STENDHALABATIŠA Z CASTRA
a iné novely
Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, Bratislava, 1962
edícia Svetoví klasici (121)
preklad Vladimír Reisel
doslov Anton Vantuch
obálka Ivan Urbánek
1. vydanie, 11.000 výtlačkov
61-122-62
beletria, novela, literatúra francúzska,
298 s., slovenčina
hmotnosť: 333 g
tvrdá väzba
stav: dobrý, bez prebalu
0,50 €
*cesvo* in *belx-fra*
Zároveň na starých hradbách postavili húfnice, mažiare a ťažké delá naproti domu, v ktorom knieža býval; práve toľko ich postavili na nových hradbách, odkiaľ bolo vidieť zadnú časť rečeného domu. Na tejto strane rozostavili jazdu tak, aby sa mohla, keby bolo potrebné, voľne pohybovať. Na brehoch rieky prihotovili vozy, lavice, skrine a iný nábytok, aby sa z nich dali postaviť zátarasy. Týmto spôsobom mienili prekážať pohybu obliehaných, keby sa rozhodli ísť proti ľudu v zovretom útvare. Zátarasy mali aj chrániť delostrelcov a vojakov proti arkebúzam obliehaných.
Napokon spustili na rieku naproti a bokom od kniežaťovho paláca člny, naložené ľuďmi s mušketami a inými zbraňami, ktorými by mohli znepokojovať nepriateľa, keby sa pokúsil vyraziť von; súčasne vo všetkých uliciach postavili barikády.
Počas príprav prišiel list, veľmi slušne napísaný, v ktorom si knieža sťažoval, že ho pokladajú za vinníka a že s ním zaobchádzajú ako s nepriateľom, ba ako so vzbúrencom, skôr ako sa vec vyšetrila. List zoštylizoval Liveroto.
Dňa 27. decembra magistrátni páni poslali troch najpoprednejších šľachticov k urodzenému pánu Lodovicovi, ktorý mal u seba v dome štyridsať ľudí, všetko starých vojakov, privyknutých narábať so zbraňami. Práve sa zamestnávali opevňovaním, stavali zátarasy z dosiek a namočených matracov a chystali si arkebúzy.
Traja šľachtici vyhlásili kniežaťu, že magistrátni páni sú rozhodnutí zmocniť sa jeho osoby; vyzvali ho, aby sa vzdal skôr, ako dôjde k násilnému zákroku a dodali, že iba tak môže dúfať v nejaké milosrdenstvo. Na to urodzený pán Lodovico odvetil, že by predovšetkým museli odvolať hliadky rozostavené okolo domu a potom by sa odobral k magistrátnym pánom y sprievode dvoch alebo troch svojich ľudí, aby o veci rokoval, s výslovnou podmienkou, že sa bude môcť kedykoľvek slobodne vrátiť domov.
Vyslanci prevzali jeho vlastnou rukou napísané návrhy a vrátili sa k magistrátnym pánom, ale tí podmienky zamietli, najmä na radu osvieteného pána Pia Eneu a iných prítomných šľachticov. Vyslanci sa vrátili ku kniežaťu a oznámili mu, ak sa proste a jednoducho nevzdá, že mu delostrelectvo zrovná dom so zemou; načo on odvetil, že volí radšej smrť, než aby sa takto podrobil.
Magistrátni páni dali povel do boja, a hoci mohli jedinou salvou temer úplne zničiť dom, niektorí navrhovali počínať si sprvoti s istými ohľadmi pre prípad, že by si to obliehaní predsa len rozmysleli a vzdali sa.
Návrh prešiel a svätému Markovi ušetril veľa peňazí, ktoré by bol musel vydať na obnovu zničených častí obliehaného paláca; jednako ho všetci neschvaľovali. Keby ľudia signora Lodovica neboli toľko váhali a boli by vyrazili z domu, úspech by bol veľmi neistý. Boli to starí vojaci, mali dosť streliva, zbraní a odvahy, a najmä zvrchovaný záujem zvíťaziť; či nebolo pre nich lepšie v najhoršom prípade padnúť strelou z arkebúzy, ako rukou kata? Konečne, s kým mali do činenia? S úbohými obliehateľmi, málo skúsenými v zbraniach, a urodzení páni by v tomto prípade boli oľutovali svoju dobrotivosť a vrodenú láskavosť.
Začali teda páliť do kolonády na priečelí domu; potom strieľali čoraz vyššie a zničili priečelnú stenu za ňou. Medzitým ľudia zdnuka pálili naplno z arkebúz, ale iba poranili na pleci jedného človeka z ľudu.
Urodzený pán Lodovico kričal zápalisto: „Bite, bite! Do boja, do boja!“ Mal plné ruky práce, lebo lial guľky z cínových mís a olovených okenných rámov. Vyhrážal sa výpadom, ale obliehajúci spravili nové opatrenia a prisunuli delá najväčšieho kalibru.
Po prvom výstrele zrútil sa veľký kus domu a istý Pandolfo Leupratti z Camerina spadol do sutín. Bol to veľmi smelý človek a veľmi známy zbojník. Vyhostili ho z krajín svätej cirkvi a na jeho hlavu vypísal vysokoosvietený pán Vitelli odmenu štyristo piastrov za smrť Vincenta Vitelliho, ktorého napadli v koči a zabili výstrelmi z arkebúzy a dýkou; bolo to dielo kniežaťa Lodovica Orsiniho, uskutočnené rukou spomínaného Pandolfa a jeho spoločníkov. Pandolfa pád omráčil a nemohol sa ani hnúť; služobník urodzených
..................................................................................................................................................................
... posledná veta ...
To, čo som sa neskôr dozvedel o násilnostiach sprevádzajúcich znovunastolenie pápežskej moci a o pomstách organizovaných z popudu kardinála Paccu, utvrdilo ma, pravdaže, ešte väčšmi v tomto rozhodnutí; a na pohostinnej pôde krajiny, čo ma prinútila, som neraz dobrorečil tejto spásonosnej myšlienke.
