COLLINS, WILKIEMESAČNÝ KAMEŇ
(The Moonstone)
Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1968
preklad Ivan Krčméry
obálka František Kaušitz
1. vydanie, 18.000 výtlačkov
13-72-088-68
beletria, román, detektívky,literatúra anglick
546 s., slovenčina
hmotnosť: 607 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý
1,00 €
*cesvo*dete
Mesačný kameň je chýrečný diamant, ktorý sa pôvodne nachádzal v svätyni boha Mesiaca v Indii a odtiaľ sa začiatkom XIX. stor. dostáva do Anglicka. Ako dar ho dostáva Rachel Verinderová. Ešte v tú noc kameň zmizne. Ukradli ho traja indickí kaukliari, ktorí sa už dlhší čas obšmietajú v okolí a striehnu na diamant? Alebo ho vzal niektorý z Racheliných ctiteľov? Založila ho sama Rachel prostredníctvom slúžky, ktorá má za sebou minulosť zlodejky? To je záhada, ktorá privádza do pomykova aj najznamenitejšieho detektíva tých čias, presláveného seržanta Cuffa.
Podľa T. S. Eliota je „Mesačný kameň prvý, najdlhší a najlepší moderný anglický detektívny román. Možno povedať, že všetko, čo je dobré a pôsobivé v modernej detektívke, nájdeme aj v Mesačnom kameni. Autori moderných detektívok dodali odtlačky prstov, ale nijako podstatne nezdokonalili ani postavu detektíva, ako je seržant Cuff, ani metódy, ktoré používa. Seržant Cuff je dokonalý detektív“.
Collinsovo meno sa v dejinách anglickej literatúry zvyčajne vyslovuje jedným dychom s Dickensovým. Dôverné priateľstvo, ktoré oboch spájalo, nezostalo bez vplyvu na ich tvorbu. Collins, najmä v románoch Mesačný kameň a Žena v bielom ukázal, že ako spisovateľ nezaostáva za Dickensom.
Detektív ešte ani nedopovedal tieto úžasné slová, a už sa pán Franklin vracal z prechádzky. Zvedavosť premohol lepšie ako ja, prešiel okolo nás bez slova a vošiel do domu . . .
Ale ja, keď som už raz obetoval dôstojnosť, rozhodol som sa plne vychutnať odmenu za svoju obetu. „Teda tak je to s Indmi,“ povedal som. „Ale čo bude s Ro-sannou?“
Seržant Cuff pokýval hlavou.
„To je ešte záhadnejšie ako predtým,“ odvetil. „Jej stopa ma zaviedla do frizinghallského obchodu s plátnom, ktorý patrí pánu Maltbymu. V ostatných obchodoch, u plátenníkov, ani u krajčírok nekúpila nič, iba u Maltbyho kúpila hodný kus plátna. Dlho vyberala, kým našla ten druh plátna, čo chcela. Kúpila ho toľko, že by to pokojne stačilo na nočnú košeľu.“
„Na nočnú košeľu pre koho?“ opýtal som sa.
„Samozrejme pre ňu. Vo štvrtok medzi polnocou a treťou hodinou ráno, kým všetci spali, musela vkĺznuť do slečninej izby dohovoriť sa, kde má ukryť Mesačný kameň. Keď sa vracala do svojej izby, obtrela sa zrejme nočnou košeľou o čerstvo namaľované dvere. Fľak sa nedal vyprať a košeľu nemohla zničiť, kým si nezadováži novú, lebo by jej bola chýbala.“
„Co dokazuje, že to bola Rosannina nočná košeľa?“ namietol som.
„Plátno, ktoré si kúpila na novú nočnú košeľu,“ odvetil detektív. „Keby to bolo na košeľu slečny Verinderovej, bola by kupovala čipky a volániky a pánboh vie čo ešte a nebola by ju stihla ušiť za jednu noc. Z kúska obyčajného plátna môže byť nočná košeľa len pre slúžku. Nie, nie, pán Betteredge — všetko je jasné. Háčik je iba v tom, že keď si už ušila novú košeľu, prečo potom tú zababranú ukrývala, namiesto, aby ju zničila? Ak nám to Rosanna nechce vysvetliť, ostáva jediný spôsob, ako rozlúštiť tú záhadu. Musíme prehľadať Trasľavé piesky, kde sa nachádza skrýša — až potom budeme mať konečne istotu.“
„Ako chcete nájsť tú skrýšu?“ opýtal som sa.
„Prepáčte, že vás musím sklamať,“ povedal detektív. „Ale to je moje tajomstvo, ktoré by som si radšej ponechal pre seba.“
(Aby som zbytočne nedráždil vašu zvedavosť, tak ako on moju, poviem radšej hneď, že sa vrátil z Frizinghallu s povolením na prehliadku. Skúsenosť v podobných prípadoch mu dávala tušiť, že Rosanna veľmi pravdepodobne nosí pri sebe záznam o skrýši, pre prípad, že sa ta vráti po dlhšom čase, ak sa okolnosti zmenia. Keby detektív mal ten záznam, mal by pohromade všetko, čo potrebuje.)
„A teraz, pán Betteredge,“ pokračoval, „dajme tomu, že prestaneme špekulovať a dáme sa do práce. Povedal som Joyceovi, aby z Rosanny nespúšťal oči. Kde je Joyce?“
Joyce bol frizinghallský policajt, ktorého inšpektor Seegrave nechal k dispozícii seržantovi Cuffovi. Vo chvíli, keď mi dal túto otázku, hodiny odbili dve a presne v tom okamihu zatiahol pred dom koč, ktorý mal odviezť slečnu Rachel k tetke.
„Všetko má svoj čas,“ povedal detektív a zastavil ma, keď som sa chystal ísť hľadať Joycea. „Najprv musím vyprevadiť slečnu Verinderovú.“
Pretože ešte stále hrozil dážď, mala ísť slečna Rachel krytým kočom, aby po ceste do Frizinghallu nezmokla. Seržant Cuff zakýval na Samuela, aby zišiel k nemu zo zadného sedadla.
„Skôr než dôjdete k bráne, uvidíte čakať medzi stromami istého môjho priateľa,“ pošepkal mu. „Ten priateľ koč nepristaví, ale si sadne k vám dozadu. Nerobte si s tým starosti, len držte jazyk a zažmúrte oči. Inak by ste mohli mať nepríjemnosti.“
S touto radou poslal lokaja na jeho miesto. Čo si Samuel pomyslel, neviem. Hneď mi bolo jasné, že slečnu Rachel budú potajomky sledovať, len čo opustí dom — ak ho vôbec opustí. Sledovať moju mladú paniu! Bude mať za chrbtom špeha, na zadnom sedadle
.................................................................................................................................................................
... posledná veta ...
Ktovie?
