DÁMA Z MONSOREAU
(La Dame de Monserau)
Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1974
preklad Viera Millerová
obálka Margita Polonyová
2. vydanie
13-72-010-74
beletria, román, literatúra francúzska,
496 s., slovenčina
hmotnosť: 611 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý
0,90 €
V diele Dáma z Monsoreau nás autor vovádza do druhej polovice 16. storočia, na dvor francúzskeho kráľa Henricha III., slabocha zmietaného neresťami i strachom pred trestom božím. Jeho brat František z Anjou, ktorý mu je nepriateľom i súperom, v zápasoch s nim zvyčajne vyhráva, za čo vďačí svojmu vernému rytierovi de Bussy, statočnému a čestnému mužovi.
Aurilly a vojvoda z Anjou si navzájom dodržali slovo: vojvoda držal Bussyho cez deň u seba tak dlho, aby mu neušlo nič z toho, čo robí.
Bussymu sa veľmi hodilo, že sa môže cez deň venovať kniežaťu — aspoň bude mať voľný večer. O desiatej večer sa zahalil do plášťa, dal si pod pazuchu rebrík a vydal sa k bastile.
Vojvoda, ktorý nevedel, že Bussy má v predsieni rebrík, a ktorý si nevedel ani predstaviť, že niekto môže sám chodiť po parížskych uliciach, nazdával sa, že Bussy pôjde domov po koňa a po sluhu. Takto stratil prípravami desať minút. Za ten čas vrtký a zaľúbený Bussy prešiel už tri štvrtiny cesty.
Bussy bol šťastný, ako bývajú odvážni ľudia; nestretol cestou nikoho, a keď sa priblížil k domu, zazrel v oblokoch svetlo.
To bolo dohovorené znamenie medzi nim a Dianou.
Vyhodil rebrík na balkón. Rebrík mal šesť hákov, zahnutých proti sebe, a tak sa vždy o niečo zachytil. Pri tomto zvuku Diana zahasila lampu a otvorila oblok, aby mohla poriadne upevniť rebrík. To všetko sa stalo za malú chvíľu. Diana sa poobzerala po námestí, pátrala zrakom po všetkých kútoch.
Zdalo sa jej, že nikde niet živej duše. Vtedy naznačila Bussymu, že môže vystúpiť. Bussy na toto znamenie vyliezol hore, stúpajúc na každú druhú priečku.
Šťastne si zvolili túto chvíľu, pretože keď Bussy liezol do obloka, pán z Monsoreau, ktorý vyše desať minút trpezlivo čakal pri dverách svojej ženy, práve schádzal dolu schodmi, opierajúc sa o plece sluhu, ktorému najviac dôveroval. Táto dvojaká činnosť sa uskutočnila tak, že Monsoreau otváral dvere na ulicu práve vo chvíli, keď Bussy vtiahol rebrík dnu a Diana zatvorila oblok.
Monsoreau zastal na prázdnej ulici, nevidel nič.
— Hádam si dostal zlé správy? — spýtal sa Monsoreau sluhu.
— Nie, monseigneur, — odvetil sluha. — Práve som prišiel z paláca Anjou a hlavný koniar, ktorý je mojím priateľom, mi tvrdil celkom určite, že monseigneur kázal na dnes večer prichystať dva kone. Možno chcel ísť monseigneur niekam inam, nie sem.
— Kam by šiel? — riekol Monsoreau zachmúrene.
Ako všetci žiarlivci aj gróf sa nazdával, že všetci ľudia nemajú na starosti nič iného iba ho trápiť.
Poobzeral sa druhý raz po okolí.
— Možno by som bol urobil lepšie, keby som bol zostal v Dianinej izbe, — zamrmlal. — Ale možno si spolu dohovorili znamenie, možno ho upovedomila o mojej prítomnosti, a ja som to nezbadal. Lepšie bude, ak budem striehnuť vonku, ako sme sa dohodli. Zaved ma k tomu úkrytu, o ktorom tvrdíš, že stade možno vidieť všetko.
— Poďte, monseigneur, — riekol sluha.
Monsoreau vykročil, opierajúc sa napoly o rameno sluhu, napoly sa pridržiavajúc múru. Naozaj, takých dvadsať krokov od dverí smerom k bastile bola obrovská hŕba kamenia zo zrúcaných domov.
Uprostred tejto hŕby upravil sluha akýsi úkryt, do ktorého sa ľahko vmestili dvaja ľudia. Rozprestrel na kameňoch plášť a Monsoreau si naň sadol. Sluha si sadol k nohám svojho pána. Vedľa nich ležala pre všetky prípady nabitá mušketa.
Monsoreau striehol ledva desať minút, keď sa na začiatku ulice Saint-Antoine zjavili dva kone. Dvaja jazdci zostúpili na rohu paláca Tournelles a priviazali kone k železným kruhom, vbitým do múru na tento účel.
— Monseigneur, — povedal Aurilly, — myslím, že prichádzame príliš neskoro. Zrejme odišiel rovno z vášho paláca, mal desaťminútový náskok a už je dnu.
— V poriadku, — riekol knieža, — ale ak sme ho aj nevideli ísť dnu, uvidíme ho odchádzať.
— Áno, ale kedy? — povedal Aurilly.
— Keď budeme chcieť, — riekol knieža.
— Bola by to hádam priveľká zvedavosť spýtať sa vás, ako to chcete dosiahnuť, monseigneur?
