ZACHERT, CHRISTELZACHERT, ISABELL
STRETNEME SA V MOJOM RAJI
Príbeh zo života
(Wir treffen uns wieder in meinem Paradies)
Ikar, Bratislava, 1994
preklad Katarína Hatalová
obálka Siegfried Fournes, Viera Fabianová
ISBN 80-7118-118-9
beletria, román
144 s., slovenčina
hmotnosť: 265 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý
1,00 €
*cesvo*belx-ger
Isabell mala pätnásť rokov, keď sa zistilo, že je chorá na rakovinu. Nepoddala sa však osudu a nepodľahla depresii ani vtedy, keď už vedela, že ju nemožno vyliečiť. Posledný rok života bola statočná, vyžarovala z nej nádej a optimizmus a pripravovala rodinu na svoj odchod. "Mnohým ľuďom dodávam odvahu a svojou radostnou náladou ich možno zbavujem strachu pred smrťou." Toto je jedna z posledných viet, ktoré Isabell napísala - a zároveň jej posledná vôľa, odkaz podobne trpiacim ľuďom.
Depresívne nálady ťa od terapie k terapii postihovali čoraz intenzívnejšie. Počas tejto terapie sme u teba nespávali, lebo si to nechcela. Chcela si nás šetriť a my sme ti za to boli vďační. Ale v noci na mňa doliehala tieseň — balkón bol tak vysoko a tvoja nálada často tak hlboko!
Už dva dni po skončení terapie ťa pustili domov. Každý druhý deň sme však museli chodiť na krvný obraz. V prostredí, kde si dôverne poznala každý kút a mala svojich blízkych, si túto terapiu prežívala omnoho radostnejšie a vyrovnanejšie. A v prípade nebezpečenstva bola nemocnica čo by kameňom dohodil. Na cestu do Kolína sme potrebovali spravidla jednu hodinu, kým do bonnskej nemocnice iba desať minút. Pomer medzi trýznivými dňami terapie a plnokrvne prežitými dňami sa zlepšoval.
Nebolo by treba hľadať nové formy liečenia aspoň pre deti s nádorovými ochoreniami? Viac pružnosti, viac možností liečenia doma?
Som si istá, že keby mi niekto ukázal, ako sa vymieňa infúzna fľaša, pochopila by som to. Nemôžu nemocnice spolupracovať s rodinnými lekármi, pacientmi a ich rodinami? Nemáme psychológov, ktorí by rodinám pomohli vydržať? Iste, za posledné roky sa z lekárskeho hľadiska v boji proti nádorovým ochoreniam dosiahli veľké úspechy. Ale nedali by sa ešte zvýšiť, keby sme sa väčšmi zamerali na psychický stav chorých a ich rodín?
Teraz mala nasledovať deväťtýždňová prestávka. Tých deväť týždňov bolo opojných — ale ako mám opísať toto opojenie? Často som sa bála, že množstvo zážitkov je na teba priveľa. Ty si však chcela žiť. Bolo leto a všetci chceli pre teba urobiť niečo dobré. Von si nemohla ísť, tak sme ťa rozveseľovali doma. Caroline prišla na niekoľko dní z Antverp. Veľa radosti ste si užili pri nahrávaní hudobných kaziet. A čo bolo najdôležitejšie, mohli ste sa rozprávať aj o Axelovi.
V máji si sa zúčastnila na Matthiasovej konfirmácii. Do kostola si síce nesmela ísť pre nízky stav bielych krviniek
a zvýšené riziko infekcie, ale na rodinnej slávnosti si bola. Na tvoju veľkú radosť prišla aj celá rodina Moltkeovcov.
O desať dní si sa na slávnostnej večeri Pánovej zoznámila s Matthiasovým konfirmačným duchovným. Bola to veľká farnosť. Na večeru Pánovu chodili rodiny k oltáru v skupinách, vždy približne po štyridsať veriacich. Farár podával kalich od úst k ústam. Otec a ja sme boli v rozpakoch, či máš aj ty prijať večeru Pánovu. Na kalichu sme videli iba bacily veriacich a báli sme sa, že niečo chytíš. Už sme boli na rade. V bielych šatách a bielom klobúčiku si stála vo veľkom kruhu medzi nami. Zrazu farár zobral nový, čistý kalich, naplnil ho vínom a tebe ho podal ako prvej. — Dobrý Pán Boh predsa stojí pri nás!
Leto ti prinieslo mnoho ďalších rozptýlení a radostných zážitkov. Raz prišla Marie z Belgicka s dvoma kuframi plnými divadelných kostýmov. To bola zábava! Poobliekala si sa do nich a vhupla do rozličných úloh. My sme sa ti starali o hudobný sprievod a Marie fotografovala. Predviedla si nám temperamentnú Španielku, zvodného vampa, cowboygirl, romantickú kvetinárku, rockovú speváčku, parťáčku motorkárov a úplne normálnu Belli — takú, aká je teraz, s baretkou, parochňou a šatkou.
Marie mala dvadsať a ty šestnásť, ani jedna ste už neboli vo veku, aby ste sa uprostred leta hrali na prezliekanie, napriek tomu ste mali z toho bláznenia neskutočnú radosť. A ty si v zrýchlenom tempe prežila niekoľko možných i nemožných životných úloh.
Marie bola skutočný poklad. Stávali ste sa čoraz viac sestrami. Keď znovu prišla z Belgicka, priniesla ti malý album s vyvolanými obrázkami.
Koncom mája si sa zasa raz vyhrabala z leukopénie a mohla si chodiť von, potulovali ste sa po meste a po nákupoch. Často sa k vám pridala aj Dorothea von Moltke. Ja som vám najčastejšie bola nablízku ako „ochranný sprievod“, vždy sa niečo mohlo stať.
.................................................................................................................................................................
... posledná veta ...
S vrúcnou láskou Vaša Isabell.
