KRAFT, RUTHOSTROV BEZ MAJÁKA
(Insel ohne Leuchtfeuer)
Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1973
edícia Spoločnosť priateľov krásnych kníh (SPKK) (298)
preklad Vladimír Žabkay
obálka Karol Rosmány
1. vydanie, 14.000 výtlačkov
13-72-049-73
beletria, román
576 s., slovenčina
hmotnosť: 612 g
tvrdá väzba
stav: dobrý, bez prebalu
0,10 € darované THCK
*zlaci*
„Meisje z Amsterdamu"
More bolo také pokojné, že tiene cestujúcich, nakláňajúcich sa cez bočný okraj paluby, sa ani nerozplývali. Dokonca bolo možné rozoznať v zrkadle vody rozhojdaný kríž na krku mladého kapitána letectva.
Eva to pozorovala. Snívajúc hrala sa s drobným tieňom, zatiaľ čo motorová jachta sa pokojne kĺzala ďalej.
Rytiersky kríž! - Kto ho nosil, bol odvážny a chrabrý. Hartmut Wedelstedt tiahol do poľa, horiac ctižiadosťou, aby ho získal.
Keď bola vojna, všade rástli kríže. Na prsiach vojaka železný kríž, na kabáte oficiera nemecký kríž, na krku hrdinu rytiersky kríž. Kríže, kríže, kríže! Dokonca zázemie malo svoj vojnový kríž za zásluhy. Prečo to museli byť vždy kríže? Prečo symbol Golgoty, znamenie najväčšieho poníženia, stalo sa znamením najväčšej pocty? Vari preto, lebo všetci títo nositelia krížov smerovali až k tomu poslednému krížu, tomu z dreva, ktorý menil zmysel všetkých týchto kovových odrôd v nezmysel?
Eva sa vystríhala spýtať kapitána na vojnové zážitky. Tvárila sa, ako keby pre ňu nebolo nijako nezvyčajné stýkať sa s dekorovanými hrdinami. Keď však nad nimi preletelo lietadlo a na zlomok sekundy zatienilo slnko, nedalo sa už zabrániť rozhovoru, na ktorý asi už dlho čakal.
„Znova kríž,“ prekvapene povedala a ukázala na utekajúci tieň, ktorý lietadlo vrhalo na vodu.
Začudovane na ňu pozrel. „Vyľakalo vás to? Mne kríže prinášajú šťastie. Je to dobrý symbol. Myslite na červený kríž, hákový kríž - vždy som si urobil hrubý kríž do zápisníka, keď som zostrelil nepriateľské lietadlo.“
„Mohli však aj vás zostreliť.“
„Na to neslobodno nikdy myslieť, keď je človek hore. Je to ako v aréne. Býk zavetrí, keď má torero strach. Aj nepriateľ zbadá, keď je človek slabý.“
„Prečo ste sa stali letcom?“
Usmial sa. „To je veľmi jednoduché. Som fanatik rýchlosti. Zo svojich prvých úspor som si kúpil motocykel. Bol som zamestnaný v banke. To je suchopárna robota. Keď som musel narukovať, ukázala sa vyhliadka naučiť sa viesť lietadlo lákavejšou ako jazda na motocykli. Obidvoje je rovnako nebezpečné!“
„Ale lietanie vo vojne už nie je šport.“
Neurčito prikývol. Kríž na krku sa mu rozhojdal. „Chápal som to ako šport, kým nezostrelili môjho brata. Zrútil sa so svojím strojom do mora ako horiaca fakľa. To bolo pred Narvikom. Bol mladší ako ja. Na moje nahováranie sa stal stíhacím letcom. Od tej chvíle chcel som už iba jeho pomstiť. Nemal som však viac šťastia. Stačilo práve na dubový list. Potom ma preložili sem.“
„A ako ste zúčtovali so svojou túžbou po pomste?“
„Ustavične ju mám na mysli. Vojna ešte potrvá dosť dlho, aby som našiel príležitosť..."
„Teda si to želáte?“
„To si vôbec nepotrebujem želať, je to tak. Nenávisť je v nás všetkých ako výbušnina. Ešte ani zďaleka nevyhorela. Poháňa nás vpred.“
Evu zmrazilo, hoci pálilo slnko. - Nenávisť! pomyslela si. Proti komu a prečo? Kde sa nenávisť začína? Odkiaľ pochádza? Kam vedie? - Akýsi anglický letec zostrelil kapitánovho brata a vôbec ho nepoznal. Možno aj on sa pomstil za svojho kamaráta. A teraz má spätne pôsobiť pomsta! Nenávisť jednotlivca spája sa s vojnou. Oko za oko, zub za zub. To znamená: pomstiť sa a vraždiť až do posledného muža.
Eva sa zrazu rozpamätala, ako sa prvý raz stretla s pojmom „vojna“.
Najmladší matkin brat Alfred mal medzi obrázkami svojej laterny magiky jeden, ktorý nazýval „vojna“. Vždy keď chcel malú Evu nahnevať, vložil do aparátu diapozitív a smial sa, keď zdesene zažmúrila oči a tvár skryla do rúk. Nikdy to nezabudla: temná izba
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
... posledná veta ...
A už nikdy na to nezabudla.
