MAY, KARLZA POKLADMI INKOV
(Am Rio de la Plata)
Nezávislosť, Bratislava, 1991
preklad Teofil Ušák
ilustrácie Anna Ušáková
obálka Zdenka Nižňanská
ISBN 80-85217-18-X
beletria, dobrodružné,
408 s., slovenčina
hmotnosť: 460 g
tvrdá väzba
2,90 € stav: veľmi dobrý *tomzom*b-ger*
Za pokladmi Inkov je majstrovské dielo veľkého rozprávačského umenia Karla Maya. Čitatelia budú v duchu prežívať nanajvýš pútavé a vzrušujúce dobrodružstvá. V horách divokého pohoria Gran Chaca ležia ukryté obrovské poklady dávnych Inkov. Zo severoamerických prérií pricestuje sem Old Shatterhand — tu ho volajú seňor Charley — a so skupinou smelých druhov sa vydá cez laplatské provincie za bájnymi pokladmi. Musí prekonávať množstvo nebezpečenstiev, zradných úkladov a najrôznejších prekážok. Krajina sa rozhára plameňmi revolúcie. Lúpežné bandy buriča a lotra majora Caderu zapaľujú haciendy, kradnú dobytok a týrajú obyvateľstvo. Do ich moci sa dostane aj seňor Charley so svojimi druhmi. Odsúdia ho na smrť a — stop! Ďalej už nič neprezradíme z napínavého deja.
Ba občas sme prešli aj malým lesíkom, čo bola v týchto končinách naozaj zvláštnosť. Dokonca sa mi pošťastilo uvidieť aj pštrosiu rodinku. Keď sme sa predrali cez jednu húštinu, ocitli sme sa pred šírou pampou. Neďaleko nás obrovské pštrosy hľadali potravu. No sotva nás zbadali, náramne sa vyľakali a pustili sa do behu, čo im nohy stačili. Už som sa neovládol a rozosmial som sa, až mi slzy vbehli do očí. Yerbaterovia boli zvyknutí na pštrosy, ale moja veselosť ich nakazila a aj oni sa pustili do náramného smiechu.
Kto nie je od prírody mrzutom, veru sa nezdrží smiechu, keď uvidí kŕdeľ pštrosov ozlomkrky utekať. Nie je to beh v pravom zmysle slova, ako som si predstavoval. Pštrosy sa čudne kníšu, kývajú zboka nabok a zdalo by sa, že nohami hádžu dozadu. Pritom veľmi smiešne pohybujú celým telom, najmä krkom.
Amerického pštrosa nandu nazývajú v laplatských krajoch avestruz. Málokedy možno uzrieť tohto obrovského vtáka samotného. Samec má vo svojej družine vždy päť alebo viac samíc. Neraz možno vidieť v kŕdli aj dvadsať kusov. Lovci len zriedkakedy strieľajú pštrosy, obyčajne ich chytajú zo sedla lasom. Domorodí obyvatelia tvrdia, že mäso nandu je veľmi chutné. Pravda, mäso z mladého amerického pštrosa nie je zlé, ale sotva by sa komu podarilo na mäkko uvariť mäso zo starého pštrosa.
Perie nandu používajú ako ozdobu, alebo z neho robia metličky na oprašovanie, no nie je také vzácne ako perie z afrického pštrosa.
Veľmi obľúbené sú veľké vajcia, ktoré kladie samica nandu. Samice patriace k jednému kŕdľu znášajú vajcia do spoločného hniezda. Kedysi si ľudia mysleli, že vajcia zohrieva iba slnko, ale nie je to tak. Vtáci na nich sedia, kým sa nevyliahnu mláťatá. Hniezda sú celkom jednoduché: sú to vyhrabané jamy v zemi.
Domorodí obyvatelia usilovne hľadajú pštrosie vajcia, lebo sú veľmi výživné a chutné. Tortilla (omeleta) zo pštrosích vajec je skutočnou pochúťkou a ani najväčší labužník ňou nepohrdne. Tvrdí sa však, že čajčie a bažantie vajcia sú ešte chutnejšie.
