Vitajte v mojom antikvariáte!

Chcete mať prehľad o najnovších prírastkoch? Zadajte svoju e-mailovú adresu do kolónky "Prírastky kníh na e-mail" v ľavom stĺpci a na váš e-mail príde maximálne jedna správa denne.

Alebo sa staňte členom stránky na Facebooku.
https://www.facebook.com/groups/ripakovantikvariat/
Vyberte si to, čo je Vašej duši najbližšie.

Ak sa Vám niečo zapáči, napíšte mi na
riporipo@gmail.com
Postup bude nasledujúci :

a.) uveďte tituly, o ktoré máte záujem
b.) uveďte Vašu adresu, prípadne telefón
c.) skontrolujem dostupnosť kníh a následne vám pošlem pokyny na platbu vopred. Na dobierku, po zlých skúsenostiach, neposielam.
d.) Dáte mi avízo o zrealizovaní platby.
e.) Po obdržaní platby na môj účet vám knihy do troch dní posielam

Jednoduché, však? )

ANTIKVÁRIUM (magyarul)

Ha Magyarországról van, és bármelyik könyv érdekelné, kérjük írjon a riporipo@gmail.com címre. A könyvek küldhetök postán. Ha átutazóban van Kassán, a megrendelt könyveket személyesen is átveheti.

sobota 10. augusta 2019

MAY, KAROL - ZA POKLADMI INKOV

MAY, KARL

ZA POKLADMI INKOV
(Am Rio de la Plata)

Smena, Bratislava, 1968
preklad Teofil Ušák
obálka Vlado Popovič
53.000 výtlačkov
73-037-68

beletria, dobrodružné, román, western,
440 s., slovenčina
hmotnosť: 468 g

tvrdá väzba
stav: dobrý, bez prebalu, ušpinená obálka, na patitule neautorské venovanie

1,40 €  DAROVANÉ EGJAK

*cesvo*





ODSÚDIA MA NA SMRŤ

Na druhý deň ráno som sa prebudil dosť včasne a keď prišiel yerbatero, bol som už dávno vychystaný na cestu. Príprava ml nedala veľkú námahu ani prácu. Cestoval som naozaj po americky. Všetok majetok som nosil v malom kufríku a teraz som mal tento majetok na sebe. Kufrík som daroval čašníkovi a obnosený oblek, v ktorom som chodil doteraz, som dal hotelovému sluhovi. Niekoľko košieľ, vreckoviek a iných potrebných vecí ležalo v koženom obale na stole. Bol som teda celkom pripravený na cestu.

Účet v hoteli som už vyrovnal a čašník dostal okrem kufríka ešte hojné prepitné. Bol to Švajčiar a zdalo sa mi, že nie je práve najzhovorčivejší. No dar mu rozviazal ústa. Keď sa dozvedel, že mienim vykonať dlhšiu cestu na koni, a to v spoločnosti niekoľkých jazdcov, blahoželal mi, že som bol taký prezieravý a zvolil si tento spôsob cestovania. A zároveň mi opísal cestovanie v poštovom voze v najčiernejších farbách a — ako som sa presvedčil neskôr — mal celkom pravdu.

Štátny poštový voz — ako ho tu volajú — je obrovské pevné vozidlo. Sú v ňom tri oddelenia, do ktorých sa zmestí iba dvanásť osôb. Tieto tri oddelenia sú: coupé, cabriolet a rotunde. Voz ťahá sedem koní, lepšie povedané sedem vyhladovaných mrcín. Štyri kone sú zapriahnuté v jednom rade, dva sú pred nimi a jeden je vpredu. Na tom prvom sedí hlavný sprievodca. Druhý sedí na jednom zo zadných koní. Tretí sprievodca klusá povedľa na ôsmom koni a jednostaj šľahá kone — či už má dôvod alebo nie — dlhým bičom.

Hlavný sprievodca určuje smer vozidla. Kočiš, ktorého tu nazývajú „mayoral“, tróni vpredu a tvári sa tak, že človek na prvý pohľad vyčíta z jeho tváre, ako mu je ľahostajné, či voz šťastne dorazí na miesto, či niekoľko koní podľahne útrapám cesty alebo bitke a či sa cestujúci vysypú alebo nevysypú pri karambole na pampu, či si dolámu kosti alebo ostanú celí a zdraví.

Kone nesmú ísť krokom, musia stále klusať alebo cválať. A práve na najhorších cestách ich nútia do najväčšej rýchlosti.

Preto poštový voz prejde denne aj šesťdesiat kilometrov, a to aj po zlých cestách. To je výkon, ktorému by sa nejeden náš furman začudoval.

Ak hovorím o ceste, myslím tým len určitý smer, pretože ciest v pravom zmysle slova tu niet. Poštový voz ide cez hrbolce i jamy a Európan veru otvára údivom oči, keď vidí, kadiaľ všelikade môže voz prejsť.

A poštový voz uháňa stále vpred cez vyschnuté potoky, kopce, úžľabiny, takže cestujúci stále vrážajú do seba, že sa im až pred očami hviezdičky iskria.

Seňor, prepáčte, to bola vaša hlava?

Nie. To bola vaša, všakže, seňorita?

Pane, veď ma zašliapnete!

Nie, seňor, ja vám neublížim, ale pozrite, ako ste mi svojou čižmou kopli sem do lýtka. Budem tam mať hrču!

Dali ste sa poistiť, pán sused?

Nie. Keby som si tu zlámal väzy, čo sa pravdepodobne aj stane, poistku by dostali veselí dedičia a ja by som z toho nemal nič. Ostatne, nemám rodinu,

Šťastný človek! Ja mám ženu i deti! No odvtedy, čo som si sadol do tejto káry, už vidím v duchu svoju manželku ako vdovu a deti ako siroty.

Takéto a podobné, vážne i žartovné výroky a rozhovory počuť stále.

Kočiš kričí, hlavný sprievodca nadáva, zadný jazdec hromží, bočný kľaje a stále mláti úbohé kone hlava-nehlava. A zvieratá sa už od hladu a únavy ledva hýbu. Neraz v divom cvale vbehnú kone aj s vozom do rozvodnenej rieky, lebo sa už nemohli zastaviť. Voz, ktorý voda unáša a kone vlečú, sa napokon ocitne pri druhom brehu a za revu, nadávania a práskania biča ho úbohé kone vytiahnu z rieky na suchú zem. Na brehu sa však voz zastaví. Jeden z koní padol. Prerežú remene, ktorými bol priviazaný k oju, snímu z neho sedlo a ide sa ďalej!

Úbohému koňovi, ktorý tu leží na zemi, visí jazyk z otvoreného pysku. Boky sa mu kŕčovite chvejú. Zviera sa vyľakane obzerá okolo seba.

..................................................................................................................................................................

... posledná veta ...

Potom sme zajatcov zo všetkých strán obkľúčili a vydali sa na cestu smerom k Palmaru, v ústrety novým dobrodružstvám.