TUROW, SCOTTPOD ŤARCHOU VINY
(The Burden of Proof)
Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1994
edícia Zelená knižnica
preklad Katarína Jusková
obálka Anton Sládek
1. vydanie
ISBN 80-220-0524-X
beletria, román, detektívky,
392 s., slovenčina
hmotnosť: 391 g
tvrdá väzba
stav: veľmi dobrý
0,80 € darované THCK
*zlaci*
Scott Turow sa zapísal do povedomia čitateľov predovšetkým ako tvorca obľúbeného „románu zo súdnej siene“, kde sa prvky spoločensko-psychologického príbehu spájajú s výraznými prvkami kriminálneho žánru. Najnovší Turowov román je z toho istého prostredia ako úspešne sfilmované dielo Pre nedostatok dôkazov. V autorovom farbistom podaní znovu ožíva Amerika, zasľúbená krajina emigrantov a ľudí hľadajúcich životné Istoty, no i bezprávia, rodinných tragédií, rozkladu, korupcie a zločinu, v okruhu ktorých sa pohybuje právny zástupca Alejandro Stern.
Stern sa s dcérami dohodol, že sa stretnú v Bygone, jednej zo siete typizovaných reštaurácií, pohotovo zriadených materskou korporáciou na výhodných miestach v každom väčšom americkom meste. Ak ste do nejakej vošli, nevedeli ste, či ste v Dallase alebo v Kindle County — všade boli rovnaké starodávne lampy s liatinovými stojanmi, bruchaté poháre na alkohol a podarené detské obrázkové karty s mačiatkami, vlepené pod plastový povrch stolov. Reštaurácia stála na strmej vyvýšenej ploche s výhľadom na diaľničnú sieť neďaleko letiska Veľkého Kindle County. Stern, ktorý uviazol v premávke, ju videl zo vzdialenosti niekoľkých kilometrov.
Letisko bolo dnes pre Kindle County tým, čím bola preň pred sto rokmi rieka — križovatkou, kde sa zbiehajú nitky obrovského množstva bezodkladných obchodných záujmov. Tam, kde boli ešte pred pätnástimi rokmi lúky, vyrástli impozantné úradné budovy — kosodĺžniky z ligotavého skla; na kraji cesty sa vypínali gigantické obchodné sklady s bránami z vlnitého plechu a rozličné siete hotelov z liateho betónu; kraje diaľnic boli posiate výstražnými tabuľami označujúcimi parcely, kde sa do konca storočia rátalo s ďalšou výstavbou. Premávka tu bola stále hustá. Stern, ktorý chvíľami musel stáť, vypol autorádio, aby mohol sústredenejšie rozmýšľať o Dixonovi.
Keby bola Silvia po matkinej smrti cítila väčšiu istotu, možno by sa jej nebol videl taký príťažlivý, uvažoval, keď sa prepracoval k prapríčine ťažkostí, v akých sa ocitol. Stern robil, čo sa dalo, a premyslene naplánoval svoju aj sestrinu budúcnosť. Predal niekoľko kusov matkinho nábytku a dva prstene, aby získal hotovosť, a najbližšiu jeseň obidvaja osirení súrodenci zakotvili na Eastonskej univerzite, v nádejnom prístave poskytujúcom vzdelanie ratolestiam privilegovaných vrstiev stredozápadu. Silvia, nadaná študentka, ktorá bola v škole vždy popredu, dostala plné štipendium; Stern sa zapísal na právnickú fakultu, kde študoval na štátne trovy v rámci vládneho programu. Aby ušetril a nespretŕhal putá s minulosťou, ostal v matkinom byte v DuSable, odkiaľ dochádzal ráno do školy vlakom, kým Silvia dostala čoskoro ubytovanie v dievčenskom internáte.
