GUDMUNSSON, KRISTMANNRÁNO ŽIVOTA
(Livets Morgen)
Spoločnosť priateľov klasických kníh, Bratislava, 1943
edícia Spoločnosť priateľov klasických kníh (53)
preklad Karol V. Rypáček
obálka Štefan Bednár
beletria, román,
260 s., slovenčina
hmotnosť: 377 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, prebal ošúchaný
1,00 €
*cesvo*
Malá Mária mu prišla naproti za humná. Bola vážna ako vždy, ale z jej roztomilej detskej tváre žiarila radost. Zabudol na chvíľu na všetko svoje sužovanie. Podvihol ju, bozkával jej ako kvet červené a vlhké ústa a zvrtol sa s ňou. Potom zaniesol si domov mladú nevestu na rukách.
V jeseni predal Haldor Bessason polovicu svojho člna Jonovi z Dyjavaky, aby mal hotovost na zimný lov.
Správca obchodu Samuelsen odcestoval vtedy so svojou ženou do cudziny; ale prvý pomocník mal prísny rozkaz, ktorý aj plnil so zjavnou radosťou: Haldor nedostal na úver takmer nič. Cez leto musel totiž potraviny kupovať v obchode a teraz, keď nová gazdiná prevzala vedenie, vydalo sa na ne mnoho. V jeseni predal niekoľko oviec, za ktoré mu časť odpísali, ale dlh i tak bol ešte veľký. Musel sa teda spoľahnúť na zimný lov, ktorý bol Haldorovi útechou. Všetko doliehalo na neho mocnejšie, ako si chcel priznať; ale nestratil svoju dobrú vôľu, bol shovorčivý a až príliš prostoreký ako prv.
Samuelsen sa vrátil na jar, ale pani Salvör ostala v Dánsku až do jesene. Vrátila sa s dieťaťom, chlapčekom, ktorého už pokrstili a dali mu meno Ragnar. Ľudia si o dieťati pošuškávali všeličo, ale skoro prestali. Niektoré ženy, ktoré videli maličkého, usúdily, že sa najviac podobá matke, ale aj správcovi; to osadu uspokojilo.
I Haldor Bessason stal sa otcom. Malá Mária mu porodila z jari veľké a pekné dievča; nazvali ho po matke Haldorovej Gunnou. Súčasne narodilo sa dievča i na Dyjavake, ktoré Jon Jonsson dal pokrstiť na Ingu. Tváril sa, ako by sa dieťaťu tešil; nik si nevšimol, že jeho veľký sen o urastenom synovi zasa stroskotal.
Olof z Chalupy, chudobná vdova po Avaldovi, stala sa matkou lanskej zimy. Svoje dieťa pomenovala Frídou. V tomto kraji bolo to nezvyčajné meno, ale Olof vždy mala niečo zvláštneho. Ostala v chalupe a žila, ako vedela, z príležitostnej roboty na gazdovstvách. Povrávalo sa, že Haldor Bessason jej vraj niekoľko ráz pomohol trochou jedla a rybami, ale s istotou to nik nevedel povedať. Olof sa nikomu nezdôverila, nepomohlo veľmi, keď sa jej opýtali. Ale ak to bolo pravda, kataneský sedliak zaiste nerobil to len tak za nič a pre nič, ako hovoria ľudia. O tom človeku mohlo sa myslieť všeličo. Haldorovo meno chlapi teraz neveľmi spomínali nahlas. Všetci vedeli, ako s ním zaobchodí Samuelsen, ale ľudia nevideli v tom nič zvláštneho, keď sa tak zachoval k Salvör. Zriedkakedy bolo počuť, že by sa niekto zastal kataneského sedliaka — severana. Mužstvo jeho člna muselo síce uznať, že na mori bol súci a šťastlivý lodivod, ale bol aj nadutý a bezočivý, ba často pokúšal priam Boha, keď sa na všetko oboril. — Po lete, keď sa oženil, pred začiatkom rybolovu spravili mu malý poplach. Brandur z Leyry a Bjarne z Lona prišli k Jonovi z Dyjavaky a spýtali sa ho otvorene, či nechce kúpiť čln, že by sa pridali na veslovanie k nemu. Povedali, že veru nemajú chuti ostať u toho cudzinca z Katanesa, a ak ostane bez nich a bez Jona, sotva dostane nejakých ľudí z osady alebo zblízka. Ale Jon z Dyjavaky ostal verný. Oznámil im svojím tichým a bezvýrazným hlasom, že už pristal k Haldorovi. Ani im vraj neradí, aby niečo menili; kataneské člny vraj sprevádza šťastie. A okrem toho Haldor je skúsený námorník a veľmi vrtký chlap. — Preto sa museli vrátiť s prázdnymi rukami a Haldor dostal na čln tých istých chlapov, čo vlani.
.....................................................................................................................................................
... posledná veta ...
Začala už starnúť; i jej roky budú skoro spočítané.
