CRAIG, DAVIDSKRÝŠA / VIERA, NÁDEJ A SMRŤ / DVOJŤAH
(Bolthole - Faith, Hope and Death - Double Take)
Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1980
preklad Adriana Oravcová, Gabriela Hanáková
prebal a ilustrácie Ľubomír Longauer
1. vydanie
13-72-035-80
beletria, detektívky,
480 s., slovenčina
hmotnosť: 549 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý
0,80 € DAROVANÉ THCK
*zlaci*
Tri detektívky anglického autora Davida Craiga, obsiahnuté v tomto výbere, predstavujú vrcholky súčasnej modernej anglickej detektívnej tvorby. Prinášajú pohľad z troch zorných uhlov na pálčivé otázky súčasnej západnej spoločnosti: na existenciu a vzájomný boj gangov, na problém vrážd a atentátov na úrovni vysokej svetovej politiky a na únos detí.
Spoločným menovateľom týchto Craigových detektívok, pestrých námetovo i spracovaním, je kritika západného policajného systému a hlboko humánny podtext. Raz to robí formou miernej satiry - v psychologicky prepracovanej detektívke Skrýša, keď prácu za neschopnú políciu vykoná amatér, inokedy britkým šľahom najvyšších policajných štátnych kruhov v napínavom príbehu Viera, nádej a smrť, kde zločinec bežného formátu je proti vlastnej vôli vtiahnutý do súkolesia policajnej mašinérie, ktorej prisluhovači ako jednotlivé ohnivká sú zároveň jej obeťami, alebo napokon kritizuje neúčinnosť policajného pátrania pri dvojnásobnom únose detí v literárne nevšedne spracovanom Dvoj-ťahu.
Príťažlivosť Craigových detektívok znásobuje osobitá, netradičná forma podania a vysoká literárna úroveň.
V lúčoch baterky Odil zazrel na medziposchodí hromadu opadnutej omietky prikrytej vrstvou snehu. Cítil vzdialený zápach parafínu, ktorý takmer celkom potláčal smrad potuchliny a vlhkých stien. Dom bol ako ľadovňa. Zovšadiaľ počul nepatrný šuchot: vietor hýbal dlhými zdrapmi tapiet na schodišti a hrmotal uvolněnými škridlami. Bolo to otrasné miesto. V okamihu stratil súcit s Alanom. Ako tu mohol niekto zavrieť človeka? Obrátil sa a chcel Alanovi o tom čosi povedať, no chlapec sa zrazu rozbehol a ozlomkrky sa rútil hore schodmi. Baterkou si svietil na schody a Odil videl iba jeho nohy, nič viac. Odil sa teraz ocitol v úplnej tme a nemohol ísť za Alanom, lebo nemal záruku, že nájde schodište. Čakal a počul, ako chlapec prebehol po plošinke Otvorili sa dvere a zachytil Alanov hlas. Potom sa znova ozvali kroky, ešte vždy rýchle a zúfalé, a svetlo baterky prebehlo okolo celého medziposchodia.
„Čo je?“ zavolal Odil. „Alan, čo sa stalo?“
Počul, že sa prudko otvorili ďalšie dvere a buchli o stenu. Svetlo zmizlo, akoby sa dvere za Alanom zavreli. Odil opatrne vykročil s rukami natiahnutými pred seba a mieril k schodom. Pred každým krokom vysunul nohu a šmátral po zemi, aby do niečoho nenarazil.
Skôr ako sa dostal k úpätiu schodov, znovu začul hore kroky, otváranie a trieskanie dverí, potom veľký hrmot, ktorý opäť sprevádzala zúrivosť alebo zúfalstvo. Ktosi vykríkol a bol to výkrik takmer podobný škrekotu, ku ktorému sa pridal dunivý lomoz.
Odil zastal. Napokon, aký je z neho úžitok pre chlapca alebo pre Charlieho Braya, alebo pre hocikoho? Nič nevidí a je stratený, pomalý, beznádejne pomalý, ochrnutý od strachu, tentoraz od strachu o vlastnú kožu, nie o cudziu. Ukázala sa v tom všetkom pravá tvár veci? Myslel si, že bojuje o nejaké hodnoty. No je boj už stratený? Maximum, čo mohli v tomto prípade urobiť smutní zástancovia cnosti a princípov, je potkýnať sa v tme alebo utekať do úkrytu. Načo tu vlastne je?
Na plošinke sa ozvali kroky, už pomalšie, a navrchu schodov sa opäť rozsvietila baterka. Odil zastal, pozrel hore, ale videl iba lúč baterky.
„Charlie je preč,“ povedal Alan.
„Počul som hlasy,“ povedal Odil.
„To som bol ja. Nadával som, lebo ten darebák zdrhol.“ Alan schádzal dolu schodmi.
„A čo znamenal všetok ten buchot a krik?“ spýtal sa Odil.
„Nekričal som. Trochu mi povolili nervy. V jeho spacáku boli potkany. Vlastne v mojom. Hádzal som do nich kamene a vrieskal som, aby som ich vyhnal. Nemyslím, že sa Charlie vráti. Nedajú sa vyštvať. Zapelešili sa tam.“
Sarah Brayová sa blížila naspäť k domu a plakala. Vietor jej zachytával slzy a rozotieral po tvári a čele. Sklonila hlavu, takže pol tváre skryla do hrubého goliera, a už sa nebránila slzám, hoci nezmiernila krok.
