DOYLE, ARTHUR CONANDOBRODRUŽSTVÁ SHERLOCKA HOLMESA 2
Spomienky na Saerlocka Holmesa
Návrat Sherlocka Holmesa
Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1965
edícia Zelená knižnica
preklad Alfonz Bednár
obálka Anastázia Miertušová
2. vydanie, 35.000 výtlačkov
13-72-078-65
beletria, detektívky, literatúra anglická
536 s., slovenčina
hmotnosť: 496 g
tvrdá väzba
stav: zachovalá, bez prebalu
PREDANÉ
*katak-inc04*belx-eng-dete*
GRÉCKY TLMOČNÍK
Za celú dlhú a dôvernú známosť so Sherlockom Holmesom som ho nikdy nepočul spomínať príbuzných a iba zriedka jeho mladosť. Takáto mlčanlivosť ešte stupňovala mierne neľudský dojem, akým na mňa pôsobil, až som sa niekedy pristihol, že ho pokladám za zjav sám osebe, naozaj bez srdca, ktorému chýba ľudské cítenie v rovnakej miere, v akej vyniká intelektom. Antipatia k ženám a nechuť uzatvárať nové priateľstvá boli typické pre jeho neemotívnu povahu, ale práve také typické bolo, že nikdy nespomínal svoju rodinu. Už som začal veriť, že je sirotou bez žijúcich príbuzných, ale jedného dňa na moje veľké prekvapenie mi sám začal rozprávať o svojom bratovi.
Bolo to jedného letného podvečera a rozhovor sa prelietavo a trhane pohyboval od golfových klubov k príčinám zmeny sklonu ekliptiky, až napokon zastal pri otázke atavizmu a dedičných vlôh. Debatovali sme o tom, do akej miery jednotlivec ďakuje za nejakú neobyčajnú vlohu predkom a do akej výchove za mladi.
„Vo vašom prípade,“ povedal som, „podľa všetkého, čo ste mi povedali, sa mi zdá jasné, že za svoje pozorovacie schopnosti a zvláštnu ľahkosť, s akou dedukujete závery, ďakujete vlastnému systematickému cvičeniu.“
„Do istej miery,“ odpovedal zamyslene. „Moji predkovia boli vidiecki šľachtici a podľa všetkého viedli zhruba rovnaký život, aký je tejto vrstve prirodzený. Ale aj napriek tomu mám tento sklon v krvi a možno pochádza od mojej starej matky, ktorá bola sestrou francúzskeho maliara Verneta. Umelecká krv sa niekedy prejavuje velmi čudnými formami.“
„Ale ako viete, že táto vlastnosť je dedičná?“
„Lebo môj brat Mycroft je ňou obdarený vo väčšej miere než ja.“ To bola pre mňa naozaj novinka. Ak je v Anglicku ešte jeden človek s takými výnimočnými schopnosťami, ako je možné, že ho nepozná polícia ani verejnosť? Položil som Holmesovi túto otázku a pritom som naznačil, že iste len skromnosť núti môjho priateľa, aby svojho brata uznával za nadanejšieho. Sherlock Holmes sa nad mojou pripomienkou rozosmial.
„Milý Watson,“ povedal, „nemôžem súhlasiť s tými, čo rátajú skromnosť medzi cnosti. Logik musí na všetko pozerať v pravom svetle a podceňovať sa je práve takou odchylkou od pravdy ako vyvyšovať vlastné schopnosti. Keď teda vravím, že Mycroft má lepšie pozorovacie schopnosti než ja, môžete si byť istý, že hovorím presnú a doslovnú pravdu.“
„Je to váš mladší brat?“
„Starší odo mňa o sedem rokov.“
„Ako je možné, že je neznámy?“
„Ach, on je veľmi dobre známy vo svojom vlastnom okruhu.“
„A to je kde?“
„Nuž, napríklad v Diogenovom klube.“
Nikdy som o tej inštitúcii nepočul a iste mi to bolo vidno na tvári, lebo Sherlock Holmes vytiahol hodinky.
„Diogenov klub je najčudnejším klubom v Londýne a Mycroft patrí medzi najčudnejších ľudí. Vždy je tam od tri štvrte na päť do pol ôsmej a desať minút. Teraz je šesť, nuž ak by ste sa chceli prejsť za tohto krásneho večera, veľmi by ma potešilo, keby som vás mohol zoznámiť s dvoma kuriozitami.“ O päť minút sme už boli na ulici a kráčali sme k Regent’s Circus.
„Čudujete sa,“ povedal môj priateľ, „prečo je to, že Mycroft nevyužíva svoje schopnosti na detektívnu prácu. Nemá pre ňu schopnosti.“
„Ale myslel som, že ste povedali...“
................................................................................................
... posledná veta ...
"Aj my máme svoje diplomatické tajnosti," povedal, vzal si klobúk a obrátil sa k dverám.
