CESTA SMRTI
(Le grand voyage)
Obzor, Bratislava, 1966
edícia Dukla
preklad Ondrej Mrlian
obálka Teodor Schnitzer
1. vydanie, 4.000 výtlačkov
65-041-66
beletria, román, literatúra španielska
208 s., slovenčina
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, prebal značne opotrebovaný
0,90 €
*kocev2*belx-esp*
O akú cestu ide? pýta sa čitateľ. Aj Jorge Semprun si položil túto otázku počas samotnej cesty utrpenia — ktorú aj on osobne prekonal; a keď sa vrátil z ne], začal pisať, hádam, najprv spomienky, akýsi dokument, dojmy, ktoré v ňom dozrievali dlhý čas, až sa k nim vrátil po sedemnástich rokoch; a potom sa mu podarilo napísať vysoko náročné, moderné umelecké dielo, ktoré znesie a] najprísnejšie meradlá. Dej románu — možno tak povedať len s určitou výhradou — sa nerozvíja súvisle, je často prerušovaný, urýchľovaný a spomaľovaný osobnými spomienkami, skúsenosťami, názormi, ktoré sú „nakopené na sebe“, ba vklinené do seba ako telá sto dvadsiatich chlapov, cestujúcich kamsi nekonečne dlho, takmer celú večnosť a nekonečne ďaleko do akéhosi tábora — i keď cesta trvala len päť dní a päť nocí a viedla do tábora pri Weimare — v strašnom prostredí, vo vozni dobytčiaka, v dusnej atmosfére nahromadených tiel, ktoré pripomínajú niekedy akúsi huspeninu, inokedy bublajúcu lávu a napokon aj chladnú, takmer zmrznutú hmotu. Ľudská skúsenosť hovorí, že spoločné utrpenie zbližuje ľudí. O tom sa aj v knihe presviedčame. Spoločné osudy, záujmy predtým zbližovali aj v dusnom prostredí ľudí rovnako zmýšľajúcich, čo vedeli, prečo sa rozhodli ísť cestou odporu proti metle ľudstva, lebo takú cestu si sami vyvolili. Takí chlapi vedeli znášať aj túto „cestu smrti“ v dobytčiaku, cestu, ktorú im nanútili. Rozprávač Gérard a jeho „semurský mládenec“ sa vo vozni počas tých vysiľujúcich piatich dní a piatich nocí občerstvovali starými spomienkami, ktoré ich spájali so životom von na slobode, so životom v detstve a v mladosti, v škole, neskoršie v horách ako účastníkov hnutia odporu. Náš hrdina „semurský mládenec“ umiera v náruči rozprávača Gérarda. Umiera duševne svieži, vyrovnaný. Za postavou Gérarda sa skrýva iste sám autor španielskeho pôvodu, ktorý pravdepodobne sám prežil nejednu príhodu z románu. Jorge Semprun napísal svoj prvý román po francúzsky a hneď zaň dostal literárnu cenu „For-mentor“. O krátky čas dielo prekladali do mnohých svetových jazykov. Teda v prípade „Cesty smrti“ nejde o nejakú bežnú „vojnovú literatúru“, ktorá dnes môže mať viac alebo menej dokumentárnu hodnotu. Je to dielo vyzreté, obohatené úvahami o slobode, väzení, utrpení vôbec, dielo s prenikavými postrehmi, ba je to vlastne cesta ku koreňom ľudského zla.
