DOYLE, ARTHUR CONANNÁVRAT SHERLOCKA HOLMESA
(His Last Bow - The Case Book of Sherlock Holmes)
Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1966
edícia Spoločnosť priateľov krásnych kníh (SPKK) (197)
preklad Alfonz Bednár
obálka Anastázia Miertušová
1. vydanie, 65.000 výtlačkov
13-72-017-66
beletria, detektívky,
452 s., slovenčina
hmotnosť: 446 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý
2,00 € PREDANÉ!
*szave*
Sherlock Holmes už takmer osemdesiat rokov zabáva čitateľov na celom svete. Tá vysoká, chudá postava s ostro rezanou tvárou a pružnými údmi stala sa — spolu s neodmysliteľným doktorom Watsonom, ktorého naivnosti sa vyrovná iba jeho vernosť — jedným z najznámejších literárnych typov, a niekedy ozaj musíme presviedčať sami seba, že slávny detektív je len dieťaťom fantázie, a nie skutočných pozemských rodičov. Jeho dobrodružstvá dnes už pokrýva patina rokov: kdeže je dávny svet broughamov a hansomov, konských drožiek, svet, kde sa svietilo plynovým svetlom, kde iba výstrední boháči si zavádzali tú americkú novotu. elektrické žiarovky, kde vlaky prichádzali a odchádzali bez jedinej minúty meškania s presnosťou prírodného úkazu, a kde sa aj najkomplikovanejší zločin dal odhaliť starostlivou aplikáciou logickej analýzy a vedeckých metód? Existoval naozaj? Aký bol skutočný svet z konca minulého storočia, to sa môžeme dohadovať; ale s istotou vieme, že svet Sherlocka Holmesa bol presne takýto. Telegramy vždy prišli, noviny vždy uverejnili, čo bolo treba, verný Watson nikdy nesklamal a policajní inšpektori sa nakoniec vždy poučili, že Sherlocka Holmesa a jeho nepravidelné metódy treba rešpektovať. A možno práve v tejto jednoznačnosti a priamosti je čaro tohto sveta. Čaro, ktoré cítime dodnes.
Naša kniha prináša dva posledné súbory noviel sira Arthura Conana Doyla; z týchto príbehov sa v slovenčine ukázalo len niekoľko, zväčša už pred dlhým časom a dnes sú už nedostupné. Takže čitateľ dostáva do rúk prvý slovenský preklad dvoch kníh. ktoré sú zakončením dvoch zbierok noviel, vydaných v SPKK pod titulom POKLAD Z AGRY a PES BASKERVILLSKÝ.
NEZVESTNÁ LADY FRANCES CARFAXOVÁ
„Ale prečo turecké?“ opýtal sa pán Sherlock Holmes uprene hradiac na moje topánky. Ja som v tej chvíli pohodlne sedel v kresle, opretý o trstinové operadlo a vystretými nohami som upútal jeho nikdy neochabujúcu pozornosť.
„Turecké? Anglické,“ odpovedal som trochu prekvapene. „Kúpil som ich u Latimera na Oxford Street.“
Holmes sa usmial s výrazom zunovanej trpezlivosti. „Kúpele!“ povedal. „Kúpele! Prečo radšej upokojujúci a drahý turecký kúpeľ než posilňujúci domáci?“
„Lebo v posledných dňoch ma trápila reuma a cítil som sa ako starec. Turecký kúpeľ je tým, čo v medicíne voláme alteratívum — nové východisko, čistič telesnej sústavy.
Mimochodom, Holmes,“ dodal som, „nepochybujem, že súvis medzi mojimi topánkami a tureckým kúpeľom je logickému duchu načisto očividný, ale bol by som vám povďačný, keby ste mi ho nejako naznačili.“
„Sled uvažovania nie je veľmi tajomný, Watson,“ povedal Holmes a potmehúdsky žmurkol. „Patrí k lej istej elementárnej triede dedukcie, ktorú by som ilustroval, keby som sa vás opýtal, s kým ste cestovali dnes ráno v drožke.“
„Odmietam uznať novú ilustráciu za vysvetlenie,“ povedal som trochu drsne.
„Bravo, Watson! Veľmi vážne a logické napomenutie. Tak počkajte, aké momenty tu hrali úlohu? Vezmime si najprv posledný prípad — tú drožku! Vidíte, že na kabáte na ľavom rukáve a na pleci máte niekoľko škvŕn od blata. Keby ste boli sedeli uprostred hansomu, pravdepodobne by ste sa neboli zašpinili, a ak, tak určite symetricky. Preto je jasné, že ste sedeli na boku. A práve tak je jasné, že ste necestovali
sám.
„To je celkom zrejmé.“
„Až hlúpo očividné, však?“
„Ale tie topánky a kúpeľ?“
„Práve také detské. Vy máte vo zvyku zaväzovať si topánky určitým spôsobom. Teraz vidím, že ich máte zaviazané komplikovanou dvojitou slučkou, a vy si ich zvyčajne tak nezaväzujete. Mali ste ich preto zobuté. Kto ich zaviazal? Obuvník — alebo chlapec v kúpeli. Nie je pravdepodobné, že to bol obuvník, lebo topánky sú temer nové. Čo teda ostáva? Kúpeľ. Hlúpe, však? Ale aj tak poslúžil turecký kúpeľ istému účelu.“
„Akému?“
„Hovoríte, že ste tam boli, pretože ste potrebovali zmenu. Ak dovolíte, tak vám zmenu navrhnem. Co poviete na Lausanne, milý Watson — cesta prvou triedou a všetky výdavky kráľovsky zaplatené?“
„Skvelé! Ale načo?“
Holmes sa pohodlne oprel v kresle a z vrecka vytiahol zápisník.
„Jednou z najnebezpečnejších vrstiev na svete,“ povedal, „je sťahovavá a bez priateľov žijúca žena. Je najneškodnejšia a často najosožnejšia zo smrteľníkov, ale nevyhnutne popudzuje iných k zločinu. Je bezmocná. Mení bydlisko. Má dostatočné prostriedky, aby sa sťahovala z krajiny do krajiny a z hotela do hotela. Najčastejšie sa stráca v bludisku neznámych penziónov a malých hotelov. Je to zablúdené kuriatko vo svete líšok. Keď ju zožerú, málokto to zbadá. Veľmi sa obávam, že lady Frances Carfaxovej sa stalo niečo zlého.“
Potešil som sa pri tej náhlej zmene od všeobecného k jednotlivému. Holmes sa podíval do poznámok.
„Lady Frances,“ pokračoval, „je jediným žijúcim potomkom priamej rodiny nebohého earla z Ruftonu. Majetky prešli, ako sa možno pamätáte, na mužskú líniu. Jej ostali síce obmedzené prostriedky, ale zato zopár pozoruhodných ukážok španielskeho striebra a čudne brúsených diamantov, ktoré mala veľmi rada — priveľmi rada, lebo ich nechcela
