VANSOVÁ, TERÉZIA - JULINKIN PRVÝ BÁL

VANSOVÁ, TERÉZIA

JULINKIN PRVÝ BÁL

Mladé letá, Bratislava, 1957
zostavila a doslov Margita Valehrachová-Matulayová
ilustrácie Jozef Baláž
1. vydanie, 8.260 výtlačkov

beletria, próza krátka, poviedky,
192 s., slovenčina
hmotnosť: 279 g

tvrdá väzba
stav: bez prebalu, mierne ušpinená obálka

0,90 € predané

*zlaci*

Svet pred sto rokmi a duša dnešných 11-13  ročných dievčeniec, žeby mali čosi spoločné? Úspech predošlých vydaní tejto knižky hovorí, zdá sa, áno. Bystré dievčatko „zo školy“, postavička viac živá než rozvážna... Potom cudzí svet, stretnutia s krutou nedôverou, ktorá zanecháva takú ťažkú stopu v duši. Zároveň však pomalý, ťažký zrod vlastného sebavedomia, vlastný pevný kus zeme pod nohami, dozrievanie spoločenské i mravné. Jemnosť, statočnosť, ušľachtilosť a schopnosť oceniť ju vyššie než hmotné bohatstvo, s istotou si vedieť povedať: to je ten pravý. Zdá sa, že sú to hodnoty a témy, ku ktorým sa priznáva i dospievajúce dievča dnešných moderných čias

Okrem prvých štyroch poviedok, zachytávajúcich vývin dievčatka Milky od školských rokov až po vydaj, zahrnuje knižka ďalšie tri humorne ladené poviedky o vydaja a ženbychtivej mládeži „dávnych“ čias. Námety k nim autorka čerpala zo skutočného života, zo skúsenosti vlastnej alebo z rozprávania starších ľudí, čím sa jej podarilo zachytiť kus opravdivého vtedajšieho života a významne tak zasiahnuť aj do vývinu našej literatúry.

Ako jej hrdinka Milka pochádzala spisovateľka Terézia Vansová z rodiny učiteľa, kým jej manžel Ján Vansa z rodiny farárskej. Obe tieto spoločenské vrstvy boli v časoch, o ktorých je v knižke reč, najväčšou oporou nášho národného života. Neľahká cesta Milky za remeselníckym chlebom, cesta prostredím takmer výlučne poznačeným cudzími vplyvmi a cudzou rečou, naznačuje všetky úskalia, ktorým bol tento zástoj vystavený, ukazuje, že bol neľahký. Kniha vám takto, milí čitatelia, dá v nemalej miere nazrieť aj do našej histórie, pomôže vám spoznať, pochopiť i vážiť si týchto skromných ľudí a ich význam pre náš život dnešný i budúci.

Medzitým domáca pani doniesla raňajky: na tácni poháre s kávou a fľašu slivovice i s kaliskami. Fricík vliekol veľký biely chlieb a položil na stôl. Ešte i slaniny doniesla a núkala hosťa, aby sa mu páčilo ako doma.

Baláž sa slivovici a slaninke zasmial. Hneď siahol po fľaške a nalieval do kalíškov tej domácej, nefalšovanej pálenky a ukázal, že je v tom ohľade chlap na mieste. Upil si za dvoch a. ujedal si ako mlatec.

Pri raňajkách sa dohodli, za akých podmienok prijmú Balážovci Milku do svojho domu.

Za bývanie a raňajky, prípadne len mlieko alebo kávu, lebo chlieb bude mať Milka z domu — majú platiť 60 zlatých šajnových na celý rok. Stravu dostávať bude Milka riadne z domu v prírodninách, ale variť jej bude nénika Balážka. Taktiež dostane z domu chlieb a omastu. I šaty jej budú prať doma, veď furmani, najmä Hrnčiar, chodia temer každý týždeň a dovezú i odvezú prípadné batôžky spravodlivo. Knihy a školské potreby ako i za vyučovanie bude sa účtovať osobitne.

