JAZDEC BEZ HLAVY
(The headless horseman)
Mladé letá, Bratislava, 1966
edícia Stopy
preklad Albert Remenár
ilustrácie František Hubel
obálka A. Riškovič
2. vydanie, 53.000 výtlačkov
66-171-66
beletria, román, western, dobrodružné,
392 s., slovenčina
hmotnosť: 456 g
tvrdá väzba
1,90 € stav: dobrý *tomzom*b-irl*
Napínavý dobrodružný román sa odohráva v 19. storočí, keď sa po texaských prériách voľne preháňali stáda divých mustangov. V tom čase sa tam zjavoval aj tajomný jazdec bez hlavy a na smrť vydesil každého, kto sa ocitol v jeho blízkosti. Román je zároveň aj príbehom veľkej lásky medzi krásnou Louisou, dcérou plantážnika, a Mauriceom, odvážnym lovcom mustangov. Do Louisy je však zaľúbený aj jej bratanec Cassius, ktorý prisahá Mauriceovi pomstu. Ako s tým všetkým súvisí strašný jazdec bez hlavy? Podarí sa Mauriceovi vyhnúť prefíkaným nástrahám? To autor odhalí čitateľovi až na posledných stranách tohto nezvyčajne príťažlivého a celkom vtipne napísaného románu.
Kapitola 40
Hrozná príšera
Výprava sa nepustila po prieseku, ale cez lesné húštiny. Túto cestu zvolil major preto, aby uchránil starého plantážnika od múk pri pohľade na preliatu krv. Krv jeho syna, ako predpokladal major.
Oddiel sa prebíjal teraz po takej úzkej ceste, že dvaja jazdci sotva mohli ísť vedľa seba; miestami sa cesta rozširovala, potom opäť zužovala.
Jednotvárnosť cesty skrátila malá príhoda.
Na čistinku, ktorá sa rozprestierala na ceste, vyskočil z hustého kroviska jaguár, taký krásny a urastený, že bol zriedkavosťou aj v tropickej džungli. Príroda mu pestro pomaľovala žltú kožu čiernymi a hnedými ozdobami akýchsi ružíc, krúžkov a škvŕn, ktoré sa nepravidelne navzájom spájali. Obrovská škvrnitá mačka, hybká a silná, ktorá pružným skokom vyskočila na lúčku, nemohla neupútať na seba pozornosť jazdcov, hoci výprava mala pred sebou vážny cieľ.
Pre poľovníkov to bolo príliš veľké pokušenie a dvaja spustili kohútiky. Bol to Cassius Calhoun a istý mladý plantážnik, ktorý šiel s nimi.
Jedna guľka zasiahla cieľ a na mieste zabila okrasu džungle.
Komu z tých dvoch patrila česť šťastného výstrelu? Obaja, i Calhoun i mladý plantážnik, ho pripisovali sebe.
— Dokážem vám, že ja som to zviera zastrelil, — presvedčivo vyhlásil kapitán, keď schádzal z koňa. Vytiahol nôž, obrátil sa k prítomným a povedal: — Ak je tá guľka moja, tak na nej budú začiatočné písmená môjho mena „C. C.“. Dávam si vyrábať guľky na osobitnú objednávku, a tak vždy môžem spoznať zver, ktorú ja zabijem.
Slávnostný výzor, s ktorým Calhoun držal vybratú guľku, svedčil o tom, že hovoril pravdu. Najzvedavejší išli pozrieť: guľka bola skutočne označená začiatočnými písmenami kapitánovho mena.
čoskoro potom prišli cestovatelia na miesto, kde čakal stopár, a vybrali sa za novými stopami.
Nebola to už stopa dvoch podkutých koní. Stopár rozoznal len stopu jedného koňa a pritom takú slabú, že ju miestami nerozoznal nikto okrem neho.
Táto stopa šla cez húštiny, z času na čas vychádzala na čistinky a nakoniec opísala oblúk a viedla na otvorené priestranstvo, troška ďalej na západ.
Spangler šiel stále rýchlo po tejto stope. Oddiel postupoval za ním. Spangler vedel, že je to stopa toho istého mustanga, ktorého odtlačky kopýt videl pod topoľom tam, kde boli odhodené dva ohorky priateľsky vyfajčených cigár a kde sa stopy utápali v kaluži krvi.
A tu o krátky čas, keď ostal stopár sám, preskúmal aj stopu amerického koňa. Pochopil, že táto stopa povedie naspäť do prérie, po ktorej oni prišli sem a potom určite k usadlosti na Leone.
V tejto stope však nebolo rozlúštenie krvavej drámy; zdalo sa, že mustangova stopa sľubuje oveľa viac; bolo veľmi pravdepodobné, že pomôže rozriešiť krvavé tajomstvo, ba azda ich privedie aj ku zbojníckemu brlohu vraha.
Táto stopa ho však neprekvapila menej ako poprepletané stopy pod topoľom.
Nešla priamo, ako to zvyčajne býva, keď sa zviera pohybuje dopredu usmerňované akýmsi určitým cieľom.
Stopa sa raz vinula krížom-krážom, raz opisovala neveľký kruh, hneď šla priamo a potom opäť dookola. Vznikal dojem, že mustang buď nemal jazdca, alebo jazdec zaspal sediac v sedle.
Mohla to byť stopa koňa, na ktorom cválal zločinec, unikajúci po spáchanej vražde?
Spangler bol inej mienky. A vôbec už nevedel, čo si má myslieť. Bol prekvapený ako ešte nikdy v živote. Aj majorovi to priznal.
Výprava sa pohybovala ďalej. Všetci jej účastníci mali ťažký pocit tiesnivej neurčitosti. Tento pocit však prešiel neočakávane vo veľkú hrôzu.
..............................................................................................................................................................
... posledná veta ...
Je to príbeh jazdca bez hlavy.