Keď zabočila do ulice, zdvihla oči, aby sa presvedčila, či sa v dome nesvieti, a uľahčilo sa jej, keď videla, že je tam ešte tma. V tomto duševnom rozpoloženi by nezniesla stretnutie s Alanom a Odilom. Keby už boli naspäť, nepochybne by to znamenalo, že niečo katastrofálne nevyšlo. No i tak sa vzpriamila a usilovala sa neplakať. Niekto ju môže vidieť z okna. Už to, že je sama vonku tak neskoro a v takom počasí, vyzerá čudne. Nesmie dať ľuďom ďalší dôvod, aby sa o ňu zaujímali. Keď si predstavila, že ju pozorujú, zrýchlila krok, aby bola čo najskôr doma. Odil ju napomenul, aby bola opatrná, keď bude vchádzať dnu. Ako môže byť opatrná ? Ak sa niekto vlámal dnu a čaká na ňu, zanechal nejaké stopy? Jasné, že nie. Tieto Odilove pokyny nedávali zmysel. Riziku sa nijako nedalo vyhnúť. Vydýchne si, keď už bude dnu. Táto výprava bola zbytočná. Bola presvedčená, že ju nik nesledoval ani na kúsku cesty, nebolo treba odvádzať ničiu pozornosť.
Zrazu si uvedomila, že v jednom prípade by rada videla dom vysvietený; ani by ju nemrzelo, keby Odilov plán stroskotal: v prípade, keby sa vrátili s Charliem. Ale to
„Čo je?“ zavolal Odil. „Alan, čo sa stalo?“
Počul, že sa prudko otvorili ďalšie dvere a buchli o stenu. Svetlo zmizlo, akoby sa dvere za Alanom zavreli. Odil opatrne vykročil s rukami natiahnutými pred seba a mieril k schodom. Pred každým krokom vysunul nohu a šmátral po zemi, aby do niečoho nenarazil.
Skôr ako sa dostal k úpätiu schodov, znovu začul hore kroky, otváranie a trieskanie dverí, potom veľký hrmot, ktorý opäť sprevádzala zúrivosť alebo zúfalstvo. Ktosi vykríkol a bol to výkrik takmer podobný škrekotu, ku ktorému sa pridal dunivý lomoz.
Odil zastal. Napokon, aký je z neho úžitok pre chlapca alebo pre Charlieho Braya, alebo pre hocikoho? Nič nevidí a je stratený, pomalý, beznádejne pomalý, ochrnutý od strachu, tentoraz od strachu o vlastnú kožu, nie o cudziu. Ukázala sa v tom všetkom pravá tvár veci? Myslel si, že bojuje o nejaké hodnoty. No je boj už stratený? Maximum, čo mohli v tomto prípade urobiť smutní zástancovia cnosti a princípov, je potkýnať sa v tme alebo utekať do úkrytu. Načo tu vlastne je?
Na plošinke sa ozvali kroky, už pomalšie, a navrchu schodov sa opäť rozsvietila baterka. Odil zastal, pozrel hore, ale videl iba lúč baterky.
„Charlie je preč,“ povedal Alan.
„Počul som hlasy,“ povedal Odil.
„To som bol ja. Nadával som, lebo ten darebák zdrhol.“ Alan schádzal dolu schodmi.
„A čo znamenal všetok ten buchot a krik?“ spýtal sa Odil.
„Nekričal som. Trochu mi povolili nervy. V jeho spacáku boli potkany. Vlastne v mojom. Hádzal som do nich kamene a vrieskal som, aby som ich vyhnal. Nemyslím, že sa Charlie vráti. Nedajú sa vyštvať. Zapelešili sa tam.“
Sarah Brayová sa blížila naspäť k domu a plakala. Vietor jej zachytával slzy a rozotieral po tvári a čele. Sklonila hlavu, takže pol tváre skryla do hrubého goliera, a už sa nebránila slzám, hoci nezmiernila krok.
Keď zabočila do ulice, zdvihla oči, aby sa presvedčila, či sa v dome nesvieti, a uľahčilo sa jej, keď videla, že je tam ešte tma. V tomto duševnom rozpoloženi by nezniesla stretnutie s Alanom a Odilom. Keby už boli naspäť, nepochybne by to znamenalo, že niečo katastrofálne nevyšlo. No i tak sa vzpriamila a usilovala sa neplakať. Niekto ju môže vidieť z okna. Už to, že je sama vonku tak neskoro a v takom počasí, vyzerá čudne. Nesmie dať ľuďom ďalší dôvod, aby sa o ňu zaujímali. Keď si predstavila, že ju pozorujú, zrýchlila krok, aby bola čo najskôr doma. Odil ju napomenul, aby bola opatrná, keď bude vchádzať dnu. Ako môže byť opatrná ? Ak sa niekto vlámal dnu a čaká na ňu, zanechal nejaké stopy? Jasné, že nie. Tieto Odilove pokyny nedávali zmysel. Riziku sa nijako nedalo vyhnúť. Vydýchne si, keď už bude dnu. Táto výprava bola zbytočná. Bola presvedčená, že ju nik nesledoval ani na kúsku cesty, nebolo treba odvádzať ničiu pozornosť.
Zrazu si uvedomila, že v jednom prípade by rada videla dom vysvietený; ani by ju nemrzelo, keby Odilov plán stroskotal: v prípade, keby sa vrátili s Charliem. Ale to
