VÁCLAVÍKOVÁ-MATULAY, MARGITATVORBA ĽUDMILY PODJAVORINSKEJ
Nakladateľstvo Čas, Bratislava, 1937
edícia Slovenské dielo (6)
graficky upravil Aurel Kailich
3.000 výtlačkov
literárna teória, životopisy,
72 s., slovenčina
hmotnosť: 121 g
mäkká väzba
stav: dobrý, ušpinená obálka, fľak na obálke
3,30 €
*szave*litt
Tvorba Ľudmily Podjavorinskej je šiesty sväzok edície „Slovenské dielo”. Aj prítomná štúdia Dr. Václavikovej-Matulay písaná je so zreteľom popularizujúcim a nie s aspektami prísno vedeckými. Bolo už povedané, že úloha „Slovenského diela” je prehĺbiť záujem o slovenskú literárnu a umeleckú tvorbu v radoch umeniamilovného obecenstva. Tieto sväzky patria do rúk širšieho publika, ktoré majú uviesť do tvorby význačných slovenských spisovateľov, alebo majú čitateľov informatívne poučiť o niektorej aktuálnej otázke nášho duchovného života. Z tohoto zorného uhla treba i hodnotiť vychádzajúce sväzky. Doterajší záujem o „Slovenské dielo” svedčí o tom, že edícia splňuje dobre svoju úlohu a zaplňuje zjavné medzery v oblasti slovenského literárneho a umeleckého výskumu. — Poniektoré sväzky už sa tlačia v druhom vydaní a vydávajú sa i v nemeckej reči. Štúdia o tvorbe prvej slovenskej poetky Ľudmily Podjavorinskej je prvým sústavnejším zhodnotením práce tejto nedávno jubilujúcej autorky. Vychádza zo širšieho rámca, v ktorom si všíma ženskej otázky vo svete i u nás, a začleňuje činnosť slovenských žien do budovania národných hodnôt. Autorka v rozbore tvorby Podjavorinskej postupuje od jej prvých poetických začiatkov cez ďalšiu tvorbu básnickú a prozaickú, cez práce pre mládež, až k vyvrcholeniu jej umeleckej činnosti, k Baladám. Zaujíma k jej práci i kritické stanovisko a usiluje sa začleniť autorku do celkového rámca slovenských literárnych snažení.
Osud nedožičil Ľudmile Podjavorinskej, aby splnila najkrajšie poslanie ženy v kruhu vlastnej rodiny. Nevydatá nemohla sa tešiť z vnútorného vzrastu vlastných detí, nemohla im formovať duše, ani preniesť na ne priamo svoj idealizmus a mravné hodnoty, ktoré dávaly smysel jej vlastnému životu.
Poslanie matky a vychovávateľky úspešne splnila na inom poli, svoju prekypujúcu lásku k deťom a zápal pískať pre národ práve najmenších, vložila do pekných a hodnotných diel pre mládež. Fyzické materstvo zamenila materstvom duchovným tým, že veľkú časť svojej tvorby venovala mládeži. Práve fakt, že skoro polovica jej celoživotného snaženia patrí mládeži, svedčí o tom, akou mocnou vnútornou potrebou jej bolo, splniť takýmto spôsobom poslanie ženy. Ako teta Ľudmila, autorka detských veršovaných i prózou písaných skladieb, známa a obľúbená v každej slovenskej škole a temer v každej slovenskej rodine, kde majú deti, je bez nadsádzky jednou z prvých skutočných umelkýň v obore detskej literatúry.
Detská literatúra má svoje osobité miesto v umeleckej tvorbe vôbec. Je časťou literatúry, vyhradenej
výlučne deťom a ich záujmom, hlavne ešte nerozvitému detskému umu a klope na ich neskazené srdce, je preto dôležitou prípravou na budúceho človeka ušľachtilého a mravne vyspelého. Preto detská literatúra musí obsahovať etické jadro a musí zároveň už zavčasu prebúdzať cit dieťaťa pre umelecké chápanie.
Ako veľmi záležalo Podjavorinskej práve na tejto výchove mládeže, svedčí 7 vydaných kníh pre mládež a 2 knihy, pripravené pod tlač v rukopise, okrem mnohých roztrúsených a dnes už málo prístupných prác v rozmanitých detských časopisoch. Z toho je 5 kníh poézie: „Kytka veršov” 1921, „Veršíky pre maličkých” 1930, „Zajko a Bojko” 1930, „Medový hrniec” 1930, „Škovránok” 1939 a 2 knihy prózy: „Čarovné skielka” 1931 a román „Baránok boží” 1932.
Záujem o detskú literatúru bol u nás veľký už v rokoch predrevolučných. Priekopnícku prácu konal najmä Aug. Horislav Škultéty, ktorý r. 1846 vydal „Zorničku”, zábavník pre deti s rozprávkami a veršami, r. 1851 a 1855 „Rečňovanky pre slov. ľud. školy”, neskôr s Pavlom Dobšinským vydal slovenské ľudové povesti. V detskej literatúre sústavne pracovali Janko Francisci Rimavský, Adolf Peter Zathurecký, potom najmä Andrej Sokolík detským časopisom „Včelka” a napokon Karol Salva časopisom „Priateľ dietok”. Podjavorinskej poslúžil príkladom predovšetkým strýc Ľudovít Rizner, ktorý písal pre mládež pod pseudonym Strýčko Slavoš. Pravda, Ľudovít Rizner nebol natoľko talentom tvo-
