FREUD, SIGMUNDPSYCHOANALYTICKÉ CHOROBOPISY
(Psychoanalytische Krankengeschichten in S. Freud)
Danubiapress, Bratislava, 1994
1. vydanie
preklad Milan Krankus
doslov Jozef Hašto, Milan Krankus
obálka Andrej Krátky
ISBN 80-218-0064-X
filozofia, psychológia analytická,
424 s., slovenčina
hmotnosť: 484 g
tvrdá väzba
stav: dobrý až zachovalý, knižničné pečiatky
6,90 € PREDANÉ
*BIB07*
Z množstva chorobopisov svojich pacientov vybral Sigmund Freud niekoľko najzaujímavejších a rozhodol sa ich publikovať. Každý z nich určitým spôsobom ilustruje jeho chápanie neurotických ochorení a koncepciu psychoanalýzy. Okrem odbornej hodnoty majú tieto texty vynikajúcu literárnu úroveň. Dokazujú autorovu schopnosť majstrovsky analyzovať ľudské vnútro, odvahu povedať pravdu aj o jeho temných stránkach duše, správaní a motivácii človeka, o dobe a morálke. Portrétmi Dory, Malého Hansa, Človeka s potkanmi, dr. Schrebera i Človeka s vlkmi sa „detektív erotických citov“ zaradil nielen ku klasikom psychoanalýzy, ale aj medzi významné literárne postavy svojej doby. Freudove Psychoanalytické chorobopisy sú teda nielen zárukou poučenia, ale aj hlbokého čitateľského zážitku.
ZVÁDZANIE A JEHO BEZPROSTREDNÉ NÁSLEDKY
Prvé podozrenie sa, pochopiteľne, vzťahovalo na anglickú vychovávateľku, lebo za jej prítomnosti nastala u chlapca zmena. Zachovali sa dve, samy osebe nepochopiteľné krycie spomienky, ktoré sa jej týkali. Kedysi, kráčajúc vpredu, povedala tým, čo išli za ňou: „Pozrite sa len na môj chvostík!“ Inokedy jej počas jazdy uletel klobúk, na veľkú spokojnosť obidvoch detí. To poukazovalo na kastračný komplex a umožňovalo konštrukciu asi toho druhu, že niektorá jej vyhrážka, namierená proti chlapcovi, veľmi prispela k vzniku jeho abnormálneho správania. Nie je vôbec nebezpečné hovoriť pacientom takéto konštrukcie, nikdy neškodia analýze, keď sú chybné, a nevyslovujeme ich, keď nemáme nádej, že sa pomocou nich nejako priblížime k pravde. Najbližším následkom tejto tézy boli sny, ktorých výklad sa nepodaril celkom, ale ktoré sa, ako sa zdalo, vždy pohybovali okolo toho istého obsahu. Pokiaľ sme im mohli rozumieť, išlo v nich o chlapcovo agresívne správanie k sestre alebo k vychovávateľke a ako odplatu zaň o veľké výčitky a tresty. Akoby bol chcel... obnažiť sestru... po kúpaní... strhnúť jej... šaty... alebo závoj a podobne. Z výkladu sa však nepodarilo vyťažiť nejaký obsah, a keď som nadobudol dojem, že sa v týchto snoch ustavične sa meniacim spôsobom spracúva ton istý materiál, pochopil som tieto údajné reminiscencie ako isté. Mohlo ísť iba o fantázie, ktoré si pacient kedysi, pravdepodobne v rokoch puberty, vytvoril o svojom detstve a ktoré sa teraz znova vynorili v takej ťažko poznateľnej podobe. Pochopil som ich okamžite, keď si pacient zrazu spomenul na fakt, že ho sestra, keď bol ešte celkom malý, „na prvej usadlosti“ zvádzala na sexuálne aktivity. Najprv sa vynorila spomienka, že na záchode, ktorý deti často používali spoločne, vyslovila návrh: „Ukážme si zadočky,“ a tieto slová doplnila aj skutkom. Neskoršie vyšli najavo podstatnejšie časti zvádzania so všetkými podrobnosťami o čase a mieste. Bolo to na jar, v čase, keď bol otec z domu preč; deti sa hrali v izbe na poschodí, zatiaľ čo v susednej pracovala ich matka. Sestra vzala jeho úd, pohrávala sa s ním a pritom, akoby na vysvetlenie, hovorila o Ňani veci preňho nepochopiteľné. Ňaňa vraj robí to isté so všetkými ľuďmi, napr. so záhradníkom: stavia ho na hlavu a potom mu siaha na jeho genitálie.
To bolo teda vysvetlenie fantázií, ktorých existenciu som už predtým uhádol. Mali zastrieť spomienku na príhodu, ktorá sa neskôr pacientovmu mužskému sebavedomiu javila ako pohoršujúca, a tento cieľ dosiahli tak, že historickú pravdu nahradili želaným opakom. Podľa týchto fantázií nehral pasívnu rolu voči sestre on, ale naopak, on bol agresívny, chcel vidieť sestru nahú, bol odmietnutý a potrestaný, preto ho pochytila zúrivosť, o ktorej sa toľko hovorilo v rodinnej tradícii. Bolo tiež vhodné zahrnúť do tejto vymyslenej historky vychovávateľku, ktorej už matka a stará matka pripisovali hlavnú vinu za jeho záchvaty zúrivosti. Tieto fantázie sa totiž dokonale podobali povestiam, ktorými sa veľký a spyšnený národ usiluje zastrieť bezvýznamnosť a neúspechy svojich začiatkov.
V skutočnosti mohla byť účasť vychovávateľky na zvádzaní a jeho následkoch iba nepriama. Scény so sestrou sa odohrali na jar toho istého roku, keď prišla v letných mesiacoch Angličanka ako náhrada za neprítomných rodičov. Chlapcovo nepriateľstvo k vychovávateľke však vzniklo možno iným spôsobom. Tým, že ponižovala pestúnku a ohovárala ju, že je bosorka, správala sa ako sestra, ktorá mu tieto nehoráznosti o pestúnke rozprávala prvá, a tak umožnila, aby prejavil k nej svoj odpor, ktorý, ako budeme ešte počuť, vyvinul voči sestre ako dôsledok jej zvádzania.
Zvádzanie sestrou však celkom iste nebolo fantáziou. Jeho vierohodnosť zvýšila výpoveď z neskorších, už dospelých rokov, na ktorú nikdy nezabudol. Viac než o desaťročie starší bratanec mu v rozhovore povedal, že sa veľmi dobre pamätá, akým nehanebne zmyselným stvorením bola jeho sestra. Ako štvorročné alebo päťročné dieťa si mu raz sadla do lona a rozopla mu nohavice, aby mu mohla siahať na úd.
Teraz by som chcel prerušiť chorobopis svojho pacienta a povedať niečo o tejto sestre, jej vývine, ďalších osudoch a vplyve, ktorý naňho mala. Bola od neho o dva roky staršia a vždy ho vo všetkom prevyšovala. V detstve bola chlapčenský bezuzdná, potom sa začala intelektuálne vynikajúco vyvíjať, vyznačovala sa bystrým, realistickým rozumom, pri štúdiu uprednostňovala prírodné vedy, písala však aj básne, ktoré si ...