Slnko sa už skláňalo za obzor, keď sme sa priblížili k čriede pasúceho sa dobytka. Monteso ma upozornil na vypálené znamenia v koži dobytka a poznamenal:
— To je značka môjho príbuzného. Už sme na jeho pôde.
Ten muž bol zrejme veľkým boháčom, lebo sme prešli popri mnohých čriedach hovädzieho dobytka, koní a oviec a všetok ten dobytok — tisíce a tisíce kusov — mal vypálenú v koži tú istú značku. Jednotlivé čriedy a pastviny boli oddelené živými plotmi agávy. Pastvinami krížom-krážom cválali gaučovia na rýchlych koňoch — zavracali dobytok do čried a rozháňali zápasiace býky.
O nejaký čas sme uzreli na severe stromy. A pod nimi sa beleli múry, akoby nás pozývali a volali. Pred nami v tôni topoľov, dubov a smútočných vŕb ležala ukrytá estancia. Najmä smútočné vŕby tu rástli veľké a nádherné a boli oveľa väčšie než európske. Maliar krajiniek by nad nimi zaplesal radosťou.
Estancia sa skladala z viacero budov. Celok vyzeral ako obrovský zámok. Najprv sme vošli do veľkého nádvoria obklopeného z troch strán vysokým múrom. V prednom múre bola brána. Štvrtú stranu tvorila dlhá dvojposchodová budova. To bol príbytok majiteľa.
Na dvore som zbadal úzkostlivú čistotu, čo je v tejto krajine ozaj zriedkavosť. Stálo tam niekoľko ťažkých vozov pre volský záprah. Po dvore sa preháňali žriebätá. Išli sme cez dvor ku dverám domu.
Sluhovia, čo pracovali na dvore, chvíľu na nás nemo hľadeli, potom však pribehli a úctivo nás pozdravovali. Správali sa tak zdvorilo, že som sa tomu až čudoval. Najmä Montesovi sa veľmi úctivo ukláňali, hoci tu stál pred nimi bosý a v otrhaných šatách.
— Je seňor doma? — spýtal sa napokon Monteso.
— Nie, — odvetil jeden zo sluhov. — Odcestoval do Fray Bantos vybrať peniaze za poslednú čriedu, čo sme ta dopravili.
— A seňora?
— Je doma aj so seňoritou.
— Ohlás im môj príchod.
Paholok vošiel do domu. Monteso nariadil ostatným sluhom:
— Naše kone nepriväzujte. Zvlášť dobre sa musíte postarať o tohto Gaštana. Nech mu nič nechýba!
Rozprával tak sebavedome, akoby tu smel rozkazovať. Jeho druhovia sa rozišli na rôzne strany. Mňa pojal so sebou a zaviedol do hlavnej budovy schodišťom, ktoré bolo pokryté širokými kobercami. Sluha, ktorého Monteso poslal do domu pred nami, otvoril nám hore jedny dvere. Vstúpili sme a ocitli sme sa zoči-voči dvom dámam, zrejme to boli matka a dcéra. Monteso obidve srdečne pozdravil. Dáme pobozkal ruku a mladšiu bozkal na líce, ako je to zvykom len u príbuzných. Na svoj veľký údiv som počul, že dievča ho nazýva strýkom. Teda majiteľ estancie, ktorá je zrejme jednou z najbohatších v tomto kraji, je jeho brat.
Monteso ma predstavil. Obe dámy ma veľmi priateľsky a srdečne privítali. Potom mi ukázal, kde budem bývať. Bol som nemálo prekvapený, keď som sa ocitol v byte skladajúcom sa z predsiene, salónu, spálne a kúpeľne. Nábytok a celé zariadenie bolo také vkusné, že ani gróf by tu nepocítil nijaký nedostatok. Monteso sa radostne usmieval, keď videl moje prekvapenie.
— Páči sa vám tu, seňor?
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
...posledná veta...
Pomaly sme sa blížili k mestu Palmaru, v ústrety novým dobrodružstvám.
Pomaly sme sa blížili k mestu Palmaru, v ústrety novým dobrodružstvám.
