WALLACE, EDGARZELENÝ LUKOSTRELEC
(The Green Archer)
Bradlo, Bratislava, 1991
preklad Michal Breznický
obálka Gita Mihalovičová
2. vydanie, 30.000 výtlačkov
ISBN 80-7127-011-3
beletria, detektívky,
230 s., slovenčina
hmotnosť: 225 g
mäkká väzba
stav: veľmi dobrý
0,50 € darované THCK
*kamag*
■ V EL MORE ■
Fay Claytonová žila samotársky, no nie celkom osamelo. V jej prípade nejde o synonymné slová. V malom byte na Malda Vale žila utiahnuto, no mala veľa priateľov, a bolo by klamstvom tvrdiť, že jej Július chýbal. Manžela ľúbila láskou, akou ho nemiloval nikto. Ešte nemala príležitosť zapochybovať o jeho vernosti a jej finančná situácia sa v posledných mesiacoch značne zlepšila.
Keď sa ozvalo zaklopanie na dvere, práve hladila blúzku v kuchyni. Slúžka - zvukomalebné označenie neupravenej ženy, čo jej denne chodievala poriadiť byt - bola na nákupoch a dvere šla otvoriť Fay, nazdávajúc sa, že zaklopal poštár. Namiesto doručovateľa zočila vychudnutého muža s vpadnutými očami a vo veľkých, pokrkvaných šatách, ktoré by zasvätencom zaraz prezradili, aký človek ich má na sebe.
„No toto, Jerry!“ začudovala sa a otvorila dvere. „Poď ďalej.“
Zatvorila dvete a Jerry sa pobral za ňou do obývačky.
„Kedy ťa pustili?“
„Dnes dopoludnia. Máš dačo vypiť? Priam umieram, tak sa mi žiada.“
Priniesla z príborníka fľašu a sódovku a postavila pred neho. Nalial si poriadny dúšok.
„Znamenité,“ pochválil nápoj, mľasol a bledá tvár mu zružovela. „Kde je Július?“
„Nie je v Londýne, Jerry. Našiel si prácu na vidieku.“
Prikývol a spýtavo sa zahľadel na fľašu.
„Už máš dosť,“ namietla Fay, zaniesla whisky na miesto a energicky zamkla príborník. „Čo chceš robiť?“
„Neviem. Chlapcov zrejme rozprášili. Július si teda našiel prácu? Počestnú?“
„Pravdaže počestnú,“ odvrkla Fay zlostne. „Aj ty, Jerry, si musíš nájsť prácu. Partia sa rozpadla. A dobre tak.“
Bol to jej brat, no nikto by si nepomyslel, že pekné dievča je spríbuznené s väzenským vtáčikom s vpadnutými lícami.
„Zhováral som sa s Featherstonom, s tým policajtom.“
„Videl ťa ísť sem?“ spýtala sa Fay.
Zavrtel hlavou.
„Nie, stretli sme sa v západnej štvrti. Zastavil ma a spýtal sa, ako sa mám a čo budem robiť: Dobrý chlap.“
Spravila grimasu.
„Máš právo na akékoľvek ilúzie, Jerry. Čo chceš robiť?“ spýtala sa znova.
„Neviem.“ Odtisol stoličku od stola a zamyslel sa. „Na lodiach na Atlantiku pracuje istá partia, chcú, aby som chodil s nimi. No nikdy som nič také nerobil a treba aj menší kapitál - spiatočný lístok stojí stovku - a je tu vždy možnosť, že sa na lodi nezoznámim ani s jediným hlupáčikom. Peniaze mi akiste nemôžeš požičať.“
Zamyslene si zahryzla do pery.
„Môžem,“ odvetila pomaly.
„Určite ich vrátim,“ ubezpečoval ju, „je to bezpečná práca. Ešte som nepočul, že by boli pochytali partiu na lodi.“ Poobzeral sa po izbe. „Som rád, že som von. Už sa mi zunovalo sedieť. Ubytuješ ma?“
Zaváhala.
„Hej, v Júliusovej izbe.“
„Nechodieva domov?“ zamračil sa Jerry.
„Nemôže, no píše mi každý druhý deň, neponosujem sa. “
S odporom sa zadíval na pokrkvané šaty.
„Potrebujem nový oblek. Ako si na tom finančne?“
„Zariadim to,“ odpovedala Fay. „Takto sa nemôžeš ukazovať, Jerry. Nazdávala som sa, že máš ešte šesť mesiacov.“
Zasmial sa.
„Vytiahol ma väzenský doktor. Mám dačo na pľúcach, žiadal som si odborného lekára, tak mi znížili trest. Chorých vo väzniciach nechcú. Na stanici Charing Cross mám v úschovni šaty,“ zvrtol reč na inšie. „Ak mi ich donesieš, vyjde ma to lacnejšie.“
Vzala ústrižok a ešte v to popoludnie šla na stanicu po kufor. Aby si skrátila cestu, prikázala taxikárovi ísť cez Fritzroy Square. Námestie poznala, bola tam reštaurácia, ktorá jej v minulosti dobre slúžila. Boli v nej izbičky, kde sa dalo zísť s kýmkoľvek a bez obáv, že dakto pozoruje,
