BOROŠ, JÚLIUSROZUMIETE DOSPIEVAJÚCIM?
Smena, Bratislava, 1977
edícia Križovatky
obálka Ján Krížik
2. doplnené vydanie, 6.000 výtlačkov
73-062-77
psychológia
240 s., slovenčina
hmotnosť: 244 g
tvrdá väzba s prebalom, malý formát
stav: dobrý
1,00 €
*zlaci*
Július Boroš so narodil 19. apríla 1934 v Turíčkach, okres Lučenec. Stredoškolské štúdium ukončil na Pedagogickom gymnáziu v Lučenci a ako učiteľ krátko pôsobil na Horehroní — v Čiernom Balogu.
Reagujúc na potreby života, no predovšetkým v snahe dôkladne sa pripraviť na výchovno-vzdelávaciu prácu medzi mládežou, prerušil učiteľské pôsobenie a pokračoval v štúdiu psychológie a pedagogiky na vysokej škole. Štúdiom získal kvalifikáciu stredoškolského profesora, neskôr doktorát filozofie a kandidáta psychologických vied. V súčasnosti pôsobí ako docent psychológie na Katedre psychológie Filozofickej fakulty univerzity Komenského v Bratislave.
Už v čase štúdií bol ustavične v kontakte s mládežou. Svoje teoretické poznatky ako stredoškolský profesor aplikoval pri výchove učiteľov na pedagogickej škole a na bývalej Vyššej pedagogickej škole v Banskej Bystrici. Od roku 1967 viedol na Krajskej psychologickej a výchovnej klinike stredisko pre voľbu povolania. V tom istom roku sa pri redakcii denníka Smer z jeho iniciatívy utvorila pomerne široko orientovaná poradňa, známa ako Linka dôvery.
V súčasnosti sa ťažisko práce Júliusa Boroša presúva na oblasť všeobecnej a experimentálnej psychológie.
IV. SOCIÁLNE VZŤAHY DOSPIEVAJÚCICH
Vzťahy v rodine
Na rodinu dieťaťa sa pozeráme, akoby to bola akási jednotka, akási väčšia alebo menšia skupinka ľudí jednej mysle. Hovoríme, že členovia rodiny konajú, cítia a myslia ako skupina, hoci, keby sme to bližšie skúmali, zistili by sme, že to tak nie je, že každý člen rodiny je inou, viac či menej vyhranenou osobnosťou, že každý sa správa k ostatným členom rodiny inak, že aj v rodine medzi jej jednotlivými členmi môžu byť a sú rozdielne i protichodné názory. Často sa stane aj to, že sa dvaja starší bratia spoja proti mladšiemu alebo mladšie dospievajúce dievča žije úplne v tieni staršej sestry, ktorá je vtipnejšia a šarmantnejšia. Matka sa môže akokoľvek usilovať o to, aby si s oboma dcérami vychádzala rovnako dobre, aj tak sa jej to nedarí. A na prvý pohľad sa nedá zistiť, či si otec iba namýšľa, že dospievajúci syn je matkiným miláčikom a jeho, otca, ignoruje. Často sa ukáže, že otec, matka i dospievajúci syn sú v rodine voči sebe navzájom úplne iní, ako by boli za iných okolností. Niekedy sa obaja rodičia tak upnú na dieťa (najčastejšie to býva u jedináčikov), že sa dieťa stane čímsi, okolo čoho sa všetko krúti, stane sa v rodine dominujúcim. V mnohých, najmä menej početných rodinách býva vplyv jednej osobnosti na druhú výraznejší. Je to preto, že sa vzájomný vplyv obmedzuje na menší počet rodinných príslušníkov. Vo väčších rodinách rodičia spravidla nebývajú až takí úzkostliví ako tam, kde je iba jedno dieťa.
Pri dôkladnejšej analýze ktoréhokoľvek človeka zistíme, že je do značnej miery obrazom rodiny, v ktorej vyrastal. To značí, že tak starý otec, ako aj stará matka spoluúčinkujú pri pôsobení na deti, aj keď nie vždy priamo, ale aspoň sprostredkovane, cez svoj vplyv na rodičov detí. To, že matka trvá na osvojení si návykov poriadkumilovnosti u svojich detí, môže byť dozvukom jej detských rokov, keď sa na poriadkumilovnosť kládol taký dôraz, že sa jej táto vlastnosť stala zvykom. Dnešným dospievajúcim dievčatám je táto vlastnosť často cudzia, podobne ako dospievajúci chlapec nevie pochopiť napríklad žgrlošstvo otca, že táto otcova vlastnosť má pravdepodobne pôvod v jeho detstve, keď bolo nevyhnutné úzkostlivo šetriť.
V tejto súvislosti treba poznamenať, že mládeži často vyčítame, že má všetko, a pritom nie je taká, ako by sme ju chceli mať, že sa nespráva tak, ako by sme si to želali. Nemožno poprieť, že v dnešnej rodine majú deti všetko, čo potrebujú k hmotnému zabezpečeniu života, že sa nemusí žgrlošiť, ba že v mnohých prípadoch majú deti oveľa viac, ako potrebujú. Ich oblečenie neraz svedčí o veľkej nákladnosti (pravda, záujem o vonkajší výzor, nápadnosť oblečenia dospievajúcich je celkom prirodzená). Ak je takéto uspokojovanie potrieb dospievajúcich súčasťou dokonalej starostlivosti rodičov aj y oblasti výchovy, tak nijaké námietky nie sú potrebné. Často to však nebýva tak
