SAYERS, DOROTHYVRAŽDA POTREBUJE REKLAMU
(The murder must advertise)
Tatran, Bratislava, 1994
preklad Ján Trachta
obálka Anton Sládek
2. vydanie
ISBN 80-222-0455-2
beletria, román, detektívky,
336 s., slovenčina
hmotnosť: 370 g
tvrdá väzba
stav: poškodená vodou
0,00 € darované THCK
*zlaci*
Detektívka Vražda potrebuje reklamu Dorothy Sayersovej je jednou z najtypickejších v tomto žánri: má správne napätie, rad výrazných, majstrovsky podaných postáv, záhadnú smrť na samom začiatku príbehu, zložitú zápletku, vydieranie i úporné hľadanie páchateľa zákernej vraždy a odhalenie jej motívu. Je tým pravým, osviežujúcim čítaním pre človeka otupeného každodenným virvarom, lebo v ňom prebúdza zdravú zvedavosť a prináša mu úľavu po spravodlivom potrestaní vinníka, ktorej sa mu v skutočnom živote dostáva len zriedka.
Každý týždeň v pondelok pán Tallboy, vedúci skupiny pre Nutrax, zohol chrbát a sadol si k robote, aby dostal dvojstĺpec do piatkového vydania Morning Staru. Vyhľadal text pre patričný týždeň a poslal ho na ilustrovanie do ateliéru. Keď bola žiadaná kresba naozaj hotová (čo sa stalo zriedka), poslal ju do štočkárne vedno s textom a starostlivo nakresleným zrkadlom. V štočkami, ktorá vždy hundrala, že nemá nikdy čas na to, aby mohla štočok poriadne vyrobiť, vyhotovili štočok. Potom ho poslali do tlačiarne, kde urobili titulky, sadzbu, zalomili do formy, urobili obťah a vrátili pánu Tallboyovi, pričom mrzuto poznamenali, že je to o niekoľko riadkov dlhšie. Pán Tallboy opravil tlačiarenské chyby, nadávajúc, že štočky sú zlé, že použili nevhodné titulkové písmo, rozstrihal obťah na kusy, znovu ho nalepil na správny formát a vrátil. To trvalo v utorok približne do jedenástej a pán Toule a Jollop, alebo obaja, boli zatiaľ zavretí v konferenčnej sieni s Pymom a Armstrongom, ustavične a hlasno sa domáhajúc svojho dvojstĺpca. Len čo prišiel nový obťah z tlačiarne, pán Tallboy ho poslal po vybehávačovi dolu do konferenčnej siene a vytratil sa, ak mohol, na desiatu. Pán Toule a Jollop vyčítali potom pánu Pymovi a Armstrongovi množstvo nedostatkov v kresbe a v texte. Pán Pym a Armstrong zaliečavo súhlasili so všetkým, čo povedal zákazník, priznali sa, že sú v koncoch, a poprosili o návrhy pána Toula (alebo Jollopa). Ten posledný — ako väčšina zákazníkov — vedel väčšmi kritizovať deštruktívne ako konštruktívne, lámal si hlavu dovtedy, kým sa všetci nedostali do stavu krajnej otupenosti, keď sa mohla s hypnotickým účinkom uplatniť výrečnosť pána Pyma a Armstronga. Po polhodinovom zručnom spracovaní pán Jollop (alebo pán Toule) sa s úľavou a osviežením vrátili k zamietnutému návrhu. Napokon prišli na to, že to bolo takmer presne to, čo si žiadali. Treba v tom zmeniť iba jednu vetu a úvod ku kupónom. Armstrong potom poslal návrh opäť k Tallboyovi so žiadosťou, aby urobil potrebné zmeny. Tallboy, uvedomiac si s potešením, že nejde o nič drastickejšie než o to, že treba pripraviť nový návrh a odznova napísať celý text, vyhľadal textára, ktorého iniciálky boli na okraji pôvodného návrhu, povedal mu, aby vyčiarkol tri riadky a vmontoval klientove zlepšenia, zatiaľ čo on sám začal pripravovať celý inzerát ešte raz.
Keď to všetko bolo hotové, vrátili text do tlačiarne, aby ho znova vysádzali, kresby poslali do štočkárne, celý inzerát znova zalomili a čerstvý obťah vrátili nazad. Ak sa šťastnou náhodou ukázalo, že je v sadzbe málo chýb, dali sa do práce v stereotypii, urobili dostatočný počet matríc aj pre iné noviny, ktoré uverejňovali Nutraxové inzeráty, a ku každej matrici pridali jeden obťah. Dispečerské oddelenie vo štvrtok popoludní rozoslalo matrice londýnskym novinám, doručiteľom a na vidiek poštou alebo vlakom a ak tieto opatrenia nezlyhali, inzeráty sa zjavili v piatkovom vydaní Morning Staru a v iných novinách v príslušných termínoch. Taká dlhá a namáhavá história sa skrýva za povzbudeniami „Živte nervy Nutraxom“, ktoré padnú čitateľovi do oka, keď roztvorí Morning Star vo vlaku medzi parkom Gidea a Liverpoolskou ulicou.
V len vzrušujúci utorok rozhorčenie sa ešte zvýšilo. Po-najprv už počasie bolo nezvyčajne dusné, blížila sa búrka a na najvyššom poschodí Pymovej reklamnej firmy bolo pod širokou plechovou strechou a veľkým skleneným svetlíkom ako v peci. Po druhé očakávali návštevu dvoch riaditeľov spoločnosti Brotherhood s r. o., nezvyčajne staromódnej a nábožensky založenej firmy, ktorá vyrábala penové cukríky a nealkoholické nápoje. Všetkých upozornili, že ženskí členovia osadenstva nesmú fajčiť a že treba starostlivo ukryť všetky obťahy inzercie piva alebo whisky. Prvý zákaz tvrdo postihol najmä slečnu Meteyardovú a pisárky textárskeho oddelenia, ktorým riaditeľstvo cigarety aspoň trpelo, ak ich nepovzbudzovalo. Slečnu Partonovú rozčúlil mierny náznak pána Hankina, že ukazuje plecia a hrdlo väčšmi, ako to riaditelia firmy Brotherhood, spoločnosti s r. o., pokladajú za slušné.
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
...posledná veta...
Robte reklamu, alebo zhyňte.
