SHAW, IRWIN+
(Beggarman, Thief)
Smena, Bratislava, 1980
edícia Eva (68)
preklad Michal Breznický
doslov Juraj Vojtek
ilustrácie Dušan Polakovič
prebal Svetozár Mydlo
73-034-80
beletria, román
438 s., slovenčina
hmotnosť: 502 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý
0,50 €
*inc*
Zrejme nielen čitatelia, ale aj samotný autor si obľúbil hrdinov románu Boháč, chudák. Po ôsmich rokoch vydal totiž pokračovanie obsiahlej ságy rodu Jordachovcov. Pokračovanie zaujímavé, pretože sa v spomienkach hrdinov vracia k udalostiam Boháča, chudáka. Dej druhého dielu širokej kroniky jedného amerického rodu sa končí vlastne v súčasnosti. A začína sa na konci šesťdesiatych rokov presne tam, kde sa skončil prvý diel — pohrebom zavraždeného Thomasa Jordacha. V prvom diele hlavnými protihráčmi boli bratia Rudolph a Thomas, v druhom zväzku ich úlohy prebrali predstavitelia ďalšej generácie Jordachovcov — Billy Abbott a Wesley Jordache. No v oboch prípadoch ide o vzťah hrdinov k tomu, čo sa volá americkým snom, a čo by sa zjednodušene mohlo pomenovať americkým spôsobom života. Thomas z prvého zväzku sa s ním nevie zmieriť, takže napokon z Ameriky natrvalo odchádza: Rudolph ho však nielen akceptuje, ale získava v americkej spoločnosti postavenie a bohatstvo. V druhom zväzku úlohu Rudolpha do istej miery preberá Billy. Pravda, iba do istej miery, lebo mu chýba Rudolphova cieľavedomosť a pracovitosť. Billy je človek pohodlný, zmieruje sa so stavom vecí a stáva sa cynikom a egoistom. Inak postupuje Wesley. Usiluje sa dozvedieť pravdu o otcovi Thomasovi, pretože si hľadá miesto v spoločnosti. Napriek mnohým a lákavým ponukám chce zostať sám sebou.
Dva príbehy sa pochopiteľne v istom bode stretávajú a prelínajú, čo prinútilo spisovateľa použiť aj dve roviny rozprávania. Veľmi hutný jazyk, v ktorom myslenie je často antipólom rozprávania, a filmová technika akoby literárnych strihov sú strojcami čítavosti knihy. No Irwin Shaw si predovšetkým vie vyberať typy, má zmysel pre pálčivé otázky doby a na dvoch rozdielnych hrdinoch dokonale ukazuje postoje a zmýšľanie dnešnej americkej mládeže.
Billy Abbott, v civilnom obleku, po znamenitej večeri v reštaurácii s výhľadom na La Grande Place v meste Brusel a zmierený s celým svetom, vyšiel s rukou na Monikinom lakti na chladný večerný vzduch. Večera bola drahá, reštauráciu vychvaľovali v každom turistickom sprievodcovi, no neľutoval. A na dôvažok, popoludní vyhral v štvorhre na tenisovom kurte ako plukovníkov partner šesťdesiat dolárov. Plukovník bol vyslovený tenisový antitalent, no veľmi si dal záležať, aby si denne zahral aspoň hodinku. A ako sa patrí na pravého absolventa West Pointu, rád vyhrával.
