VAN GULIK, ROBERTČÍNSKE VRAŽDY V BLUDISKU / ČÍNSKE VRAŽDY KLINCOM
(The Chinese Maze Murders / The Chinese Nail Murders)
Pravda, Bratislava, 1990
edícia Členská knižnica Pravda
preklad Michal Breznický
prebásnil Ján Kvapil
prebal Ján Krížik
1. vydanie, 62.000 výtlačkov
ISBN 80-218-0112-3
beletria, román, detektívky,
432 s., slovenčina
hmotnosť: 481 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý
1,90 € DAROVANÉ EGJAK
*zlaci*
Čínske vraždy v bludisku a Čínske vraždy klincom patria do série románov o sudcovi Tim, ktorých autorom je Robert van Gulik (1910-1967), holandský diplomat a znalec dejín Číny a čínskej kultúry. Van Gulik čerpá zápletky svojich kníh z celej čínskej literatúry, najmä však z populárnych detektívnych románov, ktoré sa prvý raz zjavili v sedemnástom storočí. Príbehy o sudcovi Tim nám poskytnú živší pohľad na tradičnú Čínu ako mnohé učebnice, monografie či historické dokumenty. Zachycujú život v kvitnúcich mestách imperiálnej Číny predtým, ako ich narušili vonkajšie moderné vplyvy.
Sudca Ti, jeden z veľkých čínskych detektívov, je historická postava a jeho plné meno je Ti Žen-tie. Žil od roku 630 do roku 700 n. l. V neskorších rokoch života bol ministrom a svojimi radami múdro ovplyvňoval štátne záležitosti. Pre slávu, ktorú si získal ako vyšetrovateľ zločinov, sa však v neskoršej čínskej literatúre stal hrdinom detektívnych príbehov, často iba v máločom inšpirovaných historičkou skutočnosťou.
V Čínskych vraždách v bludisku sudcu Tiho vyšlú do Lan-fangu, okresu na hraniciach ríše. Vzápätí musí vyriešiť záhadu vraždy v zamknutej knižnici, pátrať po zmiznutom dievčati a rozlúštiť hádanku testamentu bývalého guvernéra, ktorý si v močiari vybudoval nepreniknuteľné bludisko.
Čínske vraždy klincom sa zaoberajú prípadmi nevysvetliteľných úmrtí a tajného sprisahania proti cisárskej vláde.
Vydanie oboch detektívnych románov dopĺňajú autorove kresby, inšpirované čínskou tlačou zo šestnásteho storočia, a mapky pôsobísk sudcu Tiho.
DVANÁSTA KAPITOLA
SUDCA TI ROZOBERÁ TAJOMSTVÁ DVOCH OBRAZOV. MLADÁ DEVA OBJAVÍ VÁŠNIVÉ ĽÚBOSTNÉ LISTY
Keď Tchao Kan kráčal ráno hlavným nádvorím k sudcovej súkromnej pracovni, zočil schúleného Ma Žunga sedieť na kamennej lavici, ako si drží hlavu v dlaniach.
Tchao Kan zastal a chvíľu sa díval na mĺkvu postavu. Potom sa opýtal:
„Čo je s tebou, priateľko?“
Ma Žung iba neurčito hodil pravou rukou, ale hlavu nezdvihol.
„Nechaj ma, braček, odpočívam,“ zašomral chrapľavým hlasom. „Večer som si trochu vypil s Wuom. Potom čas pokročil, a ja som zostal vo vinárni celú noc, že sa o činnosti Wua dozviem viac. Nuž, došiel som sem iba pred polhodinou.“
Tchao Kan pochybovačne pozrel na Ma Žunga a netrpezlivo povedal:
„Pod! Vypočuješ si, čo budem hlásiť jeho ctihodnosti a tiež uvidíš, čo som doniesol.“
Pri posledných slovách ukázal Ma Žungovi balíček vo voskovanom papieri.
Ma Žung neochotne vstal. Došli na koniec hlavného nádvoria a vstúpili do súkromnej úradovne sudcu Tiho.
Sudca Ti sedel za písacím stolom zahĺbený do akejsi listiny. Seržant Chung sedel v kúte a odchlipkával si z raňajšieho čaju. Sudca Ti zdvihol hlavu.
„Tak čo, priatelia,“ prihovoril sa im, „opovážil sa náš maliar odísť v noci z domu?“
Ma Žung si prešiel veľkou rukou po čele.
„Vaša ctihodnosť,“ odvetil nešťastne, „akoby mi ťažil hlavu balvan. Hlásenie podá Tchao Kan.“
Sudca Ti blysol po prepadnutej tvári Ma Žunga pátravým pohľadom.
Potom sa obrátil k Tchao Kanovi.
Tchao Kan podrobne opísal, ako sledoval Wua do „Pustovne troch pokladov“, aj ako sa tam Wu čudne správal.
Keď dohovoril, sudca Ti chvíľu mlčal. Obočie mu preťala hlboká vráska. Napokon zvolal:
„To dievča sa teda neukázalo!“
Na tvári seržanta Chunga aj Tchao Kana sa objavil údiv, ba aký-taký záujem prejavil aj Ma Žung.
Sudca Ti vzal do ruky maľbu, ktorú mu venoval Wu. Vstal, rozvinul ju na písacom stole a na oboch koncoch vyrovnal ťažidlom.
Potom vzal zopár listov papiera a pozakrýval nimi celý obraz. Nezakrytá zostala iba tvár bohyne Kwan Jin.
„Pozorne si prezrite tú tvár!“ naručil im.
Tchao Kan a seržant Chung vstali a sklonili hlavy nad obraz. Aj Ma Žung sa už dvíhal z nízkej stoličky, ale si iba s ubolenou tvárou rýchlo sadol.
Tchao Kan zatiahol:
„Na bohyňu naozaj nezvyčajná tvár, vaša ctihodnosť! Budhistické bohyne mávajú tvár vznešene pokojnú, celkom neosobnú. A táto vyzerá skôr ako portrét mladého dievčaťa.“
Sudca sa potešil.
„Nielen že vyzerá! Aj je!“ zvolal. „Keď som si včera prezeral Wuove maľby, zarazilo ma, že na všetkých má bohyňa Kwan Jin rovnakú, celkom ľudskú tvár.
Usúdil som, že Wu je nesmierne zaľúbený. Že mu tvár jeho milej neschodí z mysle. Keď teda maľuje ženské božstvo, pridáva mu črty milovanej, čo si možno ani neuvedomuje. A keďže Wu je bezpochyby veľký umelec, maľba je určite dobrým portrétom toho záhadného dievčaťa. Prezrádza výraznú osobnosť.
Som presvedčený, že Wu neodišiel z Lan-fangu len kvôli tej dievčine. Možno práve ona je niťou, ktorá ho spája s vraždou generála Tinga. “
„Nemalo by byť ťažké nájsť ju,“ podotkol seržant Chung. „Mohli by sme sa po nej poobzerať v okolí toho budhistického chrámu.“
„Znamenitá myšlienka,“ súhlasil sudca Ti. „Ten obraz si všetci traja priam vryte do pamäti!“
................................................................................................................................................................
... posledná veta ...
Vzali Tchao Kana medzi seba a vykročili k hlavnej bráne.