Keď toto ustálili a raňajky boli odbavené, odporúčal sa Milkin otec — a šiel pokonať ešte iné veci v meste. Lebo dedinčania majú nielen svojich, lež i cudzích nákupov vybaviť toľko, že musia sa dobre usilovať, aby všetko vykonali a nič nepozabúdali.

Pri lúčení prízvukovala pani Balážka, že ona bude Miluške druhou matkou a že sa u nich bude cítiť ako doma.

Doma čakali všetci netrpezlivo otcov príchod, ale najmä deti, lebo im on vždy niečo doniesol, keď nie inšieho, aspoň toho dobrého, chýrneho chleba sobotského, akého napiecť už nevie nikto, iba vari jedna stará žena, ak neumrela po tieto časy.

Keď Milka počula, že už má miesto zabezpečené, cítila i ľútosť nad tým, že onedlho opustí rodičovský dom, i prichodila si sama sebe akousi dôležitou a isté sebavedomie začalo sa v nej budiť. Teda už nie je malé decko, je už žiačka — a ak sa bude pilne učiť a naučí sa niečomu — potom už bude veľká a bude nosiť pekné šaty, klobúk, aký vídala v meste iba u niektorých panských dcérok. Niekedy sa veľmi rozveselila, ale keď pozrela na svoju matku, jej utrápenú tvár, pocítila smútok a žiaľ, že ju musí opustiť. Deti cítia intenzívne, ich žiaľ je opravdivý, hlboký, ich veselosť rýdza, skutočná. Ale oboje býva u nich tesno vedľa seba a ani jedno netrvá dlho, najmä žiaľ. A dobre tak. Radosť zo života, bezstarostnosť, akú donáša mladosť so sebou, premáha smútok a zaháňa clivé dojmy. To je právo mladosti.

Začali chystať malú výbavu. Milka musela ísť s mamikou do mesta, kde jej pani krstná spolu s mamikou vybrali a kúpili na šaty. Pani krstná jej hneď i mieru vzala, preto musela sa pred nimi postaviť do „pozitúry“. Ako vďačne! Nové šaty, a to dvoje odrazu, jedny na zimu, druhé na teplejšie časy. Ako si ich obzerala, ako vyčkávala, kedy budú hotové a či budú pekné ušité!

Pri šití pomohli jej i na fare a dobré tetky-susedy. Pani farárka dala Milke aj vlastnoručne vyšívanú sukničku a iné drobnosti. I sama Milka musela sa pričiniť: obšívala si ručníky a zástery a šila malé chutné vrecúška na rozličné zásoby, ktoré si mala vziať so sebou. Veď, keď sa má sama stravovať, musí mať všetko, čo treba k výžive.

Stolársky majster Javorský, na ten čas v celom okolí najšikovnejší, vyhotovil jej malú, pevnú a úhľadnú truhličku s priečinkom na boku. V priečinku si mala držať drobnejšie veci, menovite veci potrebné na šitie a ručné práce. Milka sa truhličke nesmierne potešila, veď tá mala obsahovať celý jej majetok, celú malú komoru. Tak si začala ukladať veci, akoby jej navždy tam mali ostať a aby si ich aj potme mohla nájsť. Cítila sa pri tom bohatou a dôležitou, už akoby samostatnou osobnosťou. Ale keď jej prišlo na um, že toto všetko súvisí s lúčením, že za túto cenu ona má opustiť svoj útulný domov, otca, matku, bračekov, sestričky, kamarátky a ten pri všetkej chudobe a práci predsa len veselý detský život i dedinku rodnú, bolo jej clivo a do plaču. Prečože na tomto svete

..................................................................................................................................................................

Poviedky

Nové šatočky Milku dajú na edukáciu

Milka — mašamódkou

Púť za šťastím

Julinkin prvý bál

Prsteň

Ohlášky................................................................................................................................................................

"Ďakujem ti, Hospodine, za dnešný deň, za všetko dobrodenie, preukázané mne, nehodnej -  a ó, Hospodine, odpusť naše viny!"