Znovu začal chodiť s lotériou ako za stredoškolských čias, aby si pomohol finančne. Lístky na lotériu — šanca za cent — boli menšie atrakcie, ktoré využívali na lákanie zákazníkov obchodníci v malých mestách; zákazník sa pohrabal medzi malými zvitkami papiera na podnose, jeden si vytiahol a prečítal si vtip. alebo, čo sa stávalo zriedkavejšie, oznámenie, že vyhral práčku alebo televízor. V piatok ráno Stern naložil nový náklad lístkov a ceny za predchádzajúci týždeň do vyslúžilej dodávky, ktorú mu zohnal šéf Milkie, a trmácal sa prériou od mestečka k mestečku, dodávajúc do obchodov svoj tovar a rozdeľujúc výhry. Keď sa v nedeľu neskoro večer vrátil do Kindle, v matkinom byte ho už čakala sestra, ktorá pricestovala vlakom a chystala mu večeru. Tieto okamihy strávené v dôverných rozhovoroch mu boli odmenou po návrate z ciest v šatách, na ktorých prilipol prach ciest po niekoľkých štátoch; vždy sa vopred tešil na Silviinu spoločnosť, na chvíle v ovzduší rodiny, ktorú tvorili len oni dvaja.
Raz v nedeľu večer si otvoril a našiel ju sedieť v obývačke s Dixonom Hartnellom, ešte vždy v uniforme. Dixon mal dovolenku; keď prechádzal mestom, vyhľadal si, kde Stern býva, a Silvia ho vpustila. Tvrdila, že si spomenula na jeho meno, čo však vôbec nemusela byť pravda. Silviu fascinovali všetci bratovi priatelia z právnickej fakulty a človeku hneď udrelo do očí, že tí dvaja pekní mladí ľudia sú si sympatickí.
Stern sa zhrozil, keď našiel Dixona. ktorého už dávno odpísal, vedľa zbožňovanej sestry. V Dixonovi bolo dosiaľ čosi z bezočivého fičúra a odkedy ho postrelili v Kórei, kde slúžil v hodnosti kapitána, iba čo ešte väčšmi zhrubol. Stern bol k nemu zdvorilý a po večeri ho nezdržoval dúfajúc, že sa už neuvidia.
Dixonova korešpondencia so Silviou sa začala podľa všetkých pravidiel zdvorilým poďakovaním hostiteľke za večeru. Sternovi ani na um nezišlo radiť jej, aby neodpovedala. O osem mesiacov, keď Dixona prepustili z armády a zapísal sa na univerzitu, prikvitol znovu a bola už z toho láska. Stern sestre nikdy nič neprikazoval, a tak nevedel, čo si počať, aby prekazil vzťah, z ktorého nemohlo vzísť nič dobré, no zakaždým keď boli spolu všetci traja, vyžaroval z neho nesúhlas a Dixonovi odpovedal iba na pol úst. Kríza prepukla v predposlednom ročníku Silviinho štúdia. Stern jej zakázal presťahovať sa na univerzitu k Dixonovi. S trpnou mlčanlivosťou sa podriadila, ale o tri mesiace mu oznámili, že sa chcú vziať. Zaľúbenci pristúpili na každú podmienku, s ktorou sa Stern podráždene vytasil; Dixon prestúpi na židovskú vieru, Silvia neprestane študovať, Dixon, ktorému na škole beztak nezáležalo, sa zamestná v maklérskej firme. Po dlhých útrapách mlčania pokrstil Dixona množstvom prívlastkov; špekulant, podvodník, klamár. Nepopustili. Raz v nedeľu v čase večere sa zjavil zas a požiadal Stema, aby sa zúčastnil na sobášnom obrade; zastúpil by obe úlohy, priviedol by nevestu k oltáru a bol by zároveň družbom. „Bez teba to nemôžeme urobiť,“ povedal. „Si náš jediný príbuzný.“
Len čo Dixon absolvoval všetko, čo súviselo s prestupom na židovskú vieru, zosobášili sa so Silviou pod baldachýnom v synagóge.
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
...posledná veta...
"Pomôžem ti."
