LEWIS, NORMANEXPERT ZO SICÍLIE
(The sicilian specialist)
Pravda, Bratislava, 1985
edícia Členská knižnica Pravda
preklad Dušan Janák
prebal Jozef Gális
1. vydanie, 50.000 výtlačkov
75-086-85
beletria, román, detektívky,
336 s., slovenčina
hmotnosť: 412 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý
0,70 € darované THCK
*zlaci*
Marco Riccione, mladý sicílsky vidiečan, obdarený odvahou a zmyslom pre organizovanú akciu, upúta svojím chladnokrvným činom pozornosť miestnej mafie a CIA ešte v čase americkej okupácie Sicílie. Vďaka ctihodnej spoločnosti, ktorá Riccioneho použije ako nástroj v sérii politických vrážd, postupuje na spoločenskom rebríčku. Po čase, donútený okolnosťami a na radu americkej tajnej služby, odchádza so ženou a deťmi do USA, kde sa zasa stane vykonávateľom vôle všemocného mafistického predáka dona Vincenta. Riccione sa postupne vypracuje na chladného profesionála — experta, ktorý vie sicílske metódy „eliminovania" nežiadúcich osôb aplikovať v rôznych zemepisných šírkach, neskôr na experta pre podvratnú činnosť v službách reakčných síl. Pod hrozbou deportácie sa na pokyn CIA zapája do atentátu na prezidenta Spojených štátov.
Autor Norman Lewis, čerpajúc zo skúseností zo spravodajskej služby, približuje v knižke Sicílsky expert úlohu mafie a CIA v mechanizme organizovaného zločinu v medzinárodnom meradle. Aj v tomto románe sa N. Lewis prejavil ako skvelý rozprávač, pútajúci pozornosť čitateľa atraktívnou, aktuálnou problematikou a dynamickým dejovým pohybom. Román má v sebe prvky literatúry faktu i politického románu — navyše je poučný i varujúci.
Istého krásneho zimného dňa roku 1959 vpochodovali povstalci do Havany. Obsadenie mesta prebehlo tak pokojne, takmer nepozorovane, že obyvatelia si vlastne ani poriadne neuvedomili, čo sa robí. Jeden deň sa ešte všade rozťahovala diktátorova zlostná brutálna polícia, ktorá len striehla na vhodnú príležitosť, aby si zastrieľala, a na druhý deň jednoducho zmizla. Nahradili ju tisíce zdvorilých vidiečanov v uniforme, ktorí sa dopustili jediného výstrelku, že za dvadsaťštyri hodín vypili všetky zásoby coca-coly v celej Havane. Na konci štartovacej dráhy letiska Rancho Boyaros stáli zoradené lietadlá, ktorými smeli odísť do exilu prezident s blízkymi priateľmi a vedúcimi vládnymi činiteľmi. Celkove však panovala úľava a radosť z toho, ako sa vyvinula situácia. Reštaurácie a kaviarne boli plné ako zvyčajne a stoly v nočných podnikoch si bolo treba rezervovať aspoň deň vopred. Úplne neznámi ľudia si na ulici potriasali ruky a blahoželali si, že zostali nažive. Havanské prostitútky, najdobrosrdečnejšie a najlacnejšie na svete, sa činili viac ako inokedy a viaceré, najveľkodušnejšie, na oslavu víťazstva revolúcie poskytovali svoje služby dokonca zadarmo. Z lietadiel a lodí sa hrnuli americkí turisti a ako zvyčajne míňali peniaze v kasínach, kde ešte vždy boli povolené hazardné hry. Priemerne stovka z nich sa každú noc spila do nemoty. Príslušníci novej mestskej poriadkovej služby ich pozbierali, postarali sa o nich, dali im čiernej kávy a diskrétne ich dopravili do hotelov. Vojaci zo zastrčených dediniek, nadšení jedinečnou príležitosťou, akú im núkala na ich obľúbenú zábavu hladká, nádherne mozaikovaná dlažba Havany, pozývali domácich, práve tak ako zahraničných turistov, aby sa s nimi zahrali guľky.
Salvatora Spinu neprekvapilo, že nová vláda sa spočiatku usiluje zapôsobiť na verejnosť miernym a tolerantným postojom, no ani na chvíľu nepochyboval o tom, že za potriasaním rúk a úsmevmi sa skrývajú pevné predsavzatia. Vždy vedel lepšie ako iní vycítiť, kam sa karta obracia, a tak sa včas utvrdil v presvedčení, že povstalci zvíťazia. Zaskočilo ho len, ako rýchlo sa starý režim zrútil.
Ešte vždy stálo jeho mimoriadne a príslovečné šťastie pri ňom. Deň pred pádom Havany vplával do prístavu parník Golfo Di Policastro z Neapola s tou najväčšou zásielkou heroínu, aká kedy prišla na západnú pologuľu. Spina odkúpil deväťdesiat percent celoročnej tureckej produkcie ópia, obišiel tradičné služby francúzskych sprostredkovateľov a marseillských laboratórií a celé množstvo morfínu dal spracovať v starej autobusovej garáži na palermskom predmestí Porta Nuova. V siedmich jednoduchých pevných kožienkových kufroch, ktoré opatroval v kajute prvý lodný dôstojník, dopravila loď Golfo Di Policastro celkove dvestopäťdesiat kilogramov heroínu poskytujúceho prchavý a klamlivý únik pred bolesťou a zármutkom, hladom a túžbou, osamelosťou a strachom aspoň päť miliónom zákazníkov, čo pri predaji v malom vynesie spolu stotridsať miliónov dolárov.
Keď Spina hneď po svitaní prišiel na loď aj so šéfom colnice, a keď spolu kráčali po mostíku, ozývala sa už na východných predmestiach rozptýlená streľba z pušiek. Posledné vládne jednotky splašene a nervózne strieľali do všetkého, čo sa pohybovalo, a potom poodhadzovali zbrane a rozutekali sa domov. Spina si vypil capucino s prvým dôstojníkom, ktorý mu bol vzdialeným bratancom, poďakoval mu a vzal si od neho sedem kufrov. Potom ich spolu so šéfom colnice a niekoľkými námorníkmi naložili do Spinovho cadillacu, čo stál na móle.
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
...posledná veta...
V ústrety sa im rútilo sivé more, aby ich prijalo do svojho náručia.
