márne.

Emme Hahnovej nedal tento nevysvetliteľný objav pokoja. V nasledujúcich týždňoch sa niekoľkokrát s priateľmi a známymi vrátila na miesto nálezu a ukazovala im kus kovu zasadeného do horniny. Nakoniec ktosi navrhol, aby si priniesli nástroje. Kladivami a dlátami vysekali pätnásť centimetrov dlhý a dvadsaťpäť centimetrov široký kus skaly. A veru sa poriadne začudovali, keď napokon objavili staré kladivo so zvetranou a odlomenou rúčkou. Ako sa mohlo dostať do kameňa? Podľa mienky opýtaných vedcov šlo o bezvýznamnú vec. Kladivo i s rúčkou putovali ako kuriozita do malého miestneho múzea.

Už desaťročia sa v tej istej geologickej vrstve v rieke Paluxy pri Glen Rose objavujú ľudské odtlačky nôh aj topánok spolu s odtlačkami dinosaurov. Toto zistenie viedlo v Spojených štátoch k vášnivým diskusiám. Podľa evolučnej teórie totiž človek pred šesťdesiatimi miliónmi rokov ešte neexistoval.

Americký vedecký časopis Nature vo svojom 320. vydaní v roku 1986 označil preto tieto odtlačky za falzifikát. Ale už v nasledujúcom vydaní musel časopis Nature poskytnúť napadnutému profesorovi geológie z Institute for Creation Research v Ellaja v Kalifornii dr. Johnovi D. Morrisovi priestor na vyjadrenie. Dôkazovým materiálom sa rozhodne bránil proti výčitke, že naletel na falzifikát.

30. júna 1986 uviedol potom americký časopis Time, že obyvateľstvo okolo rieky Paluxy pri Glen Rose vedelo o záhadných odtlačkoch nôh a topánok v okolí už od roku 1908.

Dr. Hilton Hinderliter zo Štátnej univerzity v Pennsylvánii už roku 1982 napísal o týchto nálezoch:

„Pokiaľ ide o archeologické vykopávky, ktoré urobila skupina dr. Carla Baugha v usadlosti Emmita McFalla, uvádzam tieto skutočnosti: McFallovo územie leží čiastočne na brehu rieky Paluxy. Na mieste som sa mohol informovať a osobne presvedčiť o odtlačkoch, aby som si vytvoril vlastný názor. Na vlastné oči som videl nielen pred mesiacmi objavené odtlačky, ale aj nové, ktoré odkryli z geologických vrstiev za mojej prítomnosti. Navyše som aj sám objavil takéto odtlačky. Som presvedčený, že sú autentické a naozaj pochádzajú od človeka, ktorý žil v dobe dinosaurov... Keď som v auguste roku 1984 s dr. Baughom a ďalšími archeológmi robil vykopávky na McFallovom pozemku, objavili sme pri Taylor-Trail asi 180 metrov po rieke dve stopy saura a jeden odtlačok ľudskej nohy. Vlastnými rukami som ich odkryl. O ich pravosti nemôže byť ani najmenších pochybností. Okrem toho som sa osobne zúčastnil na odstraňovaní mohutného vápencového balvana. Pod ním sme narazili na odtlačok ľudskej nohy.“

Spory o odtlačkoch nôh a topánok neutíchali ani v posledných rokoch. Len nedávno však prišiel do reči aj záhadný nález kladiva z roku 1934. Kladivo so zlomenou rúčkou, ktoré upadlo do zabudnutia skoro na pol storočia, vybrali z múzea a odovzdali špecialistom na preskúmanie.

Hlavu kladiva podrobili dôkladnej analýze v metalurgickom inštitúte Batelle Memorial Laboratory v Columbuse v štáte Ohio a navyše ho preskúmali aj austrálski odborníci. Zistilo sa, že z 96 percent pozostáva zo železa, z 2,6 percenta z chlóru a z 0,74 percenta zo síry — išlo teda o dnes nepoužívané zloženie, lebo ...

