VON RHODEN, EMMYTRUCOVITÁ BETKA V ODDANÍ
Román pre mladé dievčatá
Academia, Bratislava, 1926
preklad J. K.
beletria, román
166 s., slovenčina
hmotnosť: 390 g
tvrdá väzba
stav: dobrý, ošúchané dosky, chrbát knihy oddelený
9,90 €
*zlaci*
Nasledujúce ráno našla Betku v malej izbičke pohrúženú do písania listu.
— Rodičom píšem, povedala začervenajúc sa, ako by svojimi slovami chcela vyhnúť prípadnej Nellinej otázke. Potom vyskočila a schytila priateľkinu ruku:
— Skutočne môžem ešte za čas u vás ostať? Nie som ti na obtiaž, ani mužovi, aj teraz ma tak rada máš, ako predtým?
Mladá žena pritúlila ju k sebe.
— Ale, drahá moja, ako sa môžeš spytovať také niečo? Otázka je, či sa dobre cítiš u nás. jednoduchých ľudí, ale ktorí sa veľmi tešia tvojej prítomnosti. Prežijeme spolu veselé chvíle, — povedala mladá žena nadšene. Z tejto dobrej nálady nič sa nechytilo Betky. Hlboko zamyslená dívala sa pred seba. Chcela Leovi ukázať, že vie byť silnou. Toto rozhodnutie zakorenilo sa teraz v nej a tvári dodávalo výraz vzdorovitej serióznosti.
Jedného dňa prišiel pre Betku veľký balík s jej vecmi, v ktorom bol veľmi vážny list od otca. Neobsahoval ani slovíčko pohoršenia, alebo výčitky. Z každého riadku vyznievajúca starostlivosť hlboko ju zahanbila. Či toto zaslúži?
Na konci listu napísal otec:
— Len sa dobre zabav, dieťa moje drahé u tvojej Nelly, buď veselá a spokojná, ale nebuď preč príliš dlho a nezabudni na svojho starého otca.
O Ľvovi sa ani slovíčkom nezmienil. Nasledujúci deň prišiel list i od panej Anny. O všetkom jej obšírne písala, ale o Lvovi tvrdošijne mlčala.
Takto sa míňaly dni v zúfaní a v nádeji. Betka mnoho trpela. Nelly dokázala sa byť dobrou priateľkou. Ale už ani ona netýkala sa trápneho predmetu.
Minuly dva trápne, trpké týždne. Betka cítila sa u svojej priateľky ako doma a Nelly vedela, ako má občas mladé dievča rozveseliť. Ale dala jej času i na to, aby sa pohrúžila do dlhého mlčania a trucovite sovrené pery prezradzovaly vtedy, kde jej myšlienky blúdia.
— Musím niečo vymyslieť na jej rozptýlenie — povedala Nelly svojmu mužovi. Taká je bledá; okolo očú má modré kruhy. Nesmie stále myslieť na tú vec. Musí prejsť cez tvrdú školu, kým sa z nej stane také dobré žieňa, ako som ja, — doložila šelmovským žmurknutím.
— Veru áno, — smial sa Althoff, — keď má niekto tak dobrého muža, ako som ja, ktorý na všetko povie „áno” a „amen”, tomu je ľahko byť krotkým.
— Dnes musíme porobiť niekoľké návštevy — povedala jedného dňa Nelly Betke. — Už tak hľadia na teba, ako na nejakú zakliatu princeznu, lebo nikde sa neukazuješ. A Flórka, ako sa bude hnevať, keď sa dozvie, od kedy si už u mňa a ešte si ju nevyhľadala „vo vlastnej domácnosti”. Totiž toto je jej obľúbený výraz.
Betka nejavila mnoho chuti k tým návštevám; jednako konečne povolila.
Na širokej hlavnej ulici zastala Nelly pred pekným domom.
— Hľa, tu býva doktorova Gerberová, poetka; tu na prvom poschodí, — povedala Nelly otvárajúc bránu.
Keď vyšly na poschodie, pošepla Betke:
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
... posledná veta ...
Videli sa vo vlastnej domácnosti, kde na budúce Vianoce zapália si už vlastný stromček.