Billyho videl hrať ešte ako desiatnika. Zapáčil sa mu Billyho štýl, chladný a chytrácky, porážal protihráčov, čo mali dvojnásobne také tvrdé údery ako desiatnik Abbott. A Billy bol aj rýchly, v štvorhre vedel kryť trištvrte kurtu. Plukovník, štyridsaťsedemročný chlap, potreboval spoluhráča, čo vedel kryť trištvrte kurtu. Takže sa Billy stal seržantom a veliteľom záložného automobilového parku, za čo dostával značný príplatok k seržantskému platu a príležitostné vďačné prepitné od dôstojníkov, čo potrebovali vojenské vozidlá na nevojenské účely, a tiež nepríležitostné peniaze za armádny benzín, čo predával načierno za nižšiu cenu, ako bola v meste. Plukovník ho pozýval aj na večere. Rád by vedel, čo si myslia vojaci, tak vravieval, a plukovníkova manželka pokladala Billyho za šarmantného mládenca, správal sa ako dôstojník, najmä v civilnom obleku. Plukovníkova manželka tiež rada hrala tenis a žila v nádeji, že plukovník odcestuje na mesiac-dva so služobným poslaním, pravda, bez Billyho.
To už nie je tá stará armáda, vravieval plukovník, no čo sa dá robiť, treba sa prispôsobiť dobe. Pokým je tu veliteľom plukovník, rozmýšľal Billy, nehrozí mi nebezpečenstvo, že ma pošlú do Vietnamu.
Billy vedel, že pred nepríjemnými zvukmi nepriateľskej streľby ho uchránil ujov vplyv vo Washingtone. Raz mu ukáže, že vie byť vďačný. No v ten večer ho vo vrecku hrial list od uja so šekom na tisíc dolárov. Matka ako prameň príjmov už vyschla, a tak ho Monika — porozprával jej o bohatom ujovi — nakriatla, aby uja požiadal o peniaze. Nepovedala, načo sú jej peniaze, no Billy sa už dávno zmieril so skutočnosťou, že Monika je záhadné dievča. O príbuzných v Mníchove mu nepovedala ani slova, ani prečo si ako osemnásťročná vzala do hlavy dať sa promovať na Trinity College v Dubline. Ustavične chodí na kadejaké tajomné schôdzky, no inak sa s ňou žije mimoriadne príjemne. Do neveľkého útulného bytu neďaleko Place sa nasťahovala len s podmienkou: nevypytovať sa, keď mu oznámi, že večer, ba aj týždeň nepríde. Na tajné schôdze sa občas schádzajú aj zástupcovia NATO, o takých veciach sa nesmie hovoriť. Jeho netrápi zvedavosť, keď ide o veci, ktoré sa ho osobne netýkajú.
Napokon. Monika nebola krásavica. Čierne, neupravené vlasy, topánky na nízkych opätkoch, pohodlné pančuchy, no veľké belasé oči jej pri úsmeve zakaždým rozžiarili tvár. A mala utešenú postavičku. Postavičku, nie postavu. Billy bol nižšej postavy a pri vyšších ženách pociťoval komplexy.
Nech sa ho toho večera spýtajú, čím by chcel byť, pravdepodobne by odvetil, že opäť vojakom. Občas ho Monika s hnevom vyhrešila, že mu chýba ctižiadosť. Zakaždým prikývol s pôvabným, mladistvo športovým úsmevom, hej, chýba mu ctižiadosť. Melancholický tmavý odtieň očí lemovaných čiernymi obrvami dodával úsmevu zvláštny pôvab, akoby obveseliť dakoho tým úsmevom si vyžadovalo osobitné smutné úsilie. Billy sa poznal veľmi dobre a úsmev nenasadzoval pričasto.
Aj v ten večer sa Monika zberala na záhadnú schôdzu. „Nevyčkávaj ma,“ podotkla a zadívala sa na pozlátenú nádheru stien a výkladov na Place v svetlách reflektorov. „Prídem neskoro. Možno až nad ránom.“
„Zhubne vplývaš na môj sexuálny život,“ namietol.
„Iste,“ odvetila americkou výslovnosťou. Na Trinity College si osvojila britskú angličtinu, a medzi vojakmi v NATO americkú.
................................................................................................................................................................
...posledná veta...
Vtom zočil taxík, zdvihol ruku, nasadol a uháňal na večierok.
Vtom zočil taxík, zdvihol ruku, nasadol a uháňal na večierok.