CODR, MILAN - VESMÍR DOKORÁN

CODR, MILAN

VESMÍR DOKORÁN
(Vesmír dokořán)

Mladé letá, Bratislava, 1976
preklad Ján Barica
1. vydanie, 5.500 výtlačkov

vesmír, veda, kozmonautika
296 s., čb a far fot., slovenčina
hmotnosť: 959 g

tvrdá väzba
stav? dobrý, obité rohy

4,00 € PREDANÉ

*H-2-2*

PACNER, KAREL - DEVĚT DNŮ KOSMICKÝCH

PACNER, KAREL
REBROV, MICHAIL
DUFEK, OTTO

DEVĚT DNŮ KOSMICKÝCH
Vyprávění o letu první mezinárodní kosmické posádky a o podílu Československa na výzkumu vesmíru

Mladá fronta, Praha, 1978
1. vydanie, 20.000 výtlačkov

kozmonautika, veda
200 s., 8 s. far. a 32 s. čb fotografií, čeština
hmotnosť: 869 g

tvrdá väzba, papierový prebal, veľký formát
stav: dobrý

1,50 € *inco*vat-astro*
PREDANÉ *bruri*astr*

VLADIMÍR REMEK je v pořadí 87. pozemšťanem, který se vypravil do vesmíru, a současně prvním kosmonautem, jehož cestovní pas není ani sovětský ani americký. Třetím státem, který vyslalo svého občana do kosmického prostoru se stalo Československo. Není to náhoda. Účast čs. odborníků na výzkumu vesmíru - ať již v letech dávno minulých anebo v rámci programu socialistických zemí Interkosmos - je vskutku rozsáhlá a podnětná. Let Vladimíra Remka a starty dvou desítek umělých družic s čs. přístroji na palubě jsou však teprve nesmělým začátkem.

Stejně nesmělým jako kdysi stál na začátku dnešního rozsáhlého pronikání do vesmíru Sputnik 1 a Gagarin. A jenom díky Sovětskému svazu má Československo možnost aktivně se podílet na těchto výbojích, které přinesou naplno své plody teprve příštím generacím. Tuto knihu o kosmické spolupráci Sovětského svazu a Československa připravila v koprodukci dvě bratrská nakladatelství - pražská Mladá fronta a moskevská Mladá garda. Vypráví se v ní jak o letu mezinárodní posádky kosmické lodi Sojuz 28, složené z Alexeje Gubareva a Vladimíra Remka, na orbitální stanici Saljut 6, tak o podílu Československa na průzkumu vesmíru; zejména v rámci programu Interkosmos.

REMEK, VLADIMÍR - KOZMICKÉ NÁVRATY

REMEK, VLADIMÍR
RICHTER, KAREL

KOZMICKÉ NÁVRATY

Smena, Bratislava, 1987
edícia Sputnik
1. vydanie, 5.100 výtlačkov

kozmonautika, literatúra faktu,
208 s., čb a far. fotografie, slovenčina
hmotnosť: 624 g

tvrdá väzba, papierový prebal, veľký formát
stav: výborný, nepoužívaná

1,50 € PREDANÉ!

*R12*in **S5Z**

K 10. výročiu prvého internacionálneho vesmírneho letu programu Interkozmos

VLADIMÍR REMEK sa narodil 26. septembra 1948 v Českých Budějoviciach. Jeho otec Jozef Remek (rodák z Mojšovej Lúčky pri Žiline) bol vojenským pilotom a v súčasnosti je námestníkom ministra národnej obrany. Neskoršie sa Remekovcom narodili ešte dve dcéry. Celá rodina sa často sťahovala, a tak Vladimír chodil do škôl v niekoľkých mestách. Najdlhšie žili v Brne. Tam počul o štarte prvého Sputnika a o historickom Gagarinovom lete roku 1961. Mladý nadšenec staval modely lietadiel a rakiet, dokonca jednu raketu odpálil z okna paneláka... Roku 1962 sa stal členom ČSM. Dvanásťročenku vychodil v Čáslavi a po maturite nastúpil roku 1966 do Vyššieho leteckého učilišťa v Košiciach. Ako absolvent (to už bol členom KSČ) začal svoju leteckú dráhu vo Zvolenskom stíhacom pluku. Roku 1971 odišiel na Vojenskú leteckú akadémiu J. A. Gagarina pri Moskve, ktorú úspešne absolvoval v lete 1976. Vo svojej vlasti nezostal dlho. Začal sa tajný výber kandidátov na kozmické lety, Remeka vybrali a začiatkom decembra 1976 už ako kapitán odletel so svojím kolegom a starším druhom O. Pelčákom znovu do Moskvy. V Hviezdnom mestečku ho hodnotili ako jedného z najlepších, ale i napriek tomu sa dozvedel až týždeň pred štartom, že prvý bude on. Štartoval ako 86. pozemšťan na palube Sojuzu 28 dňa 2. marca 1978 o 16. h 28m10s SEČ. Týždeň pracoval na palube orbitálnej stanice Saľut 6 a 10. marca 1978 úspešne pristál i so svojím veliteľom A. Gubarevom v Kazachstane.

(Z knihy M. Griin — J. Brejcha: Kozmonaut)