NIŽNÁNSKY, JOŽOLÁSKY ŽOFIE BOSNIAKOVEJ
Tatran, Bratislava, 1971
ilustrácie Jozef Šturdík
prebal Jozef Šturdík, Karol Rosmány
edícia Meteor (31)
1. vydanie, 110.000 výtlačkov
beletria, román, história,
376 s., slovenčina
hmotnosť: 444 g
tvrdá väzba, papierový prebal
PREDANÉ stav: dobrý, bez prebalu *kolha*H-kris*
stav: dobrý, knižničné pečiatky, bez prebalu *trsos* DAROVANÉ EGJAK
stav: veľmi dobrý DAROVANÉ mipet
Jožo Nižnánsky vo svojom románe Lásky Žofie Bosniakovej uvádza nás na začiatok XVII. storočia. Oboznamuje čitateľa s mnohými významnými historickými osobami, najmä so Žofiou Bosniakovou, jej manželom Fraňom Vešelínom i jeho druhou ženou Máriou Széchyčkou, ktorú básnici ospevujú ako Muránsku Venušu. Spisovateľ v románe, ktorý po prvý raz vychádza knižne, oživuje v rámci pútavého deja, oplývajúceho ľúbostnými zápletkami i politickými intrigami, zaujímavý úsek minulosti Slovenska. Na zrúcaninách Strečna, Muránskeho a Fiľakovského hradu neúprosný zub času dokonáva svoje dielo, no v románe Joža Nižnánskeho sa tieto hrady vynárajú v plnej sláve.
Jožo Nižnánsky v tomto románe prvý prozaicky spracoval historickú tému, ktorá predtým svojou mravnou hĺbkou a dojímavosťou zaujala a inšpirovala aj Hviezdoslava k vytvoreniu úchvatného eposu a F. R. Osvalda k napísaniu balady o Žofii Bosniakovej. Hviezdoslav básnicky spracúva bolesť, ktorá vznikla z citovej lásky hlavnej hrdinky, no autor nášho románu rozoberá všetky jej lásky a celú dobu v jej rozmarnej kráse, búrlivej samopaši, romantike, takže sa v diele odráža ako skvelý kontrast jemná duša a čistý človek, akým bola Žofia Bosniaková. Nižnánskemu sa plne vydarili aj epizodické postavy (napríklad Štefan Kun), pri ktorých sa zaskvel jeho zmysel pre humor a romantickú perokresbu.
Historicko-dobrodružný román Joža Nižnánskeho „Lásky Žofie Bosniakovej“ je ďalším pozitívnym výsledkom autorovho cieľavedomého a chvályhodného úsilia vyčariť z našej bohatej minulosti všetky deje, ktoré si zaslúžia pozornosť potomkov.
5 PODIVNÉ MANŽELSTVO
Boj o dedičstvo
Máloktorý mladý muž sa nabažil a naprosil toľko ako Štefan Kun, kým sa dočkal splnenia svojej najvrúcnejšej túžby.
Už niekoľko ráz sa bol dohovoril s Máriou Széchyčkou, že sobáš bude vtedy a vtedy, ale nevesta vždy narazila na dajakú prekážku, pre ktorú bolo treba sobáš odložiť na istý, či neistý čas. Už ho začalo pokúšať aj podozrenie, či si Mária nerobí z neho blázna. Veď čochvíľa bude celej krajine na posmech. Už toľko sa navolal na svadbu a potom naodvolával, že sa málokoho opováži ešte raz pozvať. Daktorý horkokrvnejší a prostorekejší príbuzný, priateľ alebo známy, ktovie koľký raz pozývaný, si možno vyprosí také vodenie za nos, a to celkom oprávnene. Pravda, ak jeho vodia za nos, to ho ešte neoprávňuje iných blázniť.
Neraz sa pri všetkej úcte a pochopení voči Márii Széchyčke rozhorčil a pohoršil. Ale Mária Széchyčka ho vždy hravo odzbrojila. Stačilo pár úsmevov a pekných slov a Štefan Kun skrotol ako baránok, ba napokon ešte aj odprosoval za svoju netrpezlivosť a za slová azda trochu tvrdšie.
— Veď nám nič neutečie, Pišta, — utešovala ho, a keď bolo treba, nazvala ho Pištinkom alebo Pišťuľkom.
Musel s tým súhlasiť, lebo vedel, že keby bol ešte netrpezlivejší, nedočkavejší, keby sa nezmieroval s ustavičnými odkladmi sobáša, mohlo by sa všetko rozbiť, Mária by mu mohla ukázať chrbát. A len potom by utŕžil ozajstnú hanbu. Celý svet vie, ako bláznivo sa zamiloval, lebo svetu o svojej úžasnej láske azda viacej rozprával než Márii Széchyčke. Jej by najradšej bol ukázal hĺbku svojich citov, keby ho nebola vždy ochladila neveľmi zamilovaným spôsobom.
— Načo zbytočné reči? Zasnúbili sme sa, je teda samozrejmé, že sa milujeme.
Štefanovi Kunovi to nebolo také samozrejmé, no jednako mlčal, a to len zo strachu, aby ju nepodráždil tak, že by zasnúbenie mohla zrušiť.
Keď v ňom blčal hnev, utešoval sa vždy rovnako.
— No keď budeme svoji, bude to inakšie.
Najčastejšou príčinou odkladov sobáša bývali majetkové
starosti Márie Széchyčky. Bethlenovci podnikali všetko možné, aby jej dedičstvo po mužovi čím väčšmi stenčili. Ľahko im bolo zápasiť s mladou, medzi paragrafmi a všelijakými právnickými fígľami neskúsenou ženou, hoci mala aj šikovného advokáta Mateja Pathayho. Bol to nerovný boj, v ktorom na jednej strane stála mocná rodina kniežaťa Bethlena — a na druhej mladá vdova.
Paragrafy ešte vždy nie sú dosť skrútené, aby sa nedali skrútiť ešte väčšmi v prospech mocnejšieho.
A bethlenovská rodina pri všetkých svojich výhodách, aby pred súdom zvíťazila, neokúňala sa vtiahnuť do hry aj česť mladej vdovy. Za cvendžiace zlato skupovala svedkov, ktorí mali dokazovať, že dedičstva po mužovi pre svoj samopašný život nie je hodná.
Svedkov možno nájsť na všetko. Bethlenovci sa rozhodli dokazovať pred súdom, že Mária má na svedomí aj smrť svojho muža. Či to nie je podozrivé, že umrel v najplnšom kvete?
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
... posledná veta ...
V piatok ráno 4. augusta 1644 stal sa Fraňo Vešelín pánom Muráňa a v nedeľu 6. augusta 1644 si prisahali s Máriou Széchyčkou večnú vernosť.
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
... posledná veta ...
V piatok ráno 4. augusta 1644 stal sa Fraňo Vešelín pánom Muráňa a v nedeľu 6. augusta 1644 si prisahali s Máriou Széchyčkou večnú vernosť.
